DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  RegistráciaRegistrácia  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  StránkaStránka  Prihlásenie  

Share | 
 

 Watching Over You

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : 1, 2, 3, 4  Next
AutorSpráva
dzajnisko
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 1205
Age : 26
Bydlisko : Martin
Nálada : ako aj dobrá, dalo by sa povedať :)
Registration date : 19.04.2008

OdoslaťPredmet: Watching Over You   28.09.09 21:13

helou, ľudkovia
po mojej minulej poviedke (okej, novele, sorry 603 ) som sa rozhodla napísať ďalšiu Wink sľubujem, že nebude taká dlhá ako predošlá, nebojte Laughing
tak, dúfam, že sa bude páčiť a keď tak mi to dáte najavo aj komentármi Wink
*****
poviedka sa odohráva v období po epke 04x19 Jump the Shark
*****
už v prvej kapitole sa vyskytuje mierne erotická scéna, tak komu sa to nepáči, nech ani nečíta Wink
*****
„Rozumieš mi, Winchester?! Toto tebe ani tvojmu bratovi už viac neprejde! Prisahám, že vás oboch dostanem na elektrické kreslo!!“ vyhrážal sa detektív Harris, ktorý vyzeral, že čochvíľa od nervov exploduje a pokojne vyzerajúci Dean, v putách sediaci za stolom, mu to svojim unudeným úsmevom vôbec neuľahčoval.
„Už som povedal, nikoho som nezabil, ani môj brat,“ vysvetľoval unavene už po miliónty raz, „ale keďže všetci títo neuveriteľne bystrí policajti na tejto stanici si melú len svoje...“
„Áno, áno, to už som počul, my sme tí hlúpi, keď neveríme tomu, že ty a tvoj brat ste v tom nevinne, veď vy pomáhate ľuďom...!!“ zaksichtil sa neveriacky detektív a vyzeral byť na pokraji nervového zrútenia. Podľa toho, čo od neho Dean už počul, po ňom a Samovi tento Harris už dosť dlho pátra aj napriek tomu, že boli vyhlásení za mŕtvych. Netušil, prečo a už vonkoncom nechápal ani to, ako sa mu podarilo to, že ich vymákol akurát vtedy, keď na cintoríne pálili pozostatky jedného šialeného chlapíka, ktorý ako duch vyvražďoval svoju rodinu tak, ako keď bol nažive. To sa im očividne pridalo medzi ďalšie ich trestné činy.
Každopádne na policajnej stanici trčali od vtedy, ako ich obvinili zo znehodnocovania hrobov, oddelení vo vypočúvacích miestnostiach a spútaní ako sérioví vrahovia a Dean nechápal, ako sa odtiaľto teraz majú dostať. Spoliehal sa na to, že ich z toho Castiel nejako vyseká, no očividne ich anjeli nepovažovali za tak dôležitých, aby ich vytiahli z väzenia. Už bolo sedem hodín večer a stále nič.
Detektív Harris sa chystal na ďalšie kolo prskavého príhovoru o tom, ako budú Winchesterovci pykať za všetko zlé, čo kedy urobili, keď sa v tom otvorili dvere a vošla vysoká štíhla blondína s vlnitými vlasmi dlhými po lakte, asi dvadsaťpäť ročná, oblečená v jednoduchých čokoládovohnedých minišatách. Deanovi pohľad na ňu hneď vyčaril úsmev na tvári, no kým si stihol v hlave prebrať všetky teórie prečo tu je a čo sa bude diať, žena so sebaistým úškrnom na perách za cvengotu náramkov na ruke prešla k detektívovi a jemne mu priložila spojený ukazovák a prostredník na čelo.
„Winchesterovci sú zbavení všetkých obvinení, starší z nich má akurát pokuty za prekročenie rýchlosti,“ povedala zreteľne a počkala, kým to po nej detektív zopakuje. Deanov výraz sa hneď zmenil na zamračený – pred sekundou by mu ani nenapadlo, že táto krásna ženská by mohla mať niečo dočinenia s anjelmi.
Harris však zopakoval jej slová a keď z jeho čela zložila prsty, s trochu neprítomným výrazom prešiel k Deanovi a s ospravedlňujúcim tónom spustil: „Ste voľný, pán Winchester,“ oznamoval mu počas toho, ako mu odomykal putá, „prajem krásny deň.“ A bez ďalších pripomienok vyšiel z vypočúvacej miestnosti.
Lovec sa už stihol postaviť zo stoličky a rýchlo nasledoval blondínu, ktorá akurát vyšla z dverí. „Hej, počkaj, hej! Kto si?“ zatiahol nechápavo, no ona len otrávene mávla rukou a vbehla rovno tam, kde bol jeho mladší brat. Keď sa však ocitla v tej miestnosti a uvidela ho, zastala vyjavene na mieste a neodtŕhala od neho oči.
„Sam??“
Ten sa na ňu pozeral rovnako prekvapene ako ona, no po chvíli sa z neho vydralo: „Serena??“
Žena sa neveriacky uškrnula a stále nemohla uveriť tomu, čo má pred očami, až ju napokon vyrušil Samov vyšetrovateľ s naštvaným „Neruším?! Tu prebieha seriózne vyšetrovanie! Nemôžete si sem len tak vtrhnúť, slečna, žiadam vás, aby ste okamžite odišli!“
Vtedy Serena akoby precitla a hneď sa pohla smerom k policajtovi, nech zopakuje ten istý postup ako keď oblbla Harrisa a kým stihol tento nejako zareagovať, už opakoval tie isté slová, ako pred chvíľou jeho kolega. S rovnakým neprítomným výrazom odomkol Samovi putá a pustil ho na slobodu a potom pokojne vyšiel z miestnosti okolo stále nechápavého Deana.
„Takže ty ju poznáš??“ spýtal sa prekvapene svojho mladšieho brata, keď videl ako sa na seba títo dvaja usmievajú, no Serena zrazu náhlivo prehovorila.
„Nemáme veľa času, neviem na ako dlho dokáže môj kamoš, čo tu pracuje, nechať odstavené kamery, takže švihom von, jasné?“
Bratom nebolo treba dvakrát hovoriť, urýchlene prešli za ňou po pár chodbách až sa dostali k zadnému východu. Tam vonku už na nich čakala v plnej kráse Impala a Serenin strieborný Nissan.
„Dala som vám sem priviesť auto,“ žmurkla na Sama a na Deana sa ani nepozrela, „držte sa za mnou, dobre?“
„A kam ideme??“ rozhorčene vyhŕkol starší lovec, no Serena sa iba uškrnula a naskočila do svojho auta. Sam sa tváril rovnako ako ona, len Dean vyzeral naštvane.
„Ja nikam nejdem,“ vyhlásil naježene a jeho brat sa iba zasmial.
„Chlape, ideš. Vytiahla nás z väzenia a nie celkom ľudskou cestou, určite v tom majú prsty anjeli,“ ozrejmil mu a nasadal do auta.
Dean ešte chvíľu nervózne postával vonku, ale potom si sadol do Impaly aj on a keď Serena odfujazdila, kľúčmi, ktoré ho čakali v zapaľovaní naštartoval motor a vyrazili za ňou.
„Tak? Kto to je??“ pýtal sa podozrievavo, keď dupal na plyn a šinul svoje auto nevedno kam. Sam sa však iba vyhýbavo zaksichtil.
„Nejako sa ti nepáči, ako vidím,“ podotkol a on si len potichu odfrkol.
„Ani sa na mňa nepozrela, za to od teba nemohla odtrhnúť oči. Musí byť vadná.“
Mladší lovec sa len uchechtol a pokrútil hlavou.
„Už mi to konečne povieš, či ti musím poslať okolkovanú žiadosť??“
No Sam sa však stále iba tajomne usmieval a jediné, čo povedal, bolo: „Jedna známa...“ No v jeho myšlienkach sa odohrávali celkom jasné spomienky...

Bola obyčajná letná noc, no nie však pre Sama. Už to bolo pár týždňov od vtedy, čo stratil svojho brata a zdalo sa mu to ako celá večnosť. Všetko bolo nanič, nevedel, čo má robiť, všetko mu liezlo na nervy, jediné čo chcel bolo, aby keď znova otvorí oči, Dean bude nažive a toto obdobie absolútnej beznádeje sa skončí. Sám však vedel, že to sa nestane a to ho ničilo ešte viac, do toho sa však ešte zapojila aj Ruby, ktorá sa naňho pred chvíľou vrhla s tým, že vyspať sa s démonkou je úplne okej.
To ho vydesilo. Nie to, že sa po ňom vrhla, ale to, že ho to skoro premohlo. Nechápal, prečo je to tak, nechcel to dopustiť a bránil sa tomu, ale vedel, že keby to v poslednej chvíli nestopol, dostala by ho. A potom by už nebolo cesty späť.
Hneď ako odišiel z toho opusteného domu, kde teraz trávil čas, namieril si to rovno do jedného baru, kde už pár krát bol. Bolo to blízko, takže aj keď sa tam opil, netrvalo mu dlho, kým sa vrátil späť „domov“ a k tomu všetkému tam bola zlatá barmanka, s ktorou už prehodil pár viet aj napriek tomu, že sa nerozprával s nikým.
Teraz však práve otváral dvere na tom podniku a rozhliadal sa. Bolo tam celkom plno, dokonca ledva dovidel na bar, no aj tak si ju dokázal vyhliadnuť.
Serena sa práve vrátila od juboxu k baru a vychutnávala si svoju obľúbenú pesničku. Pozdravila pár známych, sadla si na barovú stoličku a nechala chvíľu chalana, ktorého zaúčala na barmana, nech sa stará o dnešný nával. Vtedy však počula, ako sa z pesničky z juboxu ozvalo „don´t look over your shoulder“, čo bola jej obľúbená veta, pretože vždy sa naschvál cez to svoje plece predsalen pozrela.
Vtedy sa však zarazila – ani by jej nenapadlo, že keď sa obzrie, uvidí jeho. Stál tam, zničený a nešťastný ako každý raz, keď ho tu videla, no v pohľade, ktorý upieral len na ňu bolo teraz čosi ďalšie a hoci nevedela prísť na to, čo to je, zdvihlo ju to z tej barovej stoličky späť na nohy.
Akurát vtedy sa k nej začal približovať. Nevšímal si ľudí navôkol, zameral sa len na ňu, na ten jej očakávajúci pohľad, na to, ako úžasne vyzerala... hnalo ho to k nej ešte viac. Kašľal na to, že sa niekto môže pozerať, ako náhle bol pri nej, tak ju schmatol a pobozkal ju tak chtivo a vášnivo, že nemala šancu ucuknúť. Ako keby aj cuknúť chcela – po tom, aby sa k nemu dostala takto blízko, túžila odvtedy, čo ho tu videla prvýkrát. Nikdy si však nemyslela, že sa to aj naozaj stane, vždy bol mysľou tak mimo a v očiach mal toľko smútku... teraz si ju tak pevne pritískal k svojmu telu a bozkával tak úžasne, že sa od neho ledva dokázala odtrhnúť.
„Všetci... von,“ povedala rozhodným, no zadýchaným hlasom bez toho, aby z neho spustila oči a zľahučka ho hladkala po jemnom strnisku a zopár ľudí blízko nich sa obzreli k nej - dokonca ten chalan, ktorý jej vypomáhal za barom sa spýtal: „To si myslela vážne, šéfka??“
Cítila ako si ju Samove ruky privinuli ešte viac k sebe a teraz si už bola istá tým, čo bolo to ďalšie, čo mu videla v očiach... náhle dostala šialenú chuť postŕhať z neho všetko oblečenie... Preglgla.
„Kenny, ak ich všetkých vypraceš do piatich sekúnd, máš týždeň voľna,“ vyhŕkla a prvý raz v živote videla na Samovej tváre jemný úškrn a znova ju pobozkal. Popri tom len počuli ako Kenny okamžite zahlásil na celý bar: „Okej, panstvo, okamžite von, záverečná! Počujete ma?? VON!!“ a behom pár sekúnd vyhnal zákazníkov všetkých do jedného a s veľavravným úškrnom za sebou zabuchol dvere.
Sam už teraz nečakal na nič. Zaryl ruku do jej zlatistých vlasov, oprel si ju o bar, bez okolkov sa pritiahol k nej a ona sa mu ledva dovolila cez bozky nadýchnuť. Strhla z neho košeľu a ako zázrakom z nej neodletel ani gombík a rýchlo sa vrhla aj na jeho tričko... Vyzlečený do pol pása jej zľahka vydvihol jednu nohu a ona ju trošku ovinula okolo jeho boku a pritlačil sa k nej ešte tuhšie. Rukou jej zablúdil po stehne vyššie a vyššie až sa dostal k jej rifľovej sukni, ale to ho nezastavilo... Užívala si jeho dotyky na svojom tele, no ešte viac si vychutnávala jeho vypracované svaly všade tam, kde siahla. Nemohla sa nabažiť toho, ako ju silne zviera a nedočkavo ju bozkáva na krku... Zaborila ruku do jeho vlasov a prechádzala prstami druhej ruky po každom jednom svale na jeho chrbte. Pracka na jeho opasku zacinkala a Serena cítila, že jeho ruka okamžite zmenila polohu jej nohavičiek. A o chvíľu na to už Sam mohol vidieť len to ako jeho barmanka spokojne priviera oči a slastne vzdychá...


„Sam?? Sam!“ zavrčal Dean rozčúlene, „vráť svoju myseľ späť do auta a povedz mi, kto to je! Och, dopekla, radšej nie... ty slintáš?!?!?“
Sam sa okamžite precitol, vystresovane si odkašľal a potom trochu priškrteným hlasom zopakoval: „Je to jedna moja známa.“


Naposledy upravil dzajnisko dňa 12.07.10 21:13, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://neumannova.tumblr.com
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   28.09.09 21:52

Super, že si začala zasa písať, ta minulá byla fakt senzačná. Táto se určite taktiež dobre rozbehne.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
lenkka
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2352
Age : 28
Bydlisko : kdekoľvek s mojim supermanom
Nálada : predsvadobná
Registration date : 06.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   28.09.09 21:57

Dzajnisko: čo to tu vidim dalsia nova poviedocka Shocked
hned som si ju precitala a poviem ti už sa tesim na dalsiu kapitolu. tak ako prava Sammygirl sa mi strasne pacil sammyho flashback 703
Serenu som si hned oblubila pri tejto vete som ju absolutne chapala:D:D:D
citácia :
„Kenny, ak ich všetkých vypraceš do piatich sekúnd, máš týždeň voľna,“
Zacina to velmi dobre jej zachrana bratov a vsetky jej schopnosti mi už vravia že sa mame na co tesit Wink
takže mas tu rvu citatelku takže som pripravenu na dalsiu kapitolu WinkVery Happy
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Mason
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1347
Age : 34
Nálada : Mnohem lepší
Registration date : 14.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   29.09.09 8:27

Takže tohle je pokračování? Jak se jmenuje ta předchozí?
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
dzajnisko
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 1205
Age : 26
Bydlisko : Martin
Nálada : ako aj dobrá, dalo by sa povedať :)
Registration date : 19.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   29.09.09 17:03

janča a lenkka: baby, moc dík za komentáre som rada, že sa vám prvá časť páčila cheers a od lenkky by som ani nečakala inú reakciu na Sammyho flashback
Mason: nie, toto nie je pokračovanie, toto je celkom nové bez náväznosti na predošlú poviedku - Prečo tak nenávidím slovo obeta Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://neumannova.tumblr.com
Mason
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1347
Age : 34
Nálada : Mnohem lepší
Registration date : 14.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   29.09.09 19:34

Aha. Tak to ujž si jen nepamatuji, co vlastne bylo v seriálu. Jinak to vypadá zajimave, ale odkud jenom já znám tu Serenu?
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Ettie
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1500
Age : 27
Bydlisko : in the arms of the angel
Nálada : falling out of a perfect dream coming out of the blue..
Registration date : 13.01.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   29.09.09 19:49

704 704 704 dziwooooooo! _) dalsia tvoja poviedkaaaa SmileSmileSmile tesim tesim 705
inak hentu epku si nepamatam,asi musim skuknut Very Happy
pokracko quickly Smile pls
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://modrestuhy.blog.cz/
wiktoriano
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2781
Age : 27
Bydlisko : No niekde
Nálada : Nemám na nič čas čo je zaujímavé kedže celé dni nič nerobim...
Registration date : 05.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   29.09.09 20:29

Dzajnisko som si tiez prečitala prvu čast a začina to naozaj dobre. ta Serena je veľmi zaujimava postava. som zvedava čo bude dalej a teším sa na pokračko 704 704 704
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://sashanovely.blog.cz/
dzajnisko
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 1205
Age : 26
Bydlisko : Martin
Nálada : ako aj dobrá, dalo by sa povedať :)
Registration date : 19.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   29.09.09 22:20

júj, som rada, že sa vám to páči 702 budem sa snažiť hodiť sem pokráčko čo najskôr Wink
Ettie: ani ja si tú epku poriadne nepamätám, ale to je len preto, aby ste vedeli v akom období sa to odohráva Wink
Mason: no, neviem, odkiaľ ju poznáš Laughing ale myslím, že blonďavá kočka je v SN dosť frekventovaný pojem
btw, wiki, krááásny banner
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://neumannova.tumblr.com
Mason
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1347
Age : 34
Nálada : Mnohem lepší
Registration date : 14.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   29.09.09 22:36

dzajnisko: Myslím, že z Underwoldu jestli se tak ta hlavní hrdinka jmenuje:)
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
dzajnisko
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 1205
Age : 26
Bydlisko : Martin
Nálada : ako aj dobrá, dalo by sa povedať :)
Registration date : 19.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   08.10.09 22:48

taaak a máte tu druhú časť Wink enjoy Very Happy
*********
No jeho brat naňho stále znechutene škúlil – hoci Samovi nedošlo, že to bolo kvôli tomu, že sa bál, aby mu nezasvinil auto -, a mladší lovec otrávene zašomral.
„Pozri... stretli sme sa, keď si bol... veď vieš, v pekle... a je to krásna kočka a fakt milá... no aj tak by mi v živote nenapadlo, že by mohla mať niečo s anjelmi,“ dodal nakoniec prekvapene.
„Stále lepšie ako Ruby,“ prehodil potichu Dean a Sam sa radšej kukol von oknom, aby vodič nevidel, ako prevracia očami.
O pár minút slepého nasledovania strieborného Nissanu nakoniec Serena svoje auto spomalila pred celkom veľkým domom v Severnej Dakote a zaparkovala v garáži, čo nakoniec urobil aj Dean s Impalou. Opäť im nedala žiadnu šancu na otázky, rovno ich zaviedla do útulnej vstupnej haly, kde na počudovanie začala komunikáciu ona a to dosť zhurta.
Hneď ako sa za nimi zavreli vchodové dvere sa vrhla na Sama a silno ho objala div, že ho neprevrhla rovno na zem. „Som tak rada, že ťa vidím!“
Mladší lovec sa usmial, tiež ju vystískal a bez rozmýšľania ju stále v objatí pobozkal na líce - ju to očividne nezaskočilo, i keď sa trošku uškrnula.
„Ty si tá posledná, koho by som čakal, že ma vytiahne z väzenia,“ zasmial sa a prehodil jej prameň vlasov cez plece, keď sa od seba konečne odtiahli.
„No, mne ani nenapadlo, keď mi Castiel povedal, aby som odtiaľ dostala Winchesterovcov, že jeden z nich budeš ty,“ rozprávala rozjarene a stále z neho nespustila oči.
Vtedy sa však ozval Dean, ktorý dovtedy len postával obďaleč a otrávene nečujne odfrkoval. „Takže ťa poslal Cas? A ty si... čo? Tiež anjel??“
Serena konečne venovala pozornosť aj jemu, i keď len nachvíľku. „Nie, nie som anjel. Castiel ma len požiadal o láskavosť. Tak som to splnila.“
„A čo tá vecička s prstami na čele??“ vyzvedal Dean ďalej a ona sa teraz naňho dokonca usmiala.
„Noo... trošku mi helfol, aby som nemala s tými policajtmi príliš problém,“ vysvetlila a z nejakých neznámych dôvodov sa zatvárila trochu beťársky. Nestihli sa však na to spýtať, lebo z vedľajšej miestnosti, ktorá už odtiaľ vyzerala ako obývačka, začuli nejaký čudný šuchot a buchot.
Sam a Dean sa na seba podozrievavo pozreli, no Serena sa nedala zastrašiť a prešla tam, takže ju chalani nasledovali.
Výjav, ktorý sa im naskytol, bol... zaujímavý. Na gauči a konferenčnom stolíku pred ním boli samé papiere s farebne zvýraznenými riadkami a na zemi medzi tým všetkým sedelo mladé vyplašené dievča, vekom okolo dvadsiatky. Vlasy farby svetlučko hnedej - takže jej často hovorili, že je blondínka, i keď ona proti tomu vždy zaryto protestovala -, mala spletené do nedbalého drdola, na očiach okuliare s čiernym rámom, na sebe sivý sveter a modré rifle.
„Ellie, deje sa niečo?“ spýtala sa milo Serena, keďže dievča sa začalo prehrabávať lajstrami bez toho, aby ich zaregistrovala. Teraz však potriasla hlavou.
„Nie, všetko je v poriadku. Len som tu zaspala a keď sa mi snívalo, že nič neviem, rovno ma hodilo z gauča o zem.“
Serene trhlo kútikmi a bratia si znovu vymenili divné pohľady.
„A nevolaj ma Ellie, potom sa cítim ako tá mamutica z Doby ľadovej.“
Zhrnula k sebe všetky papiere na kopu, vzala to do náručia a stihla zobrať do jednej ruky aj plechovku redbullu zo stola.
„Ehm, okej, Liz,“ zvýraznila Serena naschvál posledné slovo, zatiaľ čo si Liz upíjala z plechovky, „toto sú Sam a Dean, Winchesterovci, Sam a Dean, toto je Elizabeth Blakeová. Moja sesternica.“
Liz si zbežne oboch premerala, letmo odpovedala na ich pozdrav a odšuchtala sa niekam hore schodmi.
„Ehm...“ začal Dean s očami stále na mieste, kde zmizla, „ona je vždy taká...“
„...divná?“ doplnil zaňho jeho brat.
Serena sa uškrnula. „Nie,“ pokrútila hlavou. „Len má pred poslednou skúškou. Už včera vedela všetko, ale stále nemá ten pocit. Na to som si už zvykla.“
„A prečo vlastne bývaš so svojou sesternicou?“ zaujímal sa Sam.
„To je nadlho,“ žmurkla naňho a uzavrela tému skôr, než začali. Dala si ruky v bok a vzdychla si. „Tak, čo keby ste si zaniesli veci hore?“ ukázala na batohy na ich pleciach, ktoré ich donútila zobrať si z Impaly.
Vtedy sa však Dean zarazil. „Prečo? My tu zostávame?? Prečo Cas vlastne poslal za nami teba a neprišiel on?“
Pri pohľade naňho sa už blondína rozhodla, že im ozrejmí aspoň to, čo vie ona sama.
„Okej, takže... dnes nadránom som sa vracala z práce-“
Sam sa potmehúdsky usmial. „Ešte stále robíš v tom bare?“
Žena sa naňho usmiala, no videla aj Deanov nervný výraz, tak pokračovala. „No a keď som tu vystúpila z auta, prepadol ma Castiel. Som veriaca,“ automaticky začala žmoliť medzi prstami malý strieborný krížik, ktorý mala na krku, „a on povedal, že potrebuje pomoc. Práve odo mňa. Bolo to... neuveriteľné. Nikdy by som si nepomyslela, že naozaj stretnem anjela...“ Vyzerala trochu zasnene, no potom potriasla hlavou. „Každopádne – spýtal sa ma, či by som vás mohla vytiahnuť z väzenia, že on mi s tým pomôže. Vraj má toho strašne veľa a nemá čas ťahať vás z problémov... takže mi dal nachvíľu tú moc s tými prstami na čele – a poviem vám, je to super...“ vyžívala sa v tom.
„A povedal, že máme zostať tu? A to načo?“ spýtal sa Dean nie príliš príjemným hlasom, no milšie dodal: „Nechceme vás tu otravovať.“
Sam prikývol, no Serena hodila rukou. „Otravovať nebudete, toto je bývalý dom mojich rodičov - oni teraz žijú v Kalifornii -, a je dosť veľký. Takže je to v pohode.“
Urobila gesto, ktorým ich pozvala hore a konečne sa bez pripomienok šinuli za ňou.
„Mimochodom,“ šomrala, keď ich viedla na poschodie celkom pekným domom – všetko bolo vykladané tmavým drevom a príjemne to tam voňalo -, „Castiel povedal, že sa máte držať blízko tohto domu, aby vás nemusel hľadať. Ale neuráčilo sa mu povedať, kedy sa zjaví...“
Keď už však prechádzali chodbou, kde sa mali nachádzať ich izby, z jedných dverí vybehla Liz, no úplne iná, ako ju videli pred pár minútami. Rifle a sveter vymenila za krátke sýtožlté šaty na ramienka s véčkovým výstrihom a s voľnejšou sukňou a prekvapivo dlhé nohy obula do čiernych lodičiek s otvorenou špičkou.
„Cica, meškám,“ zatiahla udychčane na Serenu, vytiahla si gumičku z vlasov a na plecia jej padli svetlučko hnedé lokne. Zložila si z očí okuliare a dala ich spolu s gumičkou do rúk sesternici, párkrát si prstami zahrabla do vlasov, aby si ich prevzdušnila a už sa rýchlym krokom brala na odchod. Keď však prechádzala okolo Deana, trošku nešikovne sa oňho potkla a nebyť jeho reflexu, už by zletela na zem. No on ju zachytil a obaja sa s pobaveným úškrnom držali toho druhého.
„Prepáč a ďakujem,“ zasmiala sa, keď ju postavil na rovné nohy, „viem byť dosť nešikovná.“
Stále sa trochu rehlila a Dean iba pozoroval to, ako sa krásne usmieva, takto zblízka videl, že spoza namaľovaných mihalníc na neho kukajú žiarivé sivé oči, cítil ako úžasne vonia a nemohol uveriť, že toto isté dievča pred pár minútami vyzeralo ako divné opŕchnuté kuriatko.
„Meškáš,“ pripomenula jej monotónne Serena a Dean sa Liz automaticky pustil. Ona sa rýchlo zvrtla a kráčala od nich preč, no pred tým, ako zmizla na konci chodby ku schodom, sa ešte otočila. „Ren, čakať ma nemusíš,“ zaškľabila sa na svoju sesternicu nadšene, „majte sa.“ A už jej nebolo.
Vzápätí si Sam neodpustil poznámku. „Na čom fičí??“
Blondínka sa rozosmiala. „Na ničom, to bola len normálna Liz, keď nie je vystresovaná zo školy. Dnes má s kamošmi oslavu dvadsiatych prvých narodiek, takže je šťastná,“ vysvetlila im a Sam nemohol nepostrehnúť Deanov spokojný výraz, keď im ozrejmila, že Liz plnoletejšia ani nemôže byť, „ale potkýna sa často.“
*****
Chalani si odložili veci do „svojich“ izieb a keď sa už v obývačke Sam a Serena začali k sebe nebezpečne blížiť a dohadovať sa o tom, či pôjdu na večeru alebo zostanú v dome, Dean sa rozhodol, že toto teda počúvať vôbec nemusí. Oznámil bratovi, že na pár hodín vypadne – hoci netušil, či ho popri civení na Serenu vôbec registroval -, a v Impale vyštartoval preč.
Pomaly sa ho zmocňoval čudný pocit. Nevedel, či to je nejaká prechodná sklesnutosť alebo čo, no nepáčilo sa mu to. Začínalo mu vadiť to, že popri celej tej prekliatej apokalypse nemá čas skoro na nič. Predtým si aj popri love vyrazil a všetko bolo fajn, no teraz? Ku ženským a oddychu sa určite nedostane tak často, ako by si prial... a keď už je teraz u nejakých kočiek v dome, jedna je zbláznená do jeho brata a druhá naňho dosť kašle. Frustrujúce.
Asi dve hodinky, možno viac, sa len tak vozil v aute, myšlienkami ujdenými vo všetkom možnom a aj keď si chcel v hlave upratať tak veľmi, skoro vôbec sa mu to nepodarilo. Jediné, čo vedel, bolo to, že potrebuje vypnúť.
A ako na zavolanie sa mu po pravici objavil nejaký bar. Vyzeralo to tak, že je tam dosť plno, lebo na parkovisku bolo viac áut a už odtiaľ bolo počuť hlasnú hudbu rinúcu sa z ustavične otvárajúcich a zatvárajúcich sa vchodových dverí. Vyšiel z Impaly a o pár sekúnd vošiel do rušného podniku.
Už na prvý pohľad bolo jasné, že zábava tam bola v plnom prúde, veľa ľudí tancovalo, pri bare sa obracali dve barmanky a jeden barman a stále mali čo robiť. Pretmolil sa pomedzi niekoľko zákazníkov, zopár ženských si ho so záujmom a žiarivým úsmevom premeralo, nakoniec si však sadol k baru a objednal si pivo.
Chvíľku sa len tak obzeral a pozoroval ľudí, ktorí trsali na nejakú popovú odrhovačku z juboxu, ale očividne sa bavili. Zrazu však v tom húfe zahliadol niečo, čo mu prišlo zvláštne známe... sústredil sa na tú sýtožltú farbu tak veľmi, že si ani nevšimol zopár pohľadov od niekoľkých žien, ktoré ho hypnotizovali pohľadom. O pár sekúnd sa mu však potvrdilo to, čo tušil – k baru pribehlo presne to dievča, ktoré sa oňho pred pár hodinami u Sereny doma potklo.
„Dvojitú vodku,“ zahlásila barmanovi a o chvíľu dostala pohárik pred seba, usmiato ho exla a trošku ju striaslo. Vyzerala šťastne a roztancovane a tú sršiacu energiu z nej Dean cítil aj keď od nej sedel niekoľko miest ďalej. Vôbec si ho nevšimla, akurát chcela odísť od pultu, keď sa k nej zrazu prirútil nejaký chlap.
Jasné, že niekoho má, to sa dalo čakať, zavrčal si v hlave Dean sám pre seba a radšej sa pozrel inam. Dlho mu to však nevydržalo a znova sa obzrel – hlavne kvôli tomu, že počul nahnevané hlasy.
„David, povedala som ti, nechaj ma na pokoji...“
„Ale Lizzie, aspoň sa so mnou porozprávaj...“
„Už sme sa narozprávali DOSŤ. Vypadni odtiaľto, nebudem to opakovať!“
„Elizabeth...“
„Máš súdny zákaz približovania sa ku mne, fakt ma chceš dohnať k tomu, aby som sem zavolala políciu?!“
Ľudia, ktorí boli okolo nich sa v tom momente okamžite preventívne stiahli, no Dean zbystril pozornosť. Hlavne preto, že ten veľký zavalitý svalnatý David s tmavými vlasmi ostrihanými nakrátko Liz práve chytil za zápästie a jej to bolo očividne nepríjemné, lebo s tým párkrát trhla. Lovcovi sa zdalo divné, že nik okrem neho nemá chuť skočiť tam a vyhodiť toho zadubenca von, všetci vyzerali, akoby boli radi, že do toho nie sú zapojení.
„Myslíš, že ma nejaká polícia odradí?! Lizzie, ideš so mnou!“
Vtedy si už Dean povedal „dosť“, zliezol z barovej stoličky a keď sa predral pomedzi ľudí, ktorí práve vchádzali do baru, prešiel k hádajúcemu sa páriku, takže tiež vyzeral, že len teraz vošiel.
„Sorry, že meškám, Elizabeth... zlato, deje sa niečo?“ zatiahol nenútene, no trošku podozrievavo a dúfal, že Liz zahrá divadielko spolu s ním a on nebude vyzerať ako totálny idiot.
David, ktorého obrovská svalnatá hruď v bielom tričku bez rukávov sa dvíhala pod náporom negatívnych emócií hore a dolu, naňho škaredo zagánil. „Čo je to za zmrda, Liz?“
Liz využila chvíľu, keď sa David pozastavoval nad Deanovou osobou a vykrútila si ruku z jeho zovretia.
„No hádaj,“ vŕtala do toho chlapa sarkasticky a snažila sa spomenúť si na to, ako sa Dean volá, „môj nový priateľ.“
„KTO TO JE?! Ty ma chceš vážne naštvať!?!“
Dean ju okamžite jednou rukou chytil okolo pása a ona sa neodtiahla, ale snažila sa Davidovi dohovoriť. „Prosím ťa, choď preč, dobre? Nerob si tu hanbu.“
„Ty jedna malá ŠTETKA!“ zahučal však on a dosť zúrivo k nej urobil ďalší krok, takže ju Dean obranne stiahol za seba, aby sa jej nič nestalo.
„Hej, skľudni hormón, chlape, hádam jej nechceš ublížiť,“ zavrčal lovec a hnusne naňho zazeral. To už sa však spoza neho ozvala Liz.
„David, tak ty si myslíš, že som štetka?! Fajn, ale nie tvoja, ty bastard!“
Deanovi síce myklo kútikmi, no David nevyzeral, že sa na tom zabáva. Už-už chcel odstaviť Deana, aby sa mohol dostať k dievčaťu, no práve vtedy vrazili do baru štyria policajti a behom pár sekúnd spacifikovali rozzúreného chlapíka. Jeden z nich akurát kývol na barmana a ten naňho, akoby sa zdravili a po mužoch zákona o chvíľu nebolo ani stopy.
„Vďaka, Ron,“ zavolala Liz vďačne na barmana a ten na ňu žmurkol. Potom sa otočila na Deana. „A tebe ešte väčšia,“ usmiala sa naňho a on iba mávol rukou.
„Často len tak zachraňuješ cudzie baby v núdzi?“ uškrnula sa a on tiež.
„Čo ja viem,“ mykol plecami, „ale ty mi nie si cudzia. Už si sa o mňa predsa potkla, nie?“
Zasmial sa a ona tiež. „No, moja grambľavosť je úžasná vec, keď ma zoznámi s bodyguardom,“ podotkla stále s úsmevom. „A čo som dlžná za to tvoje rytierstvo?“
Dean sa zatváril veľmi sústredene a ukradomky sa poobzeral po bare, no aj tak sa najviac sústredil na to očakávajúce dievča pred ním. „No... že si to ty a že tu máš dnes oslavu...“
Liz si zahryzla do pery a čakala ďalej na to, čo si tento chlap na ňu vymyslí.
„...tak to bude... partička biliardu, čo povieš?“
„Iba?“ zaklipkala prekvapene očami, no on beťársky pokrútil hlavou.
„Čo tak to radšej pomenovať... hmm, pre začiatok?“
Dievča sa na okamih zarazilo, potom však pomaly, no bez akýchkoľvek námietok privolilo. „To beriem.“
Ako prešli k biliardovému stolu, Liz sa znovu ozvala. „Hmm a čo tak si ten biliard trochu spestriť?“ spýtala sa ho, keď jej podával tágo a on sa uškrnul. „A čo také navrhuješ?“
„Nooo...“ zašemotila a prechádzala popri dlhšej strane stola od neho. „Čo tak stávka?“
„Stávka?“ zopakoval Dean a v očiach sa mu objavili iskričky. „A o čo sa stavíme?“
Liz si znova hryzla do pery a nadšene sa zachichúňala. „Taaak... keď vyhrám...“ začala a lačne si ho premeriavala a jemu to očividne vôbec nevadilo, „požičiaš mi na celú túto noc svoje auto.“
Deanov výraz v tvári sa okamžite zmenil na prekvapene zhrozený.
„Čo si taký vyjavený, videla som ho, keď som prechádzala cez garáž, také auto sa len tak nevidí,“ vysvetlila mu a on sa snažil zaksichtiť sa menej vykoľajene, aj keď sa mu to veľmi nedarilo. Neexistuje, aby som prehral, neexistuje, aby si niekto požičal Impalu...
„No, dobre,“ prijal ponuku, hoci ho to stálo dosť nervov, no aj tak sa víťazoslávne usmial. „Ale ak vyhrám ja, čo aj vyhrám,“ ozrejmil jej okamžite trochu samoľúbo, „tak... celú túto noc stráviš so mnou.“
Teraz bola tá prekvapená ona a trochu zaskočene sa zasmiala. „Tak veľmi si ceníš svoje autíčko alebo tak veľmi chceš byť so mnou?“
„Ehm,“ oprel sa Dean o tágo a ponad založené ruky sa zaceril. „Svoje auto zbožňujem... ale o tom to nie je. Teba chcem.“
Chvíľu sa na seba dychtivo a s chuťou pozerali, ako keby úplne zabudli, kde sú a Liz sa nakoniec začervenala. Tento chlap ju fakt bavil.
„Tak? Čo ty na to?“ vyzvedal a odpoveď ho naozaj zaujímala.
Naschvál ho ešte chvíľočku nechala čakať, no potom prehovorila. „Dohodnuté.“
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://neumannova.tumblr.com
lenkka
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2352
Age : 28
Bydlisko : kdekoľvek s mojim supermanom
Nálada : predsvadobná
Registration date : 06.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   09.10.09 6:54

juj dzajnisko ja nemožem tato povidka je užasna sa tu smejem ked som si predstavila ako si Liz ako sa snaži prist Deanovi na meno no koniec
ale zo stoličky ma skopla tato veta
citácia :

„Ehm,“ oprel sa Dean o tágo a ponad založené ruky sa zaceril. „Svoje auto zbožňujem... ale o tom to nie je. Teba chcem."
to deanove teba chcem ach
tato poviedka je užasna a neviem sa dockat dalsej casti takže cakam:D:D:D Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   09.10.09 7:22

lenkka: ta věta je fakt dobrá, teď jde o to, jestli se to Deanovi vyplní nebo totálně pohoří a přijde o Impalu. Kdopak asi vyhraje? 701
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
wiktoriano
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2781
Age : 27
Bydlisko : No niekde
Nálada : Nemám na nič čas čo je zaujímavé kedže celé dni nič nerobim...
Registration date : 05.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   10.10.09 18:44

super pokračko tak Castiel len tak prišiel za Serenou a ziadal ju o pomoc to by som nečakala confused
Dean a tá stávka ten si teda fakt veri no som zvedava či to aj naozaj vyhrá Laughing
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://sashanovely.blog.cz/
dzajnisko
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 1205
Age : 26
Bydlisko : Martin
Nálada : ako aj dobrá, dalo by sa povedať :)
Registration date : 19.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   22.10.09 17:19

juj, baby, som moc rada, že sa vám to páči Laughing a tá veta obzvlášť
wiki: to, prečo si Cas vybral Serenu sa postupne odhalí Wink
no, a či Dean prehrá alebo vyhrá... Laughing už mám napísaný kus pokráčka a tam sa to dozviete zanedlho Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://neumannova.tumblr.com
dzajnisko
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 1205
Age : 26
Bydlisko : Martin
Nálada : ako aj dobrá, dalo by sa povedať :)
Registration date : 19.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   24.10.09 20:15

ľudkovia, ďalšia kapča len pre vás Smile enjoy
************
Nadšene sa zaškeril. „Tak poďme na to.“
Akokoľvek samoľúbo sa Dean tváril, Liz to neodradilo. Nechala ho, nech začne a potom sa začali dlhé minúty taktizovania a vzájomného vyrušovania, nech sa ten druhý dokáže sústrediť čo najmenej.
Liz využila to, že od nej ledva odlepí oči, vystavovala svoj pôsobivý hlboký výstrih práve nad tou časťou stola, na ktorú sa zameral on alebo mu úplne zmizla do davu, keď im šla po drinky, aby znervóznel, že ju nemá na očiach, hoci ona ho pozorovala aj tak.
Dean zvolil inú a vlastne tú istú taktiku. Vyzliekol a odložil si bundu a košeľu, takže zostal iba v čiernom tričku s krátkymi rukávmi a založil si ruky tak, že sa mu plecia a ramená rysovali viac než lichotivo. A keď videl, ako sa naňho Liz pozerá spôsobom, že by ho najradšej zjedla, vedel, že to na ňu funguje. Prešiel vždy k tej strane stola, kde sa snažila skórovať a oprel si ruky o jeho rám tak, aby mu bicepsy a tricepsy vyzerali čo najpôsobivejšie. Keď ho už toto ale omrzelo, pekne si prešiel poza dievča, skopíroval jej postoj, nahol sa ponad ňu a oprel sa rukami okolo nej o stôl a pochybovačne Liz začal šomrať do ucha.
„Nejako pridlho rozmýšľaš, kočka,“ usmial sa a potešilo ho, keď videl, že jej na tele naskákali zimomriavky. „Bojíš sa, že prehráš?“
Ako tam stála napnutá ponad stôl a snažila sa vymerať uhol a silu, akou tágom udrieť, pozrela sa mu presne do očí a trošku ju prekvapilo ako veľmi blízko sú pri sebe.
„Keby si mi prestal narúšať môj osobný priestor, možno by to šlo aj rýchlejšie,“ zatrilkovala a bez toho, aby sa znova obzrela na stôl, trafila dve gule do jamky a spätným nárazom bielej ešte jednu, čo Deana nachvíľu odtrhlo od myšlienok začať ju bozkávať a neprestať a uznanlivo kývol hlavou. Nemyslel si, že toto dievča bude taký silný súper, ale páčilo sa mu to. I keď pevne dúfal, že ju naozaj porazí, túto stávku nemienil prehrať kvôli jej krásnym sivým očiam.
Už to skoro vyzeralo tak, že Liz bude pokračovať v čistení hracej plochy až kým sa na Deana víťazoslávne neusmeje, no napriek všetkej jej snahe sa raz pomýlila a na rad prišiel on. To už sama vedela, že prehrala, skôr než sa lovec vystrel od stola so svojím sebavedomým úškľabkom.
„Taaak,“ zašemotil spokojne, vzal jej tágo a spolu so svojím ho odložil a potom istým krokom prechádzal k nej, zatiaľ čo ona sa snažila tváriť čo najmenej porazenecky, „niežeby sa stalo presne to, čo som hovoril, ale áno...“
„Ts, hlavne, že keď si prvýkrát urobil chybu, začal si sa sťažovať na to, že ten stôl nestojí rovno, však? Normálne mám pocit, že si mal pravdu.“
Dean sa oprel o rám stola a ona automaticky prikročila trošku bližšie k nemu.
„Nie, nie, ten stôl je úplne v pohode,“ tvrdil a neprestával sa očarujúco usmievať, „ale keby si si to chcela zopakovať, pokojne ťa porazím znova, stačí povedať.“
Liz sa rozosmiala. „No to nie. Pretože ty si najlepší a si si príliš istý, že by som prehrala, však?“ spýtala sa ho tak sarkasticky, až pochopil, že to s tým vyťahovaním sa trochu prehnal, no ona potom milšie dodala a dokonca sa k nemu aj viac priblížila. „Ani si nechcem predstaviť, čo by si si odo mňa vypýtal za ďalšiu prehru.“
„Ále,“ uškrnul sa, „mne by úplne stačilo to, čo som vyhral teraz.“
„Heeej? A to je?“ vyzvedala a blížila sa k nemu ešte viac, takže už okolo jej bokov mohol zľahka ovinúť ruky.
„Že som porazil, zbalil a dostal prekrásnu kočku...“
Tvárami boli od seba vzdialení len na pár centimetrov a Liz Deanovi dlaňou zľahka prešla po líci. „Nekrič hop, ešte si nepreskočil.“
On to mal však úplne na háku. Jednou rukou si ju pritiahol okolo pása ešte bližšie, druhou vzal jej tvár do svojej dlane a o sekundu na to jej jemne priložil svoje pery na tie jej. A nebol to celkom kratučký prvý bozk. Liz mu celý čas prechádzala nechtami po temene a prstami druhej ruky ho hladkala po krku, Dean ju objal pevnejšie, no ona sa neodtiahla – ani keď cítila, že jeho ruka sa skĺzla nižšie od jej chrbta.
Okolo nich už postávali ľudia, ktorí chceli hrať na stole, čo stále okupovali oni dvaja, no im to očividne nevadilo. Teda až dovtedy, kým niekto z nervóznych postávajúcich otravne nezacmukal a oni sa od seba konečne neodtrhli. Zostali na seba pozerať trošku ohromene a znova sa pobozkali ako keby im obom už teraz chýbal vzájomný dotyk ich pier, obaja si boli istí, že ten druhý sa cítil tak isto. Odtiahli sa od toho biliardového stola, Dean si len vďaka Liz nezabudol bundu a košeľu, a ruka v ruke chceli rovno vyjsť z baru. Vtedy však ona akoby zrazu precitla.
„Dean, ja nemôžem len tak odísť. Veď ja tu mám oslavu narodiek, mám tu priateľov...“
On sa zarazil, no potom sa snažil tváriť sa normálne. „Ahá... no... ehm. Však jasné, ja to chápem...“
„Kam ma chceš vziať, hm? Nech im to môžem povedať, aby sa o mňa nebáli,“ vyhŕkla a videla na ňom, že nechce, aby ho nahradila dokončovaním oslavy. Po jej otázke sa mu na tvári usadil znova úsmev a po pár sekundovom dumaní si ju znova okolo pása pritiahol k sebe, no namiesto bozku jej zašepkal do ucha.
„Pevne verím, že pod tými šatami nemáš žiadne plavky.“
Keď sa odtiahol, ona sa naňho pozerala už beťársky a nedočkavo. Teraz sa k nemu naklonila ona.
„Ja už si pre nich niečo vymyslím.“
Pobozkala ho na líce a okamžite odbehla smerom k svojim priateľom. Náhle pocítil zvláštne nutkanie ísť za ňou, lebo sa bál, že by sa jej mohlo niečo stať – čo bolo možno podmienené aj tým, že videl, ako skoro zvalila čašníčku, keď sa okolo nej snažila prejsť a potkla sa o ňu.
*****
O niekoľko minút na to sa už ozývali ich kroky na podlahe neďalekej plavárne.
„Nemôžem uveriť, že sme sa sem vlámali,“ zašepkala Liz, keď sa potme vkrádali k bazénu a ona sa pevne držala jeho dlane, aby to s ňou na šmykľavej dlážke kvôli opätkom nepleslo dolu.
„Vari sa bojíš?“ uškrnul sa a robil jej operadlo zatiaľ čo si vyzúvala topánky.
„Nie ja len... toto je protizákonné, vieš o tom??“
„A?“ zatiahol potichu a pobavene.
„No... ja protizákonné veci väčšinou nerobím. Teda nikdy,“ priznala, no ďalej sa pomaly nechala viesť k bazénu, až boli od neho asi tak na dva metre a tam si tie svoje topánky odložila.
„Tak to ber tak, že keby niečo,“ vysvetľoval jej a otočil si ju k sebe, pretože sa rozhliadala, akoby v tej tme hľadala niekoho, kto by ich mal ísť zatknúť, „ty si nič protizákonné neurobila. Všetko pôjde na moje plecia.“
„Ou, narazila som na zloducha - džentlmena, hej?“ usmiala prívetivo a keď zacítila jeho ruky na svojich krížoch, pritisla sa k nemu bližšie s dlaňami na jeho hrudi.
„Ále nie, ja zloduch nie som - iba ak by si chcela.“
Liz sa zasmiala. „Myslím, že vlamač mi stačí,“ zašepkala a za golier bundy a košele si ho pritiahla k sebe a vtisla mu bozk. Vedela, že teraz je to bozkávanie o inom. Konečne boli sami, nič ich nerušilo, všade okolo nich bola príjemná tma – až na slabé svetlo, ktoré akoby vyžarovalo z vody. Páčilo sa jej ako si ju pritisol k sebe, vošiel jej prstami do vlasov a vášnivo ju bozkával. Netrvalo dlho a ona mu zaryla prsty pod bundu a pomaly mu ju vyzliekala a vďaka jeho perám si ani nevšimla, že rovno odpratala aj jeho košeľu a nechala ich spadnúť na ľadovú podlahu plavárne. Pochytila ju šialená predstava strhnúť ho na zem práve tam, kde stáli, no potom si to rozmyslela... keď už sú na plavárni... Jemne sa mu vymanila z objatia, prešla k bazénu a nachvíľočku doň strčila špičku chodidla.
„Aká je voda?“ zašomral a hneď bol za ňou. Privoňal si k jej vlasom a potom jej ich odhrnul z jedného pleca a párkrát ju pomaly pobozkal na krku.
„Akurát dobrá na to, aby som si ťa vyzliekla a šupla do bazéna,“ zacerila sa a pohladkala mu ruky, ktoré mal teraz na jej bokoch. On sa zasmial tiež.
„Ale čo,“ zašepkal a dlaňami jej teraz pre zmenu pomaly prechádzal po chrbte smerom hore, „teraz si ja vyzlečiem teba.“
Jeho prsty našli zapínanie jej šiat a nenáhlivo ťahali dolu zips, ona zaklonila hlavu dozadu na jeho plece a jej pery našli tie jeho. Svoje ruky ovinul okolo jej drieku a pritiahol si ju chrbtom k sebe ešte bližšie a ani jeden nemienil prestať bozkávať toho druhého. Prst po prste jej prechádzal vyššie a vyššie až sa dostal k jej výstrihu, jemne kopíroval lem a pomaličky jej stiahol ramienka z pliec dolu.
Vtedy sa už otočila celým telom k nemu, objala ho okolo krku a pokračovala v bozkávaní, zatiaľ čo on jej popri tom vyzliekol šaty úplne a ešte aj stihol zistiť, že pod nimi má len nohavičky a pousmial sa. Zrazu zacítil jej ruky pod svojim tričkom, čoraz vyššie, a o chvíľu tam stáli obaja polonahí. Ako tam ona skúmala dotykom jeho chrbát, plecia a hruď, on prešiel rukami k svojmu opasku, no vtedy mu jeho ruky odstrčila a sama ho dostala z riflí.
Boli k sebe tak natisnutí, že bližšie si byť nemohli, no Liz vtedy urobila niečo nečakané. Odtrhla sa od neho a z úškrnom skočila šípku do bazéna.
Trvalo jej len pár sekúnd, aby preplávala dĺžku a zachytila sa na druhej strane, lenže keď sa rozhliadla už nad hladinou, Deana nevidela nikde. A to si z neho chcela uťahovať, aby skočil tiež a zaklamať mu, že ona sa pozerať nebude, keď sa bude vyzliekať. Párkrát zaklipkala očami, nech z nich dostane preč vodu a znovu sa poobzerala, ale ani teraz ho nebolo.
Lenže odrazu zacítila pohyb pod vodou na svojich bedrách, potom na stehnách, na kolenách a na členkoch a za moment sa pred ňou vynoril Dean a popri šliapaní vody si prešiel rukou po tvári a uškrnul sa.
„Tak ty takto?“ zhíkla naoko pobúrene a postrapatila mu vlasy spľasnuté od vody. On už bol oboma rukami okolo nej zachytený o kraj bazéna, ale jednou sa pustil a zamával jej pred tvárou malou gučou čiernej čipky – posledného kusu Lizinho oblečenia.
„Veď ich už nepotrebuješ,“ zaškeril sa, no keď ju chcel pobozkať, ona mu zmizla spred očí a ponorila sa. Teraz bol on ten, kto pomaly prichádzal o posledný kus oblečenia a Liz sa o sekundu znova vynorila s lišiackym úsmevom a jeho tmavomodrými trenkami v ruke.
Akoby to bol nejaký dohodnutý signál naraz obaja niekam hodili ulovenú spodnú bielizeň, Dean vzal Liz do náručia a ona si ovinula okolo jeho krku ruky, jemne si ju oprel o bazénovú stenu a nohami sa zaprel o výčnelok na spodku. Na okamih sa jej zadíval do očí a zarazilo ho, že sa naňho pozrela trochu s obavami, no skôr, než sa nad tým stihol zamyslieť nejako viac, už sa bozkávali a...

A zrazu sa s hukotom začali rozsvecovať obrovské svetlá plavárne.

„Do čerta,“ zanadávali obaja naraz, ale stále sa držali pri sebe. Očividne ani jeden z nich nemal chuť vyliezť z bazéna bez akéhokoľvek kúska oblečenia a ani ponoriť sa nebol dobrý nápad, lebo teraz by sa vo vysvietenom bazéne už nedokázali skryť. A aj keby chceli utiecť nestihli by to, lebo vzápätí bolo počuť kroky, ktoré odrazu zastali.
„Čo má toto, dopekla, znamenať?!“ zahučal chalan len o pár rokov starší od Liz v tričku a šortkách plavčíka. „Okamžite vypadnite z vody!“
„Do čerta,“ zopakovalo dievča Deanovi do ucha a pomaly sa obzrela. „Ahoj, Nathan.“
„Elizabeth???“ zvolal o oktávu vyšším prekvapeným hlasom plavčík, ako keby mu ani Lizin úsmev - ktorý mal byť ten najnevinnejší -, nedokázal pomôcť pochopiť, že tu vidí práve ju.
„Eh... ehm... hmm... čo tu robíš??“ spýtal sa dostatočne nechápavo.
„No, asi neštrikujem,“ podotkla ešte stále s rukami okolo Deanovho krku a prevrátila očami a Nathan tiež.
„Máte také šťastie, že som na vás natrafil ja a nie... dnes tu má základná škola nočné plávanie,“ ozrejmil im a mykalo mu kútikmi.
Dean a Liz sa na seba uškrnuli, ale teraz sa od seba odtiahli a obaja sa zachytili a opreli o kraj bazéna tvárou k Nathanovi. „Nuž, myslíš, že by si nám mohol požičať nejaké uteráky, aby sme prípadne nepobúrili tú detskú verejnosť?“ spýtala sa opatrne, no on sa na ňu sústredene zamračil. „Skôr by som sem na vás mal zavolať políciu...“
„Chlape, to určite nebude potrebné,“ začal Dean, no skočila mu do toho Liz. „Nate, no tak. To by si mi neurobil, však? Vieš, že dnes mám narodky... nemohol by si prižmúriť oko?“ usmiala sa čo najmilšie, ale on sa uškrnul. „Už je po polnoci, už nemáš narodky.“
„Nooo, ale keď to vezmeš tak, že som sa narodila o siedmej večer, tak ešte mám na oslavovanie devätnásť hodín z tohto dňa, nie?“
Nathan niečo nezrozumiteľne zašomral, ale potom prehovoril normálne. „Už chápem, prečo sa s tebou Eric rozišiel.“
Liz sa zamračila a keď sa na ňu Dean spýtavo pozrel, len rezignovane pokrútila hlavou. Zrazu však na dlážku pred nich padli dve snehobiele osušky a plavčík stál nad nimi so založenými rukami.
„Pozbierajte si veci a vypadnite,“ zatiahol otrávene, no jej sa aj tak stále niečo nepáčilo.
„A čo sprchy? Vieš, všetok ten chlór a tak...“
„Kriste, máte päť minút a potom nech už vás tu nevidím,“ zavelil zbrklo, otočil sa na päte a naštvane odišiel.
*****
„Mali by sme si švihnúť, nech tu nestretneme tie decká, čo tu majú to plávanie,“ zhodnotila Liz, keď sa dostali do obrovskej kúpeľne zabalení v osuškách a práve si odkladali veci, ktoré si pozbierali z dlážky pri bazéne.
„Najprv pôjdu plávať a až potom do spŕch, nie?“ zatiahol Dean a bez varovania ju začal bozkávať.
Uškrnula sa. „Ale to by sme nemali,“ zašepkala, no ďalej neprotestovala, skôr na opak. Využila to, že vedľa nich bola široká lavička, tak ho stiahla na ňu a potom si naňho obkročmo sadla. Netrvalo im dlho a znova už boli takí rozvášnení, že Dean už blúdil rukou pod jej osuškou a kým mu konečne došlo, že by ju z nej mohol strhnúť, v bunde mu začal zvoniť mobil.
„Nedvíhaj to,“ vzdychla si a popri masírovaní jeho chrbtových svalov mu naschvál začala jemne bozkávať krk. Nemusela hovoriť dvakrát, aby nedvíhal ten telefón, lenže vtedy im zatrieskal na dvere plavárenskej kúpeľne Nathan s tým, že si majú pohnúť. Obaja sa na seba pozreli nanajvýš frustrovane, Liz sa nahla k jeho bunde a podala mu jeho stále vyzváňajúci mobil. Už-už sa chcela z neho zdvihnúť, ale on jej to nedovolil a znova priložil svoje pery na tie jej a aj tak prijal hovor.
„Hm?“ vydal zo seba jediný zvuk, ktorý popri bozkávaní znel najmenej divne tomu na druhej strane.
„Hej, Dean, sorry, že ruším,“ začuli obaja Samov hlas, „ale mal by si sa vrátiť do Sereninho domu, akurát tu bol Cas a dosť naštvaný...“
„Uhm,“ zatiahol jeho brat s jazykom v Liziných ústach a momentálne ho absolútne netrápilo, že Casa niečo naštvalo.
„Chlape? Čo vlastne robíš? Teda... radšej neodpovedaj,“ dodal prezieravo a dvaja bozkávajúci sa len uškrnuli, „každopádne, mohol by si sa cestou sem porozhliadnuť po tej Elizabeth, čo sa o teba potkla? Cas sa vraj potrebuje porozprávať aj s ňou, mala by byť v jednom-“
„So mnou? Načo??“ spýtala sa prekvapene, keď sa odtrhla od Deanových pier, no skôr, než jej stihol odpovedať, z mobilu sa ozval znova Sam.
„Liz?? To si ty? Po-počkať, ona... ty... vy... čo??...och. Ehm.“
„Hej, je tu so mnou,“ priznal, „ale už ideme za vami.“ Posledné slová nepovedal veľmi nadšene a zaklapol mobil.
„Kto je vlastne ten Cas? Také zvláštne meno som ešte nepočula,“ prehovorila Liz stále trochu prekvapene a zdvihla sa na nohy.
„No... to je... jeden... chlapík. Kamoš,“ vysvetlil jej a ona prikývla hlavou, ako keby vedela, že pri Casovi opis nestačí, lebo by tomu aj tak neuverila.
„Tak dobre, Pán Nanajvýškonkrétny,“ usmiala sa naňho a prechádzala od neho smerom ku oddeleným sprchovacím kútom, „tak ja si hodím chvíľkovú sprchu, nech tomu vášmu Casovi nepáchnem od chlóru, keď už ma tak potrebuje vidieť.“
A Dean urobil to isté, no na jeho sklamanie sám a nie s Liz, lebo aj tak obaja vedeli, že keby sa dostali spolu pod rovnakú sprchu, túto kúpeľňu by tak rýchlo neopustili.
*****
„Nepoznáme sa ešte ani deň a už som sušila svoje nohavičky spolu s tvojimi trenkami pod tým sušičom v tej plavárenskej kúpeľni,“ zatiahla Liz v Deanovej bunde, keď o niekoľko minút prechádzali od garáže k hlavným dverám domu a uškŕňavo dodala „asi sa s tebou začnem cítiť nejako mysticky spojená.“
„Však počkaj na to, keď vybavíme Casa a ja sa s tebou tak mysticky spojím, že ma nepustíš z postele,“ predostrel jej plán lovec s typickým úsmevom a ona sa zasmiala a zazvonila. Kľúče nemala, pretože ich koniec koncov ani nemala kam dať, keďže jej šaty vrecká nemali a kabelky nerada vláčila.
„Zase sa chvastáš? Len aby si to splnil.“
„Tebe by som neklamal,“ zaklipkal na ňu nevinne očami a znova sa pricucli k sebe. Vtedy im však Serena otvorila vchodové dvere, takže radšej prestali, pozdravili a vošli dnu. Ona sa ale zadívala na svoju sesternicu a podozrievavo sa spýtala: „Prečo máš mokré vlasy? Vonku neprší.“
Liz myklo kútikmi úst, rovnako ako aj Deanovi, no len ona prehovorila. „Vieš, aj by som ti odpovedala, ale to by bolo v rozpore s mojím náboženským vyznaním, aj keď som ateistka.“
Dean sa uchechtol, no Serena vôbec a Liz o sekundu zmizla na schodisku s letmým zašomraním, že sa musí ísť prezliecť. Lovec si všimol, že naňho známa jeho brata zazerá, no nestihol sa jej na to opýtať, lebo sa v obývačkových dverách objavil Sam.
„No, konečne si tu,“ povzdychol si s úľavou a ani nie za sekundu sa za mladším bratom ozvalo známe zašuchotanie akoby obrovských krídel. Všetci sa obzreli za tým zvukom a uvideli uprostred obývačky stáť nespokojne vyzerajúceho Castiela.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://neumannova.tumblr.com
lenkka
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2352
Age : 28
Bydlisko : kdekoľvek s mojim supermanom
Nálada : predsvadobná
Registration date : 06.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   24.10.09 23:34

ojooooooj Shocked tak toto bola kapitola že koniec, sok, infarkt, smrt, nebo a zrazu prebudenie do relaity
tak ale samozrejme že sa rozpisem:D
Lizine a Deanove doberanie okolo stola. Jaj ked si predstavim Deana v tom tricku ako sa tam opre o stol no koniec umrela som. To by som asi tu gulu omylom strelila do neho 603 703
No a utek do plavarne drool
to ich vyzliekanie a bozkavanie a skok so vody a potom to bozkvanie a a a nič zabila si ma! Nathan 603 ak si ho predstavim ako niekoho no premyslam o odpusteni že ich vyrusil 703
a nasledna sprcha panebože cica to nemyslis važne nas takto namotavat Shocked Shocked ved chudak dean liz a citatelia!! Shocked Shocked no tak som velmi zvedava ako to bude pokracovat strasne moc sa tesim na pokracko!!!
Dzajnisko dnes si sa vyznamenala tato cast je uzasna a ja som zase hltala každe slovo Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   25.10.09 17:44

Tak to vyzerá, že nikto neprehral ani nevyhral, ták si to asi Dean predstavoval. Ale to bolo fakt super, on to Dean naozaj s dievčatami vie a tej Liz možme iba závidieť a nečudovať sa, veď taký krásny chlap:.heart:
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
dzajnisko
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 1205
Age : 26
Bydlisko : Martin
Nálada : ako aj dobrá, dalo by sa povedať :)
Registration date : 19.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   12.12.09 17:02

baby, ďakujem vám moc za komentáre, som rada, že sa vám ten príbeh zatiaľ páči Smile
juj, sorry, za takú dlhú prestávku, nebolo času písať a keď bolo, tak mi nešiel net dúfam, že ešte budete vedieť o čom to vlastne je Very Happy enjoy! Smile
************
„On ešte len teraz prišiel? Myslel som, že tu čaká...“ začal Dean na Sama, no anjel mu do toho skočil.
„Bol som tu, ale mrzí ma, že nemám čas na to, aby som čakal, kedy sa sem vrátite, hlavne, keď som povedal, aby ste zostali v dome, však?!“ zatiahol trochu vytočene a starší lovec sa zamračil.
„A odkedy ty potrebuješ, aby sa ľudia niekde zgrupili? Však si nás môžeš vystopovať a povedať nám, čo chceš, nie?“ zaujímalo ho, no bol si vedomý toho, aký je rád, že sa Cas neobjavil na tej plavárni.
Prešiel k nemu bližšie a takisto aj Sam aj Serena, no anjel sa na Deana sústredene pozrel a zvraštil obočie. „Vysvitlo, že ťa niekedy len tak nájsť nemôžem.“ Všetci traja sa naňho nechápavo pozreli, no kým Castiel stihol povedať niečo viac, už sa ozvali kroky a do obývačky vkráčala Liz, ktorá dovtedy chvíľku len počúvala z chodby. A očividne nebola nadšená.
„Takže ty si ten Cas, hej??“ spýtala sa a ani nečakala na jeho odpoveď, „A kto si myslíš, že si, keď sa v cudzom dome rozprávaš s ľuďmi ako kretén?“
Sam trochu zdvihol obočie, Dean tiež a ešte mu myklo kútikmi úst, Serena sa na Liz zamračila. Castielovi sa však konečne vyjasnila tvár. „Zdravím, Elizabeth.“
Tá tam však ďalej stála trochu nespokojná, v priliehavej bielej košeli s krátkymi rukávmi a v tmavých obtiahnutých rifliach, poklepkávajúca nohou v teniske a so skríženými rukami.
„To je v pohode,“ zamrmlal Dean, ktorý bol pri nej najbližšie a keď sa naňho obzrela, pohľad jej hneď zmäkol. Cas vyzeral, že stále čaká na nejakú Lizinu reakciu, no žiadna neprišla a Serena očividne nechcela v dome takú nepríjemnú náladu, takže radšej navrhla, či si niekto nedá čaj a rýchlo utekala nejaký pripraviť. Nikomu asi neprišlo divné piť čaj o druhej ráno a pokojne si posadali v obývačke – teda až na anjela, ten zostal na nohách a civel von z najbližšieho okna. Sam sa šupol do jedného z kresiel, no keď videl, ako Dean a Liz na gauči na seba pokukujú, radšej sa bleskovo odpratal do kuchyne za Serenou.
Oni si však okolie nejako veľmi nevšímali, viac úsilia vydávali na to, aby sa po sebe v sekunde nezačali nespoločensky liepať.
„Kde mám vlastne bundu?“ zašepkal jej pobavene a ona naňho vyvalila oči.
„Ja som ju zabudla vo svojej izbe... mám ti ísť po ňu?“
No on sa iba usmieval, prehodil poza ňu ruku, na ktorú si ona položila hlavu a prstami tej druhej ju pohladkal po líci. „Nie nie, aspoň mám dobrú zámienku na to, aby som sa do tej tvojej izby dostal,“ zatiahol beťársky a ona sa uškrnula.
„A kto povedal, že ty musíš mať zámienku?“ prešla mu rukou po stehne a zakutrala sa k nemu ešte trošku bližšie a o chvíľu na to sa začali bozkávať.
Za okamih sa do obývačky vrátil Sam a tento raz aj s podnosom a Serenou za pätami a keď uvidela bozkávajúcu sa dvojicu a Casa, ktorý na nich zmätene mrkal, hneď si do nich musela rypnúť.
„Mládež, snáď by ste s tým mohli aspoň počkať, nie?“
No oni na to absolútne nereagovali, len pokračovali v bezstarostnom cmukaní.
„Liz??“ zatiahla jej sesternica trochu prekvapene, na takéto jej správanie zvyknutá teda nebola. Sam sa však nečudoval, dobre vedel, že keď je Dean s babou, tak sa nestará o nič iné, len o svoj aktuálny objekt. Teraz sa jeho veľký brat zmohol akurát na to, že vystrčil do vzduchu ukazovák kvôli tomu, aby chvíľku počkali, no ocucávali sa ďalej.
„Ako dlho sa poznajú?“ zatiahol Cas a na počudovanie mu odpovedal Dean.
„Pár hodín, prečo?“
Anjel sa trochu zachmúril a potichu si zahundral: „Bola možnosť, že sa budú fyzicky priťahovať...“ na čo sa Dean a Liz na seba veľavravne pozreli a znova sa blížili k sebe. Vtedy sa však Sam rozhodol, prešiel pár krokov odtrhol svojho brata od dievčaťa a keď ho posunul na druhý koniec gauča, on sám si sadol medzi nich dvoch, nech sa o nič ďalšie nepokúšajú.
„Takže,“ začal mladší Winchester z gauča a pozeral sa na Casa, „niečo sa tu deje a ty o tom vieš, hovor.“
Serena odtrhla pohľad od Deana a Liz, ktorí sa poza Sama na seba chtivo pozerali a radšej sa sústredila na anjela. Ten sa stále chmúril, no potom prehovoril. „V prvom rade, Elizabeth,“ začal a snažil sa upriamiť jej pozornosť na seba, takže ju Sam drgol a ona konečne prestala civieť na Deana.
„Neviem, čo všetko vieš o týchto bratoch,“ hovoril pomaly a Liz sa znova chcela pozrieť na svoju novú známosť, ale videla akurát tak Samovu tvár, takže to nechala tak, „ale sú to lovci. Bojujú proti démonom, duchom a iným nadprirodzeným zlým bytostiam.“
Samov a Serenin pohľad sa stretol a jemne sa usmiali – ona očividne už vedela, že jeho pracovný obor sa trochu vymyká normálu.
Dean z Casovho rečnenia nebol nadšený. „Tak to ti teda ďakujem, že ju desíš,“ odfrkol si, no Liz sa uškrnula a naklonila sa pre zmenu dopredu, aby na lovca videla. „Náhodou... je to celkom sexy.“
Na Deanovej tvári sa okamžite objavil jeho typický úsmev, ale to už znovu začal anjel. „Takže sa nebojíš? Výborne...“
„Buffy a Angel to istia,“ pokrčila plecami a uškrnula sa, no Cas očividne nechápal.
„Kto je Buffy? A ty poznáš nejakého Anjela??“
Liz len vyjavene zaklipkala očami a Sam tušil, že z toho vznikne akurát tak riadny zmätok, tak to stopol hneď na začiatku. „Okej, Cas, to je jedno, mohol by si radšej pokračovať? Prečo si nás tu chcel mať pokope?“
Ten si vzdychol a pohľad upriamil hlavne na Liz, aby jej vysvetlil situáciu. „No, v prvom rade - svet sa zmieta v apokalypse. A je tu démonka, ktorá láme pečate, aby mohla dostať Lucifera na slobodu-“
Vtedy ho však Deanova známosť pobavene prerušila. „Lucifera?? To ako fakt?“
„Áno,“ úprimne odvetil Cas.
„Rozlámu sa všetky tie pečate a z pekla vyjde červený mužík s rožkami, chvostom, v čiernom plášti a s vidlami v ruke?“
„Liz, toto nie je smiešne,“ zavrčala Serena, ktorej boli momentálne okolnosti vysvetlené už vtedy, keď Cas navštívil jej dom pred tým, ako dorazili jej sesternica a lovec.
Mladšia žena pretočila očami. „No dobre... tak, čo sú tie pečate?“
„To práve teraz nie je dôležité,“ zašomral anjel a Liz sa k tomu radšej nevyjadrila, takže mohol pokračovať. „Dôležité je to, že vieme, ako ju zastaviť.“
„Zrazu?“ zahundral Dean, no Castiel sa tváril, že to nepočul.
„Na Zemi existuje prorok Boží,“ vysvetlil im anjel, „alebo skôr, proroci. Je ich deväť a sú rozutekaní po celom svete. Snažíme sa ich nájsť a zoskupiť, lebo iba ak oni budú na jednom mieste zároveň s Lilith, dokážu ju zničiť.“
Kým hocikto iný stihol zareagovať, Dean vyhŕkol: „Tak? Na čo čakáme? Poďme hľadať tých prorokov, nie? Chucka už máme, stačí už len osem...“ Sam sa však mračil, neveril tomu, že by to bolo nakoniec tak ľahké.
„Do hľadania prorokov sa hrnúť nemusíš, ako som povedal, my sme sa už do toho pustili. Dúfame, že Lilith nevie o rituáli, ktorý ju môže zničiť, spoliehame sa na to, že o tom netuší. Keby to bolo naopak, určite by bolo ťažšie zoskupiť prorokov... hlavne by jej pričinením nemuseli zostať nažive... čo by bolo veľmi nepríjemné, keďže na nových prorokov by sa muselo čakať neuveriteľne dlho... najprv by sa museli narodiť, potom by sme ich museli nájsť...“
„No, dobre, Cas,“ skočil mu do reči znova Sam, „ako do toho všetkého zapadáme my??“
Anjel sa poobzeral na štyroch ľudí, ktorí okolo neho sedeli a vzdychol si. „Ak rátam aj Chucka, našli sme a chránime už sedem prorokov. Ôsmy je niekde v Afrike a deviatym prorokom si ty, Elizabeth.“
Tri páry očí sa okamžite upreli na dievča, ktoré vyzeralo na to, že ju doterajšia konverzácia trochu nudí, no teraz zdvihla obočie. „Prorok? Ja? No, to je jasné,“ zašemotila sarkasticky.
„Som rád, že to tak rýchlo prijímaš-“
„Ja nič neprijímam,“ zavrčala Liz, „prečo by som ti vlastne mala veriť, že to, čo hovoríš, by mohla byť vôbec pravda??“
Castiel však nevyzeral, že by ho jej reakcia nejako prekvapila. „Som anjel Boží. A ty si Boží prorok. Nemám prečo klamať ti.“
„Aha. Pravdaže. A preto ti verím...“
„Výborne,“ ocenil to Cas, no keď videl Lizin výraz v tvári, vedel, že to nemyslí naozaj. „Prečo mi neveríš?“
„No a nie je to zrejmé? Nič také ako anjeli neexistuje. Ani Boh. Ani proroci,“ vysvetlila mu svoju mienku a postavila sa z gauča, „a za to, že mi to tu nejaký vyšinutý týpek v obstarožnom baloniaku príde vykladať ako pravdu, tomu teda naozaj nezačnem veriť. Ty si z nejakej sekty, či čo?!? A-“
Vtedy však jej trochu naštvaný monológ skončil, lebo v obývačke zablysli svetlá a miestnosťou sa na pár sekúnd rozprestreli tmavé anjelské krídla.
„Wau,“ vysotila zo seba Liz ohromene, „môžem sa ich chytiť??
Cas očividne nebol taký nadšený ako ona. „Nie.“ A jeho krídla zmizli.
„Ale veď...“ posťažovala sa a založila si ruky.
„Nie,“ zopakoval anjel a založil si ruky tiež, Dean sa uškrnul a Sam pozoroval Serenu, ktorá akoby stále nemohla uveriť tomu, čo pred okamihom videla.
„No, dobre, môžeš byť anjel. Ale aj tak, si na nesprávnej adrese. To Serena nosí krížik na krku a neviem čo. Ona je ten tvoj Bohov prorok, nie ja.“
„Prorok Boží,“ zakvílil Cas, no vtedy sa ozvala milým hlasom Serena. „Prečo si si taký istý, že je to Liz?“
Anjel sa nachvíľu odmlčal, z čoho išlo ľudí v miestnosti poraziť, no potom sa znova rozhovoril.
„Každý prorok má svojho anjela, ktorý ho chráni. Ja som bol Lizin a preto viem, že ona je tá, ktorú hľadám. Pozriem sa na ňu a som si jednoznačne istý. A ochranca sa o svojom prorokovi nikdy nemýli.“
„No ale počkať,“ začal Sam, „“bol“ si Lizin ochranca? Prečo už nie si??“
„Hmm... vysvitlo, že keď som tvojho brata ťahal z Pekla, stratil som to magické nutkanie chrániť ju. Je to zvláštne, ale viem si byť len istý, že je to ona, nič iné mi z vlastností jej ochrancu nezostalo...“
„Hej, spomaľ,“ zatiahla Liz nedôverčivo a potom sa pozrela na bratov sediacich na gauči. „Tvoj brat,“ ukázala na Sama, „je on.“ Ukázala na Deana, ktorý sa pred chvíľou inštinktívne držal za ľavé plece a ona stále neveriacky klipkala očami. „Ty si bol v Pekle???“
Lovec sa zatváril trochu zaskočene, ale následne prikývol, čo ju však vôbec neupokojilo. „A to prečo?? Si zlý človek? Kristepane, bola som sama s nejakým kriminálnikom, ktorý... ach, isto si niekoho zabil, však? Za čo iné by si mohol ísť do Pekla??“ vydesene dohovorila a sadla si naspäť na gauč vedľa Sama.
„Hej! Nešiel som tam kvôli tomu, že by som niekoho zabil,“ nevrlo odvrkol Dean a Sam sa v tom momente začal tváriť previnilo, to už však znova hovoril anjel.
„Elizabeth, nemusíš sa báť, on nie je zlý človek... jeho duša sa ocitla v Pekle, aby jeho brat mohol žiť,“ ozrejmil jej Castiel a Winchesterovci sa nespokojne zamrvili na mieste, toto vôbec nebola téma, ktorú by chceli preberať v cudzej obývačke. „Každopádne, Elizabeth,“ pokračoval anjel, „nemusíš sa vôbec cítiť vydesená, on by ti nechcel ublížiť. Keď som bral Deana z Pekla, moje schopnosti ochrancu sa preniesli na neho. Odvtedy je ním on.“
Jej a Deanov pohľad sa stretol, ostatní dvaja civeli na Castiela. O sekundu na to však prehovorila Liz.
„Nie.“
„Čo “nie“?“ spýtal sa anjel nechápavo.
„Nie som žiadny prorok a on nie je môj ochranca.“
„Máš v poslednom čase bolesti hlavy?“ zatiahol Castiel a tváril sa až príliš isto.
„Nie,“ vyhŕkla Liz okamžite, ale Serena pokrútila hlavou. „Liz, nemá cenu klamať, sama vieš, že máš posledný týždeň silné migrény.“
Dievča zazrelo na tú pobožnú blondínu, ktorá jej momentálne strašne liezla na nervy. „To je zo školy, mala som skúškové...“
„To nie je kvôli škole,“ podotkol Castiel, „pred pár hodinami si dovŕšila dvadsaťjeden rokov, je jasné, že okolo tohto dátumu sa ti začnú do mysle prebojovávať vidiny.“
Liz stále zazerala na anjela najviac ako mohla, ale nepovedala nič. Nemienila pripustiť, že vie, že tento Castiel má pravdu. Nevedela, čo má urobiť, tak sa prudko otočila na Deana a bez okolkov naňho vybafla: „Ty si o tomto všetkom vedel?!“
Ten okamžite vyvalil oči. „Ja? Nie! Samozrejme, že nie.“ Stačilo, aby sa jej pozrel do očí a ona vedela, že hovorí pravdu. Castiel však pokrútil hlavou. „Ale vedel. No iba podvedome. Preto si tu. V tomto štáte, v tomto meste. Za posledný týždeň ste prešli krížom cez Štáty len kvôli tomu, aby ste sa dostali sem. Aj keď ste mali po ceste viacero prípadov, ktoré spadajú pod vaše zameranie. Ťahalo ťa to sem, za ňou.“
Dean párkrát otvoril ústa, že ide niečo namietnuť, ale vždy ich zavrel, pretože keď sa nad tým zamyslel, anjel mal pravdu. Až mu to bolo divné.
„Chcem dôkaz,“ zatiahla Liz. „Dokáž mi, že ja som prorok a Dean je ten môj ochranca.“
„V poriadku,“ prikývol Cas. Navrhol jej, aby vstala a prešla k nemu, čo urobila, no potom jej položil otázku o jej najväčšom strachu.
„Čo ja viem...“ pretočila očami, no zase jej do toho skočila Serena. „Bojí sa výšky, úplne z toho šalie.“
„Dobre,“ prikývol znova anjel, postavil sa za Liz a keď zavrela oči, ako jej prikázal, prikryl jej ich svojimi dlaňami.
Okamžite sa ocitla niekde, no nevedela kde, iba to tam strašne hučalo. Vietor okolo nej svišťal takou rýchlosťou, že nechápala ako ešte dokáže stáť nohami pevne na zemi, no keď sa obzrela okolo seba, uvidela Castiela. Vyzeral ako keby okolo neho bolo bezvetrie – aspoň podľa toho, čo si Liz stihla všimnúť pokiaľ jej rozviate vlasy dovolili vidieť okolo seba. Zazrela však aj to, že na jednej strane tohto miesta je diera – veľká hranatá diera, z ktorej ten protivný vietor vial. Urobila len jediný krok dopredu, aby sa uistila, že to, čo si myslí, je naozaj pravda...
Pravdepodobne boli nechutný počet kilometrov nad Zemou, pri pohľade von z tej diery, bolo všade vidieť iba svetlučko modrú oblohu a niekde ďaleko - ďaleko pod nimi sa črtala pevná zem. Až teraz jej došlo, že to miesto, kde je, je vlastne lietadlo...
„Skoč,“ začula Castielov hlas a ona sa okamžite vzdialila od dverí.
„Ani náhodou,“ vyvalila oči a pokrútila hlavou, no vtedy cítila, ako niekto vzal jej dlaň do svojej oveľa väčšej. Vzápätí začula Samov hlas, ako opakuje Casov príkaz. Ihneď si vytrhla ruku z tej jeho a pozrela na anjela. „Okamžite ma odtiaľto vezmi späť! Ja nemienim nikam skákať!!!“
On však akoby ju ani nevnímal a ona zrazu zacítila ako ju zase niekto chytil za ruku. Táto dlaň však bola menšia, jemnejšia a ozval sa pri nej Serenin hlas, ktorý zopakoval: „Skoč.“
Toto ju začínalo už naozaj desiť, jej sesternica by po nej nikdy nechcela takú šialenosť, odstúpila ešte ďalej od tých veľkých zlých dvier, z ktorých sa rinul zavýjajúci vietor a o chvíľu stisk Sereninej ruky zoslabol a zmizol. Liz sa však triasla na celom tele, jediné, čo chcela bolo, aby sa odtiaľto dostala čo najrýchlejšie do bezpečia. Zrazu jej ale to, že ustupovala nepomáhalo. Zakaždým, keď urobila krok späť, posunulo ju to o krok dopredu, takže sa v momente ocitla ani nie pol metra od kraja a po tvári jej skĺzla slza. „Castiel, prosím! Prosím, dostaň ma odtiaľto, no tak!“
No keď sa za ním obzrela, anjel tam už nebol. Rýchlo sa rozhliadla okolo seba, ale bola tam sama. Sama. Teraz však znovu zacítila stisk dlane, väčšej a hrejivej a následne aj hlboký pokojný hlas. „Skoč,“ navrhol jej Dean a keď sa obzrela za tými slovami, videla aj lovca, čo sa jej pri Samovi alebo Serene nestalo. Odrazu bola zázračne pokojná, usmiala sa naňho, hoci on sa tváril, ako keby nevedel, čo má čakať. Ruka v ruke urobili dva kroky k dverám a Liz poslušne vyskočila von.
Keď však znovu otvorila oči, okolo už nebolo to lietadlo, ani stopy po dverách, z ktorých by sa dalo skákať, iba traja ľudia a jeden anjel. Ona sa však znova roztriasla a až vtedy zistila, že Dean ju stále drží za ruku. Nepýtala sa na povolenie, rovno sa mu hodila do náruče a on ju objal, čo mu prišlo úplne prirodzené a tým pádom ešte čudnejšie.
„Toto si si posral, chlape,“ boli jej prvé slová, keď zagánila na Castiela a ľuďom trošku myklo kútikmi úst, no ani jeden si nedovolil zasmiať sa. Anjel sa radšej tváril, že nič nepočul, proste hovoril ďalej.
„Videla si tam iba Deana a skočila si iba s ním, lebo cítiš, že s ním sa ti nič nestane. Ste spojení putom, ty si tá, ktorú má on chrániť, ty si prorok.“
Elizabeth sa okamžite odtiahla od Deana, ako keby jej urobil niečo zlé, prebehla si prstami vlasy a založila si ruky. „To nemusí byť žiadne puto, to je len... je to len nejaká šibnutá chémia, to je všetko.“
Nevyzerala však presvedčene o svojich slovách, rovnako ako aj Dean naozaj začal veriť v to, že Cas má fakt pravdu. Nech jeho slová zneli hocijako veľmi šialene.
„Nie, nie je to len šibnutá chémia. Je to puto. Medzi anjelom a prorokom je to čisto o tom, aby sa prorokovi nič nestalo a anjel ho bezhranične chráni. No ako je to medzi dvoma ľuďmi, to nevieme, to sa ešte nestalo... je možné, že vaše puto by mohlo byť v istých smeroch zmutované...“
„Zmutované???“ zatiahli naraz Liz aj Dean, a Sam a Serena nechápavo zaklipkali očami.
Anjel vyzeral, ako keby hľadal správne slová. „No... ľudia majú svoje... slabosti. Môže sa stať, že to priťahovanie, čo umožňuje ochrancovi svojho proroka nájsť a chrániť najväčšmi ako sa len dá, sa môže u vás... prehĺbiť. Aj na fyzické priťahovanie. A ako som si všimol, tak o tom asi už aj viete.“
Liz si zahryzla do pery a sklopila pohľad a Dean sa trochu pousmial, Serena sa uškrnula a Sam prevrátil očami. Hneď sa radšej vážnym hlasom spýtal to, čo ho zaujímalo najviac: „Kedy sa bude dať vykonať ten rituál proti Lilith?“
Anjel sa naňho pozrel s rovnakým výrazom v tvári. „Dám vám vedieť, ale nemalo by to trvať dlho. Za tri – štyri dni, možno menej. Zatiaľ len treba chrániť proroka. Ak stratíme čo len jedného z nich, celé to bude nanič a ak by sme chceli urobiť tento rituál, museli by sme čakať najmenej dvadsaťjeden rokov, kým sa nový prorok narodí a dospeje. Tak sa to snažte nepokaziť.“
Castiel očividne nemal pocit, že by niekto mohol mať ďalšie otázky a zrazu bol fuč a práve vtedy buchli aj vchodové dvere a keď sa osadenstvo miestnosti okolo seba poobzeralo, bolo jasné, kto nimi vyšiel – Liz táto obývačka očividne už naozaj dožrala.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://neumannova.tumblr.com
wiktoriano
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2781
Age : 27
Bydlisko : No niekde
Nálada : Nemám na nič čas čo je zaujímavé kedže celé dni nič nerobim...
Registration date : 05.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   13.12.09 9:43

jej konecne pokracko dzajnisko neviem ako to robis ale na tvojich poviedkach sa vzdy dokazem aj zasmiat. ten rozhovor Casa a Liz s toho som nemohla
a ze ona je prorok a Dean ju ma chranit. a potom ešte te ritual toto bude ešte zaujimave. som zvedava ako to bude pokracovat.
skladam ti za tuto cast obrovsku poklonu
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://sashanovely.blog.cz/
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   18.12.09 20:29

Dean a Liz sa do seba najprv zahledeli ako muž a žena, ale teraz keď je Dean jej ochranca, musí sa viac snažiť, aby sa jej nič nestalo. To mu bude hádam vyhovovať, bude mať dovod byť s ňou.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
dzajnisko
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 1205
Age : 26
Bydlisko : Martin
Nálada : ako aj dobrá, dalo by sa povedať :)
Registration date : 19.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   27.12.09 1:14

baby, ďakujem za takéto pekné komentáre Wink
wiki: no to som rada, že sa na tom smeješ Laughing presne to bolo cieľom 601
janča: myslím, že je mu to bude viac, než vyhovovať
mám pre vás nové pokráčko, nech sa ľúbi Wink
*********
„Do toho, ochranca,“ uškrnul sa Sam na Deana a kývol hlavou na práve zatresnuté dvere a ten naňho vrhol nie príliš pekný pohľad, no Serena len pretočila očami. „Určite bude vzadu na dvore na hojdačke. Tam sa učieva, tam bude asi aj trucovať.“
Staršieho lovca vytáčal ten úsmev jeho brata, no presne vedel, prečo sa tak tvári – aj on by sa mu smial, keby Samovi Castiel povedal, že má robiť nejakej babe pestúnku.
Nechal tých dvoch v obývačke s tými ich vzájomnými veľavravnými pohľadmi, prešiel chodbou a už za sebou zatváral vchodové dvere. Serenin dvor ani záhradu nepoznal, tak sa porozhliadal trochu pozornejšie – tak veľmi, ako sa v takejto neskorej nočnej alebo vlastne skorej rannej hodine dalo a keď pomaly prešiel dozadu okolo domu, v tme sa mu zabelela Lizina košeľa hýbajúca sa v pravidelnom pomalom rytme – naozaj sedela na hojdačke.
„Ahoj, ochranca,“ prehodila potichu, keď k nej prichádzal bližšie. Trochu sa usmial, lebo to ako to slovo povedala, sa počúvalo oveľa krajšie, ako od jeho brata. Prekonal pár posledných metrov a sadol si k nej na veľké mäkké hojdačkové čalúnenie.
„Ako vidím, tak ťa to dosť vytočilo... to, že ťa mám chrániť.“
Nohy si vytiahla hore a rukami si ich objala, položila si hlavu na kolená, no pohľad upriamila naňho. „Kvôli tomu vytočená nie som. No ako to vidím ja, s tebou to neurobilo nič.“
„To zase nie. Zaskočilo ma to... ale prečo si potom taká nahnevaná?“
Liz sa na mieste zamrvila. „No... mám ledva dvadsaťjeden, chodím do školy a na starosti mám akurát skúšky, štipko a podobne a nie takéto... nenormálnosti. Trochu ma rozhodilo, že mám byť nejaký prorok v nejakej apokalypse a robiť rituály proti nejakej vyšinutej démonke... veď proroci majú vyzerať ako starí deduškovia s dlhou bradou a paličkou a neviem čo...“
„Si tá najkrajšia proročica akú som videl,“ uškrnul sa lovec a konečne videl na jej tvári ten úsmev, ktorý sa mu tak páčil. „Som úplne prvá proročica, ktorú si kedy videl, však?“
„Hej,“ zasmial sa, „no kvôli tomu som to nepovedal. Fakt.“
„Len aby,“ uškrnula sa a on na ňu naschvál nevinne zaklipkal očami, tak ho trochu štuchla do boku. „Vieš, premýšľala som... keď máš byť môj bodyguard...“ predostrela mu pomaly, „mám ti aj platiť??“
„Čo?“ Dean sa trochu zarazil, „nie, jasné, že nie, to máš odkiaľ??“
„No, ja len tak. Vieš, ja iba často padám, inak sa mi nič strašné nedeje, tak je možné, že sa budeš dosť nudiť, ja by som si za také niečo dala platiť hneď,“ zasmiala sa a on tiež.
„Nik mi nemusí platiť za to, aby som bol s takouto kočkou, zlatíčko,“ rozhodil rukami a jednu si prehodil okolo jej pliec a ona len pokrútila hlavou a myklo jej kútikmi úst, tak radšej trošku zmenila tému. „Ale som rada, že je to takto, vieš, popri škole pomáham akurát Serene v bare a to tiež len kvôli tomu, lebo mi je blbé bývať u nej bez toho, aby som jej platila nájom, chápeš.“
Lovec prikývol. „A prečo vlastne bývaš u nej? Ešte chodíš do školy, prečo nie si u rodičov?“ spýtal sa a vzápätí mu došlo, že možno o tom hovoriť vôbec nemal, veď jeho do toho nič nie je. Ona však nevyzerala, že by s tým mala problém. „No, vieš... oni ma akosi vykopli z domu.“
Zdvihol obočie. „Teba? A prečo?“
Trochu sa pousmiala. „Dlhý nudný príbeh a je tu zima. Fakt to chceš počuť?“
„Zhabala si mi bundu, košeľu ti už nedám,“ uškrnul sa, „ale poď sem.“ Teraz ju už objal oboma rukami a pritiahol si ju trochu na seba a ona sa pohodlne usalašila v jeho náručí. „A spusti, chcem to počuť.“
Chvíľočku sa len usmievala a užívala si, ako sa jeho teplo rozlieva po jej tele a rozmýšľala, ako vlastne začať. Potom však prehovorila. „No... takže, pred vyše rokom a pol som chodila pár mesiacov s Davidom, ktorého si už stretol v tom bare a tak džentlmensky ma zachránil,“ usmiala sa naňho a opačnou stranou dlane ho pohladkala po líci, „a on je dosť...“
„...kretén?“
Zamračila sa naňho, ale potom trochu zošpúlila pery. „No, áno. Lenže mne to vtedy nedošlo, aj keď mi to hovorilo viac ľudí,“ priznala nespokojne, „teda došlo, ale až neskoro... vieš, on dosť chľastal – neviem, ako teraz, ale vtedy dosť. A vôbec nemal problém napríklad s tým, aby si potom pokojne sadol za volant alebo na motorku a podobne.“
Dean ani nechcel myslieť na to, koľkokrát si už sadol na miesto vodiča nie tak celkom triezvy. „Prečo si sa s ním teda nerozišla? To ti nevadilo, že slope?“
„Ja viem, bola som strašne sprostá. A to sa mi aj vypomstilo... jeden piatok sme boli na nejakej párty, kde som sa ja nudila a on zase chľastal, potom sa stihol ešte s niekým pobiť a nakoniec nasratý odchádzal a jasné, že ja som musela ísť s ním. Mohla som sa aj na hlavu postaviť, no nedovolil mi šoférovať, donútil ma nastúpiť k nemu a...“ Zhlboka si vzdychla a nevedomky sa pritúlila k Deanovi ešte trošku viac. „Mali sme autonehodu. Jemu sa nestalo nič, ale mňa museli vystrihávať z auta. Vyšla som z toho s otrasom mozgu, rozlámanou panvou, popraskanými rebrami a s riadnymi modrinami.“
„Ak toho bastarda ešte raz stretnem, tak to má spočítané,“ zavrčal Dean a nespokojne sa zamrvil. Ona sa však uškrnula. „Tá ochranárska vec ti už teraz lezie na mozog.“
Chcel niečo namietnuť, no zistil, že to dievča má pravdu, takže len naprázdno otvoril a znova zatvoril ústa. O sekundu na to sa ale Lizine pery dotkli jeho líca, tak sa prestal tváriť čudne a nechal ju hovoriť ďalej. „Takže... po tej havárke som bola dlho v nemocnici, kým som sa ako tak dala dokopy a moji rodičia netrpezlivo čakali na to, ako to so mnou bude ďalej. Vieš, ja som bola baletka. A môžem hrdo prehlásiť, že skvelá,“ usmiala sa rozžiarene a na Deanovej tvári sa zjavil výraz, ktorý nehovoril o tom, že myslí na niečo cudné, tak ho znova trochu štuchla pod rebrá.
„Chodila som aj na umeleckú, a po tej nehode som sa tam aj vrátila. Lenže po pár týždňoch ma vyhodili... prišli mi na to, že tú fyzickú záťaž moje telo nenesie dobre, takže ma vykopli v rámci toho, aby som si nezničila zdravie na úkor baletu,“ prevrátila očami. „Všetky skúšky som urobila najlepšie z ročníka a oni sa ohliadajú na moje zdravie,“ zavrčala skôr sama pre seba, ale potom pokračovala normálnym hlasom. „No. A asi na to čakali moji rodičia. Mama je bývalá baletka, ale nedosiahla to, čo chcela, lebo sa im stala nehoda v podobe mňa a ona s tým musela skončiť, takže po mne chceli, aby som bola najlepšia. Otrepaný príbeh. Už bolo jasné, že ma po tej autonehode nezoberú na žiadnu ďalšiu umeleckú školu, lebo aj keď som sa potom hlásila na iné, vrchnosť každej školy zaujímalo, prečo ma vyhodili z tej predošlej a keď si to zistili, nechceli so mnou nič mať. Tak mi rodičia pekne vyhodili na oči, že je to moja vina, že som si dokazila život a vykopli ma z domu. Vraj pokým znovu nebudem baletiť ani sa nemám vracať späť alebo sa im ukazovať na oči, pretože už do mňa vrazili príliš veľa peňazí a ja som to premárnila. A tak som sa ocitla u Sereny, študujem ekonomiku a svojich rodičov som už skoro rok nevidela.“
Trochu bezradne sa pousmiala a mykla plecami, Dean sa na ňu smutne pozrel, zdvihol ruku k jej tvári a trochu jej odhrnul prameň vlasov. „Mrzí ma to... mrzí ma, že sa ti to s tým baletom a s rodičmi tak do... že ti to nevyšlo. Sľubujem, že keď Davida stretnem, tak toho hajzla tak nakopem, že sa nespamätá...“ sľuboval jej a hladkal ju po líci, ona však pokrútila hlavou a zachichotala sa. „Ty môj ochranca.“ Teraz sa usmial už hrdo a využil to, že bola stále v jeho náručí a tak blízko, aby ju pobozkal. A ona sa bozkávať nechala, hladkala ho po šiji a on ju stále úžasne hrial a ani nevedela ako a zrazu ležala v jeho objatí na mäkučkom hojdačkovom čalúnení a on na nej...
„Počkaj,“ stihla zašepkať, keď sa len na sekundu prestali bozkávať a on sa na ňu spýtavo pozrel. „Prečo?“ spýtal sa prekvapene.
Liz preglgla. „Vieš...“ začala a on sa zdvihol na lakte, „ja... teda... ehm...“
„No?“ uškrnul sa trochu a pohladkal jej líce bruškami prstov. Ona sklopila pohľad a chvíľu len bez slova žmolila golier jeho košele, takže sa rozhodol prevziať iniciatívu on. „Tak? Čo sa deje?“ Liz vyzerala, že v mysli zvádza vnútorný boj a neodpovedala mu, no jemu zrazu niečo došlo.
„Ty si panna?“
Elizabeth tieto slová akoby vytrhli zo zadumania a prekvapene naňho veľkými sivými očami pozrela. „Toto ti napadne ako prvé, keď ťa stopnem v sľubnej situácii?“ rozosmiala sa potichu.
Trochu pokrčil plecom. „Keď si bola taká... rozpačitá.“
„A čo keby som bola panna?“ vyzvedala s úsmevom.
„Noo,“ usmial sa tiež, „ak by si bola a náhodou by si sa bála... tak by si sa báť určite nemusela. Ja by som ti neublížil.“ Na to sa k nej sklonil a jemne ju pobozkal na pery.
„Rozkošný,“ zhodnotila ho spokojne a malú chvíľu sa znova bozkávali, no potom mu dlaňami trochu zatlačila do pliec a on sa od nej odtiahol.
„Aby sme si to ujasnili, panna nie som,“ usmiala sa.
„Okej, takže čo sa deje?“ spýtal sa jej znova.
Liz si vzdychla. „Vieš... toto je také čudné.“
„Čo?“
„No... to ako po sebe ideme.“
Dean sa uškrnul. „Na tej plavárni si sa nesťažovala,“ ozrejmil jej a pobozkal ju na krk, „keby nás ten chalan nevyrušil, bola by si moja.“ Pozrel sa na ňu spôsobom, z ktorého jej bolo jasné, že posledná vec, ktorú by teraz chcel urobiť, bolo pustiť ju zo svojho náručia.
„Ty teda vieš, čo máš povedať,“ zašepkala a zovrela pery. Mala pocit, že on asi ani netušil, ako veľmi ju štve, že ich tam Nathan vyrušil. „Ale ja to myslím tak, že vieš... ako ten anjel hovoril, že máme medzi sebou prehĺbené zmutované fyzické puto... tak by to, že by sme spolu niečo mali... nebolo skutočné. Chápeš?“
Lovec zaklipkal očami. „Ty sa ani teraz necítiš skutočne?“
„Ach, Dean,“ zašomrala a on sa z nej zdvihol a sadol si, takže ju nachvíľu ovial chlad a posadila sa tiež. „A ty sa necítiš zvláštne, keď si predstavíš, že keby nebolo tej veci s ochrancom a prorokom, tak by si sa za mnou ani neobzrel? V podstate sme len bábky tých anjelov.“
„To nemôžeš vedieť,“ vytkol jej Dean.
„Čo?“
„Nemôžeš vedieť, či by si sa mi inak páčila alebo nie, to môžem vedieť len ja.“
„Ale...“
„Či ja by som sa ti nepáčil?“ uškrnul sa a čakal na odpoveď zaskočenej Liz.
„Ty... ty... neútoč na mňa, dobre?“ zatiahla zmätene.
„Ja na teba neútočím“ zasmial sa, „len hovorím, že... aj sám Cas povedal, že je možnosť, že sa budeme fyzicky priťahovať kvôli tomu putu, a nie, že je to určite tak. Takže to, ako po sebe ideme vôbec nemusí byť kvôli tomu, že s nami majú anjeli nejaké plány.“
„No... ale aj tak. Ja... len... napríklad ja nie som z tých báb, ktoré sa nechajú zbaliť v bare a... chápeš? Ale pri tebe... ako inak by sa to dalo vysvetliť? “
„No,“ prehodil Dean a demonštratívne si založil ruky, takže nechal vyniknúť svoje ramená, „nikto nepovedal, že spolu musíme spať, to len ja som si myslel, že by si možno chcela.“
Elizabeth len čosi zavrčala a oprela si čelo o jeho plece. „Prepáč.“ On nepovedal nič, ale tváril sa celkom v pohode, čo Liz potešilo, no keď si k nemu sadla bližšie, aby sa zohriala, vyskočil na nohy. „Je tu zima, mali by sme ísť dnu.“
„Ty sa na mňa hneváš?“ spýtala sa krotko, no on sa uškrnul. „Nie, len mám pocit, že ak budeš pri mne príliš blízko, mohol by som sa nechať uniesť a vrhnúť sa na teba, takže to nejdem riskovať.“
„Ahá,“ usmiala sa aj ona a tiež sa postavila na nohy a pohli sa k domu.
„Môžem sa niečo spýtať?“
„No?“
Chvíľočku premýšľala, ale potom spustila. „Vieš, vtedy, keď ten anjel hovoril o tom, ako ťa vytiahol z Pekla...“ začala, no keď videla jeho výraz v tvári, zasekla sa. „Chcem sa ťa spýtať na jedinú vec v súvislosti s tým miestom, potom ti dám pokoj.“
„Dobre, jedinú.“
Elizabeth prikývla. „Takže, keď hovoril o Pekle... prečo si sa chytil za plece?“
„Máš jedinú otázku o Pekle a ty sa spýtaš toto?“ podpichol ju, otvoril jej dvere do domu a ona vošla dnu. „To je moja otázka, nekafri mi do nej,“ bránila sa a prechádzali cez tmavú chodbu do obývačky osvetlenej len jednou zabudnutou lampou, kde z konferenčného stolíka rozvoniaval nedotknutý čaj a po Serene a Samovi nebolo už ani stopy.
„No dobre,“ zatiahol Dean, „stoj.“
Poslúchla ho a sledovala, ako si vyzlieka jednu stranu košele a pomaly si vyťahuje aj rukáv čierneho trička a o chvíľu na to jej odhalil aj svoje plece. Liz pri pohľade na odtlačok ruky na jeho ramene tíško zhíkla a on to bral ako znak, že sa znovu môže obliecť.
„Myslel som si, že si si to všimla už na tej plavárni...“
„Ja... nie. Sústredila som sa na... iné... veci,“ šepkala zaskočene a on sa veľavýznamne uchechtol.
„To... to ti urobil ten anjel?“ spýtala sa.
„Keď ma ťahal z Pekla, áno.“
Liz len zaklipkala očami. „Ja neviem, čo mám povedať.“
„Fakt?“ uchechtol sa potichu a pozrel sa na hodinky, „ani sa nečudujem, veď je pol štvrtej ráno.“
Vyvalila oči. „Vážne? Och, mala by som ísť spať, už o pár hodín mám poslednú skúšku...“ Podotkla so stresom v hlase, rýchlo sa zvrtla na päte a s Deanom za sebou vyšla na poschodie, kde mali svoje izby. Liz si vtedy spomenula, že u seba má ešte jeho bundu, tak po ňu zabehla a vrátila sa k čakajúcemu lovcovi na chodbe, no keď mu ju mala podať, zaváhala, keď sa prstami dotkol jej ruky. Spýtavo sa na ňu pozrel a ona mu ju okamžite dala a preglgla.
„Tak... d-dobrú noc,“ zakoktala a nebyť toho, že na chodbe bola tma, videl by, že sa trochu začervenala. On si ale rozlúčku asi predstavoval inak. Chytil jednu jej ruku do dlane a keď si ju trochu pritiahol k sebe, vtisol jej krátky, ale náruživý bozk. „Dobré ráno,“ zaželal jej s úsmevom, no keď sa chcel odtiahnuť, chytila ho za krk a jeho pery znova prisunula k svojim. Druhou rukou mu po ramene prešla na chrbát a pritiahla sa k nemu bližšie a cítila, ako ju on objal prázdnou rukou a aj tou, v ktorej mal bundu, okolo pása.
„Ty presne vieš, čo chceš, však?“ uškrnul sa pošepky, keď sa na milimeter odtiahli. Ona sa zacerila, pokrútila hlavou a znova si ho pritiahla k sebe. On urobil to isté a o chvíľočku na to už Liz spätkovala do svojej izby a jeho ťahala spolu so sebou, bez toho, aby sa ich pery rozdelili. Nenechal sa prosiť a už za sebou tie dvere jemným kopnutím zatvoril, čo aj tak bolo počuť viac než dosť na celý dom. Odhodil svoju bundu niekam, kde kvôli neustálemu bozkávaniu len periférne videl nejaké kreslo a konečne sa dostal k tomu, aby mohol vziať Liz pevne do náručia, zatiaľ čo ona prechádzala dlaňami po jeho líci a sánke. Dean ani nevedel ako a ocitli sa tak blízko steny, že o ňu Liz oprel a pritúlil si ju k sebe tak veľmi, ako sa dalo a netrvalo dlho, a zacítil jej prsty na svojich pleciach pod košeľou. Nečakal na nič, len nachvíľočku ju pustil, v rekordne rýchlom čase zo seba zvliekol košeľu a šmaril ju niekam za svojou bundou. Vtedy ho už Liz objala okolo pliec a užívala si, ako sa pod tým tričkom rysovali jeho svaly, vychutnávala si jeho jazyk vo svojich ústach a po chrbte jej prebehli zimomriavky. Náhle sa od Deanovych pier ale odtrhla, jemne mu zatlačila do hrude a previnilo mu pozrela do očí. On tie svoje však pevne zavrel, oprel svoje čelo o to jej a sklamane a ešte stále zadýchane zašepkal: „Liz... toto mi nerob.“ Nechal svoje ruky ovinuté okolo nej, končekom nosa jej kreslil po líci a potom sa jej hlboko pozrel do očí. „Mám odísť?“ spýtal sa jej potichu a ona sa s rukami stále na jeho hrudi zatvárila znepokojene. Nechcela, aby odišiel, nechcela, aby sa od nej vzdialil čo len na milimeter ďalej. Dlaňou mu prešla zľahučka po líci a palcom pomaly po jeho perách a popri tom sa mu stále dívala do očí.
„Už je to dlho...“ zahryzla si do pery a on sa trochu pousmial.
„Dlho...?“
„Veľmi dlho... viac ako jeden a pol roka...“
Lovec chápavo prikývol a jemne pritlačil svoje pery na jej líce a ona ho pohladkala po temene.
„Tak... nechcem, aby to s tebou bola len taká rýchlovečka... dobre? Neponáhľaj sa...“
Dean si ju za pútka riflí pritiahol k sebe ešte viac a rukami ju pohladkal po chrbte. „To sa neboj,“ povedal spokojne hlbokým hlasom, „teba si vychutnám.“
Nechať sa viac uisťovať asi nepotrebovala, keď ju lovec znova pobozkal, už ho vôbec nemienila prerušovať. Posunula ho ale trošku po izbe a po pár krokoch už narazil lýtkami o kraj postele, tak ho posadila na ňu. On to hneď využil, silnými rukami ju chytil za stehná a stiahol ju na seba a ona ho naschvál rovno zvalila na matrac. Cítila ako jej jeho ruky zvierajú stehná a neskôr aj zadok, no ani ona nelenila, dlaňami mu masírovala hruď a brucho a postupne sa rukami dostala až k jeho nohaviciam. Pery presunula na jeho krk a bozkami mu jemne sala pokožku, zatiaľ čo mu prstami už rozopínala rázporok. Vtedy ju Dean zrazu prevalil na chrbát a ona mu usmiato vytiahla ruky z riflí a nohy pevne obopla okolo jeho bokov. Stále sa vášnivo bozkávali, teraz aj on prešiel na jej krk, no len nachvíľu. Pomaly sa perami a jazykom presúval nižšie a nižšie a začal jej rozopínať košeľu. Gombík po gombíku, bozkával ju vždy na ďalšom odhalenom mieste, nedočkavo ale vychutnávajúc. Rozopol posledný, no svoje bozky nezastavil, pokračoval ďalej po bruchu až k lemu jej riflí, no vtedy zacítil ako sa Liz vzoprela a posadila. Vyzliekla si teraz už zbytočnú košeľu a hodila ju niekde k posteli, znova sa prisala na jeho pery a za bradu si ho potiahla naspäť do ľahu. Nepokúšal jej krvavočervenú podprsenku, skôr rifle a onedlho na to jej ich už stiahol na stehná a postupne ju z nich dostal úplne, takže ona bola pred ním, alebo skôr pod ním, už len v spodnej bielizni. Preto sa rozhodla, že už je na čase, aby ho aj ona zbavila oblečenia. Pokrčila kolená, pritiahla ich k sebe, palce chodidiel zastrčila za lem jeho riflí a pomaličky mu ich zvliekala dolu. On ju zatiaľ náruživo bozkával, ledva jej dovolil, aby sa nadýchla, jemne jej hryzol do ucha a jeho kusanec zľahka vychytal aj jej krk, no ona sa nebránila. Vychutnávala si jeho ruky na svojich prsiach ešte stále zahalených v podprsenke a on cítil jej prsty, ako sa šinú po jeho chrbte, krížoch a dostali sa až na jeho zadok, do ktorého mu jemne zaryla nechtami a vracala sa naspäť, ale teraz už brala aj jeho tričko. Plynulo mu ho vyhŕňala hore, hladkala ho po horúcich pevných svaloch a keď sa z nej nachvíľu zdvihol, pomohol jej, aby ho konečne vyzliekla úplne. Nedovolil jej pobozkať ho hneď aj keď videl, ako veľmi to chce, naschvál si naspäť na ňu líhal najpomalšie ako vedel a keď sa uškrnul, uškrnula sa tiež. Pevne ho objala okolo krku a pobozkala ho na konček nosa, pritiahla ho k sebe za zátylok, spojila ich pery a on nadšene prijal jej jazyk vo svojich ústach.

A Castielove podozrenie ohľadne prehĺbeného fyzického puta medzi Liz a Deanom nadobudlo doslovné rozmery.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://neumannova.tumblr.com
lenkka
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2352
Age : 28
Bydlisko : kdekoľvek s mojim supermanom
Nálada : predsvadobná
Registration date : 06.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   27.12.09 12:16

Shocked Shocked Shocked toto co? prave som si vsimla že som neokomentovala predchodziu cast Shocked Shocked
No tak ja to dam dokopy Wink
Táto poviedka je užasna ako vies že my v hlave ostala posledná scéna:D:D:D 703
To puto medzi nimi je úžasne! normalne si ich viem predstavit vedla seba!
moja len pelkne píš lebo ty dobre vieš že ja som strašne zvedava ako to všetko dopadne Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Ettie
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1500
Age : 27
Bydlisko : in the arms of the angel
Nálada : falling out of a perfect dream coming out of the blue..
Registration date : 13.01.2008

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   27.12.09 21:47

jeeeej nove pokracko Smile to sa mi luuuubi Smile
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://modrestuhy.blog.cz/
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   30.12.09 9:45

Ten náš "ochránca" ju zatial chráni po svojom - tak to dokaže iba on.
Páči sa mi to, tie milostné scény sú perfektné - do detailov popísané, žiadne pohoršenie - ozaj pekné. I love you
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Watching Over You   Today at 8:41

Návrat hore Goto down
 
Watching Over You
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 4Choď na stránku : 1, 2, 3, 4  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Seriál :: Fanfiction :: Rozpísané poviedky-
Prejdi na: