DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  RegistráciaRegistrácia  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  StránkaStránka  Prihlásenie  

Share | 
 

 KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2
AutorSpráva
wiktoriano
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2781
Age : 27
Bydlisko : No niekde
Nálada : Nemám na nič čas čo je zaujímavé kedže celé dni nič nerobim...
Registration date : 05.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   12.04.09 22:57

konečne pokračko 704 704 bolo super ako sa angela tak s nimi bavila v tom bare má odvahu a tie decká v tej skole pekne ich vystrašila som zvedavá čo sa tam bude diat dalej
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://sashanovely.blog.cz/
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   12.11.09 14:28

nikita: chcelo by to ďalšiu časť Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   13.11.09 20:25

ja viem, ja viem. 603 shame on me! flákam to tu. som hrozna, ale chcem sa napraviť : pokúsim sa v najbližšom čase vypľuť zo seba pokračovanie a nenapínať vás ako gumu v trenkách
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   21.11.09 0:33

tak fajn oprašujem tú 10 centimetrovú vrstvu prachu, čo sa tu usadila, kým som ja naháňala čas, ktorý mimochodom naháňam stále, pretože sa tak zdá, že je to stále nedostupná komodita... no ale nejakú tú chvíľku som ukradla a písala... hurááá, tlieskajte a plesajte, je tu pokračovanie... haleluja!!!
no dosť kecov, k veci...
tak ENJOY THE RIDE 703


ČASŤ ŠIESTA


Len čo im padol zrak na tie dve, zas zostali stáť ako obarení. Dve rovnaké štíhle postavy, dve rovnaké krásne tváre, dvoje rovnakých takmer čiernych vlasov, dva páry rovnakých prenikavých pohľadov. Dve rovnaké dievčatá. Jedna bola v čiernych veľmi obtiahnutých jeanoch, ostro žltom tričku, cez ktoré mala prehodenú roztomilú šedú mikinku s krátkymi rukávmi. Druhá také isté veľmi obtiahnuté jeany len tmavomodré a bledozelené tričko s trojštvrťovými rukávmi. A obe mali rovnaký účes: ofinu zasadenú hlboko do očí a vlasy zastrihnuté do mikáda, ktoré bolo vzadu na zátylku na úrovni uší a smerom k tvári sa predlžovali až im nakoniec siahali pod bradu. Dvojčatá. Dokonca mali obe aj totožnú jazvu. Na dolnej pere, presne v jej strede, malá pozdĺžna ryha. Obe identické ako odraz v zrkadle. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby... Keby obidve nevyzerali ako Angela. Chalani len neveriacky hľadeli na tento výjav. Dievčence sa chytili za ruky a pobrali sa teda na odchod, keď už boli odhalené. Prešli okolo znepokojeného Sama, ktorý si ich prezeral a rozmýšľal nad všetkými tými šokmi, čo práve prežil. Prešli aj okolo Deana, ktorý sa len poškrabal vzadu na hlave a nijak zvlášť sa nad týmto úkazom nepozastavoval. Obom im dvojičky venovali previnilo-nevinné pohľady, v ktorých bola aj štipka ešte detskej roztopašnosti.
„Rovno domov!“ Angela sa otočila k dverám, kde na chvíľu dievčatá zastali, „Nech matka neumrie strachom o vás.“
Obe otočili k nej hlavu a pozreli na ňu pokornými očami. Potom sa vytratili z dverí. Sam to už ďalej nevydržal a začal sa od Angely dožadovať vysvetlení.
„Čo to má všetko znamenať?!“ oboril sa na ňu.
Ona naňho pozrela tým najpokojnejším pohľadom, ale neodpovedala. Začala prenášať váhu svojho tela na pätu a tlačiť tak na podlahu v mieste pri postavenom stane.
„Na čo sa vlastne pýtaš, Sam? Či som podpálila školu?“ položila mu provokatívnu otázku.
Sama tým dorazila a skoro vybuchol, keby ho Dean nezastavil.
„Nie! Samozrejme, že si ju nepodpálila.“ potľapkal ho po pleciach, aby ho upokojil a podišiel bližšie k Angele, „Skús začať, tými dvojčatami.“
Angela zdvihla zrak zo zeme a pozrela na Deana.
„To sa pýtaš, kto to je? Nie je to snáď jasné?“ povedala a pokračovala vo svojom šmátraní po podlahe.
Dean mykol hlavou, že hej: „No áno, ale...“
„To boli Teresa a Julie Harbingerové. Sestry Catherine Harbingerovej. Vlastne už Grayovej.“ povedala mu.
Vtom pod tlakom jej nohy podlaha zavŕzgala. Všetci traja pozreli na to miesto na zemi. Angela odsunula stoličky s pridrôtovanou plachtou nabok, aby sa k vŕzgajúcemu miestu, ktoré bolo pod nimi, ľahšie dostala. Kľakla si k nemu a rukou z neho zotrela prach, aby videla škáry medzi jednotlivými drevenými lištami podlahy.
„Čo tam je?“ Dean presunul svoju pozornosť z otázok na Angelin objav.
Rýchlym pohybom ruky si šikovne vytiahla z jednej čižmy dýku a zapichla ju do najväčšej škáry. Pritlačila jej rukoväť k zemi a jedna lišta sa nadvihla. Vzala ju a položila vedľa diery.
„Nič zvláštne, iba som si tu kedysi niečo odložila.“ povedala a zaborila ruku pod podlahu.
Sam si uvedomil, že krikom a hnevom s Angelou nič nevyrieši. To ju len viac popudí k provokácii s kamenným výraz na tvári, ktorú si bude užívať. Videl, že Dean s ňou komunikuje pokojne, bez zúrenia, a ona mu vychádza v ústrety a odpovedá na jeho otázky, hoci niekde zahmlieva. Tak sa upokojil a skúsil Deanovú metódu.
„Čo sú stratené duše?“ opýtal sa jej.
Angela vytiahla z diery akúsi kovovú škatuľku, ktorú už trochu nahlodala hrdza a pozrela na Sama. V tvári mala spokojnosť nad zmenou prístupu.
„Stratené duše sú duše mŕtvych ľudí.“ vstala.
„Čiže duchovia.“ pripojil sa Dean.
„Nie tak celkom. Keď zomreli, ocitli sa ako duchovia na inom mieste v inom čase.“ začala vysvetľovať.
„Ako to myslíš?“ Sama to miatlo.
„No, preniesli sa z jedného kontinentu na druhý, z jedného štátu do druhého, z jedného mesta do iného... A zobudili sa o deň neskôr, o mesiac, o rok, o desať, o sto.“ objasnila mu svoje slová.
„Aha. A potom, čo? Snažia sa zistiť, čo sa stalo?“ dedukoval Dean.
„Skoro. Uvedomujú si, že sú mŕtvi, ale sú zmätení. Nevedia, kde sú, čo majú robiť a tak sa na to snažia prísť. Blúdia po svete a hľadajú.“ uviedla na správnu mieru.
„To nejdú po smrti na druhý breh, alebo kam? Alebo sa z nich nestanú zúrivý duchovia?“ pýtal sa Sam ďalej.
„Oni nezomreli násilnou smrťou, preto sú z nich len nenásilní stratení duchovia. Sú ako živí ľudia. Majú vlastnú vôľu, vlastný úsudok, nezmanipuluješ ich tak rýchlo, sú schopní sa ďalej učiť, akoby vôbec nezomreli. A majú jednu veľkú výhodu: môžu nepozorovane kam len chcú, do zamknutých priestorov, niekoho sledovať bez toho, aby si ich všimol.“ hovorila ďalej, „A na zemi zostali z nejakého neznámeho dôvodu. Často preto, že majú nevyriešené záležitosti a snažia sa ich dať do poriadku.“
„Wow! Tak o tomto počujem prvýkrát.“ poznamenal Dean.
„To isté sa stalo aj Danielle?“ Sam pokračoval.
Angela prešla k prevráteným stolom a na jeden si sadla. Kovovú škatuľku držala stále v rukách.
„Áno. Zomrela na tuberkulózu asi pred dvesto päťdesiatimi rokmi.“ povedala.
„To vidíš všetkých duchov?“ Samovi to nedalo.
„Duchov, stratené duše, vidím ich vždy a všade. Dokonca aj keď si to oni neprajú. Vidím ich všetkých. Od narodenia.“ priznala svoje tajomstvo.
„Celý Haley Joel v sukni.“ Dean sa pokúsil odľahčiť situáciu a ešte zašeptal priškrteným hlasom: „Vidím mŕtvych ľudí.“
Angela naňho nechápavo pozrela a aj jej čelo sa zvraštilo nad Deanovou poznámkou. Sam naňho pozrel prísnym pohľadom, ktorým mu dal najavo, že zas z jeho úst vyletela nemiestna poznámka, a pokrútil hlavou.
„Šiesty zmysel.“ vyjasnil im, čo hlúpou poznámkou myslel.
No Angela nepochopila ani toto.
„Dá sa povedať, že lovím od malička.“ dodala.
„Takže oni, tí mŕtvi, ťa vyhľadali...“ Sam si to dával dokopy.
„... a ja som im pomohla? Hej, tak nejako.“ doplnila ho.
„A čo Danielle?“ Dean sa pokúsil napraviť si reputáciu.
„Tá je veľký strachopud, zvedavá a často otravná. Stretla som ju asi pred trinástimi rokmi.“ začala, „To, čo urobila tebe dnes ráno, tak to mne na začiatku robila tiež. Stála v kútoch izieb, schovávala sa za rohmi domov na ulici, skákala z tieňa do tieňa, aby ma nenápadne sledovala a v noci mi šepkala do ucha, kam mám ísť za ďalším prípadom. Trvalo jej dosť dlho, než pochopila, že ju budem vidieť stále, nech sa snaží akokoľvek a kdekoľvek skryť.“
„A ako vyzerá?“ zvedavo sa opýtal Sam.
„To ti je nanič Sam. Ona sa ti neukáže. Bojí sa úplne všetkého: démonov, duchov, ľudí, aj keď oni ju vidieť nemôžu.“ odbila ho.
Nato sa Sam zatváril dosť sklamane, a tak Angela dodala: „Vyzerá ako trinásťročná Alica z Krajiny Zázrakov: modré šatočky s bielou zásterôčkou, tmavé dlhé vlasy so stuhou v tenkom vrkoči. Ako z rozprávky.“
„A to sa ti nepodarilo jej za tie roky pomôcť?“ Dean sa o vzhľad ducha veľmi nezaujímal.
„Vždy do toho prišlo niečo dôležitejšie, a tak sme to odkladali a odkladali, až sa z nás stal team.“ odpovedala mu.
„Team??“ začudoval sa.
„Hej! Zháňa mi informácie a keď niečo naháňam, tak sa obzerá po ďalšom prípade.“ vysvetlila.
Dean súhlasne kývol hlavou: „To už dáva zmysel, prečo vieš veľa vecí skôr než my.“ a pozrel na Sama, ktorý si to dal dokopy tiež.

pokračovanie nabudúce...


Naposledy upravil nikita dňa 16.05.10 16:43, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   05.12.09 21:02

Nie aby si to zasa nechala dlho spať (myslim tuto poviedku). Inak pokračovanie super. Cool
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   22.12.09 14:32

no tak konečne mám za sebou 2/3 skúšok aj super víkend Cool . no hádam už budem písať častejšie 603 keď došli tie sviatky a voľno heh.
tak bez zbytočných rečí vám prikladám ďalšiu časť, užite si ju... a nezaškodila by aj spätná väzba od vás budem vďačná Wink
so ENJOY THE RIDE and HAVE FUN...


ČASŤ SIEDMA


Angela presunula svoju pozornosť na plechovú škatuľku a pokúsila sa ju otvoriť. Hrdza dosť zapracovala a šlo to ťažko, ale Angela mala veľkú silu, a tak plechovku o chvíľu otvorila.
„A čo je toto?“ opýtal sa Sam a podišiel bližšie, aby si to mohol lepšie obzrieť.
Aj Dean pristúpil k Angele.
„To som sem dala po požiari. Aby to ochránilo toto miesto pred zlom.“ ukázala im obsah.
Na dne plechovky sa toho veľa neskrývalo. Len jeden ruženec, strieborná retiazka s medailónikom, zrnká niečoho bieleho, nejaké semienka a pár zosušených vetvičiek nejakých rastliniek zviazaných červeným povrázkom. Angela plechovicou pohrkala, či sa pod tými ochrannými vecami neskrýva ešte niečo, na čo zabudla. Vybrala odtiaľ vetvičku a zadívala sa na ňu.
„Toto je... teda bolo, ehm... už ani neviem čo.“ snažila sa uhádnuť, čo tam kedysi dala.
A hodila kytičku na zem. Potom vybrala ruženec a medailónik a špinu zo škatuľky vysypala do miestnosti.
„Ruženec starej mamy. Dala mi ho po krste pod vankúš do postieľky, aby ma ochraňoval. A Madonna ochrankyňa. Tiež od nej.“ prevliekla si ich cez ruku.
Zadívala sa na jediné predmety, čo jej ostali po starej mame, akoby sa pohľadom na ne snažila rozpamätať na jej tvár, ktorú nikdy nevidela.
„Môžem sa ešte niečo opýtať?“ ozval sa Sam.
Angela sa vytrhal zo zamyslenia a pozrela na Sama. Rukou, ktorou zvierala plechovicu, ju rýchlo zavrela a vstala. Ruženec aj retiazku si omotala okolo ruky, v ktorej ich držala, prešla okolo chalanov a vyšla z dverí.
„Môžeš.“ povedala ticho, ale dosť nahlas, aby ju obaja počuli.
Vyrazili za ňou. Šli pomaly späť, odkiaľ sem prišli.
„Vŕta mi v hlave tá neodškriepiteľná podoba medzi tebou a tvojimi sestrami.“ začal Sam.
Angela sa naňho otočila a jej výraz tváre prezrádzal, že sa jej nepáči na čo Sam naráža.
„Chceš nám vyvracať aj toto, huh?“ pridal sa Dean.
Angela si hlboko vzdychla. Popierať to, by bolo hlúpe.
„Hej, Catherine je o sedem rokov staršia a Teresa s Julie sú o sedem rokov mladšie ako ja.“ povedala nie veľmi nadšene.
„A všetky ste rovnaké. Akoby ste boli štvorčatá. Čo je z biologického hľadiska nemožné.“ povedal jej na to Sam.
„No tak sme unikátny prípad. Chceš nás za to strčiť pod mikroskop?“ Angela mu to nevedela vysvetliť.
„Nie! Len je to čudné.“
„Mnoho vecí na svete je čudných Sam.“ povedala mu.
Pridala do kroku, aby už boli preč zo starej ohorenej budovy, ale pri schodoch sa zastavila. Chalani ju dobehli.
„My o vlkoch a jeden je tu.“ sarkasticky a hlasno adresovala postave stojacej pod schodiskom.
„Zase ťa nájdem tu?“ Catherine si prekrížila ruky na hrudi.
Angela začala pomaly schádzať dole. Dean sa pozrel na Sama, ten mu pohľad opätoval a tiež sa pobrali dolu schodmi.
„Kde inde? Vymietačov si zo sebou nepriviedla? Ach, prepáč! Jeden je už mŕtvy! Tak teda, vymietača si zo sebou nepriviedla?“ Angela narážala na matku, na pani Harbingerovú.
„Pre Boha, prestaneš už?!“ skríkla na ňu, keď si stáli zoči-voči, „Je to tvoja matka!“
„Pf! Spravila by matka svojmu dieťaťu to, čo ona?! Spravila by si to TY svojej dcére?!“ oborila sa na ňu.
Dean a Sam sa zase zarazili a pozreli nechápavo na seba. Mysleli si, že už počuli všetko, ale teraz videli, že ani zďaleka nič nevedia.
V tej chvíli zostala zarazená aj Catherine: „Ty vieš, že mám dieťa?? Odkiaľ??“
Angela prekvapila samú seba, že vie niečo, čo sa nemala odkiaľ dozvedieť.
„Ja to neviem.“ povedala prekvapená a prešla okolo sestry von.
Catherina sa za ňou obzrela, ale hneď sa otočila späť na dvoch neznámych mladíkov, ktorí za Angelou tiež prekvapene pozerali.
„Ehm... ja... my, no hm... som Sam. A toto je môj brat Dean.“ Sam sa predstavil a zišiel zo schodov.
„Sam a Dean.“ zopakovala ich mená, „Ako dlho sa vlastne s Gabrielle poznáte?“
„Stretli sme ju asi pred troma mesiacmi.“ Dean dobehol brata.
„Aha.“ povedala tichučko a vybehla von zo spálenej školy za sestrou.
Chalani ju nasledovali. Svetlá na ulici znovu trochu zaprskali a zablikali. Všetci k nim zdvihli zrak.
„Vieš, že vaše decká si robia stanovačky v starej škole v nádeji, že tam spozorujú duchov?“ opýtala sa Angela Catherine, keď začula ich kroky na betóne.
Hore ulicou ku kostolu kráčala pomaly.
„Čo si to hovorila v bare, že sa nedá z mesta ani do mesta dostať?“ no Catherine zaujímalo niečo iné.
„A dvojičky ich tam chodia strašiť!“ Angela si zas hovorila svoje.
Catherine ju dobehla a zdrapila za ruku: „Čo si to hovorila v tom bare, Gabrielle?!“
Angela sa jej vytrhla: „Nevolaj ma Gabrielle! Nie som tou, čo vo mne hľadáš!“
„Dobre.“ zakričal za ňou Dean, „Tak nám povedz, kto vlastne si!“
Angela sa v tom okamihu zastavila. Otočila sa k nim.
„Som nikto! Som prízrak! Fantóm! Tieň! Som mŕtva! Žiadna Angela s touto tvárou neexistuje!“ zvýšila hlas, no hneď ho aj stíšila, „Som nikto.“
Pokračovala v chôdzi k čiernemu Chevroletu.
„To nehovor, Gaby. Zjavíš sa tu po pätnástich rokoch, živá a zdravá a robíš nám toto? Mamu som musela asi polhodinu upokojovať, čo nevedela prestať plakať. To, čo sa stalo v Monroe a tvoj útek ju zlomilo. Akoby v nej niečo zomrelo.“ Catherine ju začala utešovať zlomeným hlasom.
Angela podišla k autu a otvorila dvere. Pozrela na staršiu sestru.
„No, možno vtedy zomrela aj Gaby.“ pozrela na ňu kalným pohľadom a vopchala sa skoro celá do auta na zadné sedadlo, kde si odložila svoj batoh keď sa nedostala z mesta.
„Čo sa stalo v Monroe?“ zamiešal sa im do rozhovoru Dean, aby sa už konečne dozvedel, čo sa stalo a prečo sa z Angely stal lovec.
Akosi vycítil, že to, čo sa udialo tu, v tomto mestečku a, ako teraz počul, tak aj v Monroe, s tým súvisí. Catherine naňho pozrela, a aj by mu odpovedala, ale chcela presvedčiť svoju stratenú sestru, aby odpustila vlastnej rodine. Angela sa na sedadle pomrvila, vložila si hrdzavejúcu škatuľku do vaku, čosi potom z neho aj vzala, ponatriasala ho a vyliezla z auta s fľašou priezračnej tekutiny v ruke.
„Bože, čo to máš? Ty piješ?“ opýtala sa zdesene Catherine, keď jej v ruke zbadala vodku.
Angela zavrela za sebou dvere.
„Ani nie. Toto...“ zdvihla fľašu, „...toto nosím na dezinfekciu rán. Ale občas, pri príležitosti, ktorá sa OBČAS naskytne, si niečo dám. A dnes sa jedna naskytla.“ jedným ťahom za vrchnák otvorila ešte zapečatenú zátku, „Na domov, sladký domov!“ a odpila si poriadne veľký dúšok.
Jej sarkastické posmešky skoro vohnali Catherine slzy do očí.
„Wow!“ Sam sa zmohol len slovo údivu, keď videl, s akou ľahkosťou Angela pije aspoň štyridsaťpercentný alkohol.
„Páni! Tá má ránu!“ aj Deanovi to vyrazilo dych.
Nečakal, že bude schopná hltať taký silný alkohol ako obyčajnú vodu. Keď z fľaše ubudla takmer pätina, Angela odtrhla ústa od skla a pozrela na sestru, očakávajúc od nej karhavé slová. No ona sa z toho nevedela spamätať. Angela teda vykročila hore po schodoch ku kostolu a zmizla v jeho malých útrobách. Catherine nevedela, čo má robiť. Či sa má hnevať a tento boj so sestrou vzdať a vrátiť sa domov. Alebo sa má ďalej snažiť a presvedčiť Gabrielle - Angelu, že je doma a že jej rodina je šťastná, pretože po nekonečne dlhom čase ju vidí živú. Aj keď ju za mŕtvu považovali a aj ju pochovali. Tak tam len stála a rozmýšľala.
„Myslíš, že tú vodku vypije celú?“ nadhodil ticho Dean.
Sam vedel, že Dean otázku adresoval jemu, ale ako zvyčajne sa tváril, že ju prepočul.
„Čo sa stalo v...“ Sam chcel pokračovať vo vyzvedaní u Catherine, keďže Angela im neodpovedala.

pokračovanie nabudúce...


Naposledy upravil nikita dňa 16.05.10 16:43, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   23.12.09 21:25

Ďakujem za pokráčko. Angela pekne "pije", no teda!! Exclamation
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   16.05.10 16:36

fúúúha! tu zdochol veľký čierny trojhlavý pekelný pes! no hej, no... moja chyba, zanedbávala som to tu 603
všetko to šlo na úkor 10-stranových prekladov do školy. I AM SO SO SO SOORY.
ale už to napravím, tu je ďalšia časť takže ENJOY THE RIDE & LEAVE THE MESSAGE... SEE YA MAFIA zatím


ČASŤ ÔSMA


No aj Catherine prepočula jeho otázku. V hlave mala iné myšlienky. A rozbehla sa do kostola. Bratia sa na seba pozreli a vydali sa rýchlym krokom za ňou. Zastala vo dverách a rozmýšľala, ako so sestrou nadviazať kontakt, aby sa znovu nerozčuľovala a nekričala. Chcela to skúsiť z iného uhla. Angela sedela vpredu napravo v druhej lavici, len kúsok od uličky. Pravú nohu mala zapretú o operadlo levice pred ňou a chvíľami si odpíjala z fľaše. Neprítomne pozerala do prázdna pred seba. Catherine k nej pomaly vykročila. Rozhodla sa, že pred obvineniami a výčitkami dá teraz radšej prednosť tomu, že jej pripomenie, že boli celkom obyčajnou rodinou. Sadla si do lavice za ňu a chvíľu mlčala. Hľadala správne slová. Vošli aj chalani. Nečujne k nim podišli, ale ostali stáť meter za nimi, aby ich nerušili, ale dosť blízko na to, aby ich rozhovor počuli. Oni sa rozhodli, že teraz budú len tichými pozorovateľmi a nebudú do rodinných záležitostí zasahovať, kým sa nedozvedia viac.
Aj keď si Catherine povedala, že Angele oživí spomienky na bezstarostné detstvo, veľmi sa jej to nepodarilo, lebo začala úplne niekde inde.
„Občas mávam zlé sny.“ začala potichu, „A často sa mi sníva o tebe. Vidím ťa v nich mŕtvu. Alebo ako ťa niekto zabije. Ležíš tam tak nehybne, bez náznaku života. Niekedy len na podlahe, niekedy v kaluži vlastnej krvi.“
Na chvíľku stíchla. Angela však nereagovala na jej slová. Len si odpila ďalší glg.
„Tie sny sú také živé.“ pokračovala, „Vidím ťa v nich zomierať tisícimi spôsobmi. Tak si ani nevieš predstaviť, aká som šťastná, že ťa vidím. A si tu! Živá a zdravá!“
„Hej! Som dieťa Šťasteny.“ povedala jej na to Angela.
„Vieš, že Julie a Teresa takmer vôbec nerozprávajú? Niežeby to nevedeli, ale za celý týždeň povedia päť rozvitých viet dokopy, ak nie menej.“ Catherine odbočila inam, „Akoby sa rozprávali v myšlienkach. A niekedy mám pocit, že ich myšlienky aj počujem.“
Zase sa na chvíľu odmlčala. Chalani preskakovali očami z jednej sestry na druhú a čakali na Angelinu reakciu. No ona len ďalej hľadela do prázdna a popíjala.
„Mama sa strašne trápi. Dlho po pohrebe sa nevedela spamätať. Chýba jej otec, ty jej chýbaš...“ ešte povedala.
Na tieto jej slová sa Angela pobavene zasmiala: „Oh, vážne?! To by som do nej nepovedala po tom, čo mi urobila.“
Po kostole sa zase rozľahlo ticho. Sam sa pozrel na brata svojim spýtavým pohľadom. Dean len pokrčil plecami. Tiež nemal tušenie, o čom sa dve sestry rozprávajú.
Nato Catherine prerušila to ticho: „Ty za ten požiar nemôžeš.“
„Oh, zrazu stojíš na mojej strane?!“ vyprskla na ňu Angelu, no neotočila sa.
„Nie! Ja som nikdy neverila, že si našu školu podpálila!“ snažila sa ju presvedčiť, „Ja... Mne...“ hľadala slová, „Snívalo sa mi o tom.“
„Mnohým sa po tom snívali strašné sny.“ ticho jej odvrkla Angela.
„To som nemyslela. Mne sa o tom snívalo pred tým.“ Catherine to uviedla na správnu mieru.
Angela spozornela a jej pohľad sa začal rozjasňovať. Aj chalani spozorneli.
„Dva dni pre požiarom sa mi o ňom snívalo. Videla som v ňom, ako tam všetci zomierajú. Ako tam MY zomierame. Dusili sme sa dymom a plamene nás pohlcovali.“ Catherine jej podala obraz toho, čo pred pätnástimi rokmi videla vo sne a čo sa následne na to aj skutočne stalo.
Angela bola zarazená, no naďalej mlčala. Deana to až tak neprekvapilo. Odkedy sem prišli, sypalo sa na neho toľko šokujúcich informácii, že žiadna ďalšia v ňom už nevyvolala taký veľký údiv ako pohľad na štyri Angely. Zato Samovi sa pri zmienke o snoch predpovedajúcich budúcnosť rozbúchalo srdce. Mal pred sebou štyri sestry, z ktorých každá dokáže niečo iné: Angela vidí duchov, Catherine máva vízie a Teresa s Julie pravdepodobne ovládajú telepatiu. Keby sa s nimi mohol porozprávať, možno by mu to pomohlo pochopiť, prečo aj on máva také desivé sny, ktoré sa napĺňajú.
Catherine sa už začala pomaly vzdávať, keď ani na toto sestra nereagovala. Vstala teda z lavice a pobrala sa k dverám sprevádzaná Samovým pohľadom plným množstvom otázok. A vtedy Angela precitla. Jej pohľad už nebol kalný, aj keď sa stále pozerala do prázdna. Oči mala doširoka otvorené, pohľad bol jasný a lesklo sa v ňom obrovské prekvapenie nad tým, čo jej práve sestra zverila. Nečujne zložila nohu z operadla. Catherine to nepočula. Dean to však kútikom oka postrehol. Angela vstala, pomaly sa otočila a vyšla z lavice.
„Čo si to povedala?!“ venovala sestre prekvapenú a hlasnú otázku.
Na to sa Catherine otočila s blaženým úsmevom, že jej stratená sestra konečne precitla. Vôbec si neuvedomovala, na čo vlastne reagovala.
„Bože, ja...“ precitla z nadšenia a v rýchlosti si ešte raz prešla otázku, čo jej Angela položila, „No... O tom požiari sa mi snívalo dva dni predtým, než sa stal.“
„Robíš si zo mňa srandu?!“ Angela tomu akosi nechcela uveriť.
„Nie! Vôbec nie. Vedela som, že je pokazené plynové potrubie a plyn bude unikať. Vedela som, že budeme hrať tú hru so sviečkami a že práve to spôsobí požiar.“ vyložila jej Catherine.
Angele sa zrak zatemnil čímsi, čo sa vždy snažila potlačiť. Čímsi temným a nevídaným v očiach takého krásneho dievčaťa, čo by sa tam ani objaviť nemalo. Ale objavilo sa. Bolo to tam aj pri prípadoch, keď sa stretla s niečím, z čoho sa jej varila krv v žilách a čo vedela len veľmi ťažko predýchať.
„Vedela si to a nič si neurobila?!“ začala pomaly, „Videla si, ako sa ich snažím varovať a nič si nepovedala!“
„A čo som mala robiť? Ty si tam v panike vykrikovala, že ti duchovia povedali, že škola zhorí do tla a my tam všetci pomrieme. Aj mňa si tým vydesila k smrti!“ oponovala jej.
„Mala si sa ma zastať! Mala si ma brániť!“ karhala ju Angela.
Catherine nevedela, čo jej ma na to povedať, a tak sa na okamih v malom svätom priestore ticho. Dean a Sam naďalej ticho počúvali rozhovor, ale nezasahovali. Pomaly sa o Angele dozvedali nové veci, veľmi podstatné veci, ktoré im nakoniec odhalia príčinu, prečo sa stala lovkyňou. Mali už malé tušenie, ale podľa toho, koľko sa toho na nich sypalo a sypať neprestávalo, predpokladali, že ten pravý dôvod ešte len príde.
„Ja... Ehm... Varovala som ich. Tesne pred požiarom. Aby ušli. Povedala som, že ten plyn naozaj cítim. Ale nestihli ujsť všetci.“ povedala jej po tej chvíľke pichľavého ticha.
Po týchto slovách nastalo ďalšie ticho. Angela zas zostala meravo stáť ako obarená. Oči vyvalené, s prázdnym pohľadom, v pravej ruke fľaša. Catherine na ňu hľadela a skúšala uhádnuť, či jej na to sestra niečo povie. No táto chvíľka ticha trvala akosi dlhšie. Omnoho dlhšie. Už aj chalani boli odhodlaní to toho vstúpiť, a opýtať sa Angely, či je v poriadku, ale Catherine vykročila k dverám. Mala pocit, že Angela bude jej počínanie vtedy v škole považovať za tú najväčšiu zradu. Že ešte viac zatrpkne voči svojej najbližšej rodine a rozhodne sa už nadobro odísť a nikdy viac sa sem nevrátiť. Aspoň ona to vyčítala z toho prázdneho výrazu. No mýlila sa. Spravila iba pár krokov, keď Angela znovu prehovorila.

pokračovanie nabudúce...


P.S.: rozhodla som sa uviesť všetky anglické názvy - názov poviedky, časti, atď - do slovenčiny, tak sa neľakajte. a zmenila som aj názov tejto poviedky. čo už so mnou, mám rada svoj materinský jazyk.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   17.05.10 21:52

Pěkný rozhovor obou sester a oba hoši na ně jen civí. Smile
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   Today at 9:30

Návrat hore Goto down
 
KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 2 z 2Choď na stránku : Previous  1, 2

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Seriál :: Fanfiction :: Rozpísané poviedky-
Prejdi na: