DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  RegistráciaRegistrácia  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  StránkaStránka  Prihlásenie  

Share | 
 

 KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : 1, 2  Next
AutorSpráva
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   19.11.08 18:55

tááááááááák. objavuje sa tu dlho a myslím že aj netrpezlivo očakávaná poviedka. a to hlavne preto, že sa tu dozviete nesmierne veľa infos o Angele. no už len podľa názvu môžete vyvodiť, kam sa tento krát naši traja lovci vyberú.
tak teda bez rečí pustite sa do toho, je to len začiatok, ale myslím, že už ten je celkom zaujímavý, tak teda ENJOY THE RIDE & SEE YA MAFIA...
som zvedavá, čo na to poviete.


KAPITOLA IV



SLADKO-TRPKÁ SYMFÓNIA


ČASŤ PRVÁ


Musíte sa vydať na juh... Ďaleko na juh... Cez tie dva štáty, čo vás delia od toho údolia... Musíte sa tam dostať rýchlo... Veľmi rýchlo... Čo najrýchlejšie... Nesmiete sa zastavovať... Nikde!... Nesmiete nikde zastať... Zdržanie môže byť záhubou... Pre nich... Pre nich všetkých... Mnoho nevinných duší zomrie... Musíte tam ísť... Musíte im pomôcť... Musíte ich zachrániť... Tam dole, za hranicami... Čakajú... Za Arkansasom... V Louisiane... Musíte po diaľnici tridsať tri... Prejdete cez Sadie... A okolo Cecil... Pôjdete až do Marion... Malé mestečko... Ale tam to nie je... Tam za mestom je odbočka... Na východ... Tou sa dajte... A choďte ňou... Až k usadlosti Dean... No ani to nie je to miesto... Tam niekde nájdete nenápadnú odbočku... Ňou musíte ísť... Hlboko do lesov... Skoro až k rieke... Zavedie vás tam... Na to miesto... Do toho mestečka... V obklopení tisíc stromov... Do kopca... A zo svahu... Vojdete do dlhej ulice odtrhnutej od ostatného sveta... Medzi domy rodín... To je to miesto... Váš cieľ... Potrebujú vašu pomoc... Nevedia o tom, ale potrebujú... Je tam zlo... Číha na každom kroku... Skrýva sa v každej škáre... Čaká v každom tieni... Až nenastane jeho čas... Potom to spraví... Vezme si ich duše... Všetky duše tých nevinných... Nesmiete mu to dovoliť... Nesmiete!... Zastavte ho!!... Musíte!... A ona... Ona sa to nesmie dozvedieť... Nesmie to vedieť... Aspoň nie hneď... Nie teraz... Až potom... Keď tam budete... Až potom... Nič jej nehovor... Vôbec nič... Len ďalšia práca... Len to jej povedz... Len to... Nič viac... Verí ti... Aj jemu... Verí... Nebude sa pýtať... Žiadne zbytočné otázky... Nie... To nie... Pôjde s vami... Ale nesmie vedieť toto... Nesmie vedieť kam... Potom pôjde... A pomôže... Vám aj im... Zachránite ich... Všetkých... Všetci spoločne... Ale musíte tam ísť... Hneď!... Nie potom po raňajkách... To nie... Toto nepočká... Ihneď!... Okamžite!!... Aj teraz... Musíte... Vstávaj!... Hneď vstaň!!!... Počuješ?!... Vstávaj!... Vstaň!... Vstaň!!... Zobuď sa!... Zobuď!!... Hneď!!!... Vstaň!!!... Vstaň!!!... Vstávaj!!!...

Sam sa vydesene posadil na posteli a lapal po dychu. Oči mal dokorán otvorené, div mu z jamiek nevypadli. V ušiach mu stále znel kričiaci dievčenský hlások a jeho slová: "Vstaň!!!" a "Vstávaj!!!". Práve tie ho zobudili z hlbokého spánku. Najprv si myslel, že to bol len nejaký zlý sen. Nie vízia, iba sen. No keď sa upokojil, uvedomil si, že to vlastne ani nebol sen. Nič nevidel. Len počul. Len ten hlas. Najprv jeho šepot, ktorý uspával a potom strašný krik, ktorý bol taký naliehavý, až ho naľakal.
S hrôzou v očiach sa začal obzerať vôkol seba. Bol zmätený, lebo si nevedel spomenúť, kde je. Až pohľad na nemožnú tapetu na stene a vybavenie izby mu osviežilo pamäť. Bol presne tam, kde včera v noci zaspával: v moteli za mestom po ďalšom vyriešenom prípade.
Pozrel napravo na prázdnu rozostlanú posteľ, kde spal Dean. Potom sa ešte raz poobzeral po izbe, aby našiel aj Angelu. Ale ani tá tam nebola. Zrazu k nemu doľahol zvuk tečúcej vody z dverí oproti posteliam a hneď za ním aj hlasné kloktanie. To bol Dean. Dnes sa mu podarilo vstať skôr ako jeho mladšiemu bratovi. V kúpeľni si čistil zuby.
Sam si v hlave utriedil myšlienky a uistil sa, že ten sen bol skutočný a vystrelil z postele. Nasúkal si na seba jeany a vyletel k stolu k svojmu notebooku, aby si overil informácie. Zapol ho, ale v tej sekunde nevedel, kde začať. Neprítomne pozeral na obrazovku s prstami položenými na klávesnici. Otvoril internetový vyhľadávač, aby mu to trochu pomohlo sa pohnúť. Ale nič, nepomohlo to. Vložil si rozospatú tvár do dlaní a rukami si ju pretrel. Či skôr poriadne pošúchal. A začal informáciami zo sna. Vyťukal slovo MARION. Hlas zo sna ho označil ako malé mestečko, tak dúfal, že v ňom vydávajú noviny, v ktorých by mohlo niečo byť. Mal šťastie. Včerajšie vydanie novín písalo o brutálnej vražde kňaza, ktorá sa odohrala neďaleko usadlosti Dean. Kňaza našli miestni obyvatelia ráno na prahu kostolných dverí s prebodnutým srdcom, hovorili noviny.
Sam o tom chcel nájsť viac, napríklad meno mestečka, kde sa to stalo, alebo aspoň meno kňaza, ale nič také nemohol vypátrať. Vzal teda do rúk mapu a hľadal cestu k tomuto prípadu podľa inštrukcií hlasu zo sna: diaľnicu tridsať tri zo štátu Arkansas do Louisiany, cez dve usadlosti Sadie a Cecil do Marionu a za ním cestu na východ k Dean a do toho mesta bez mena. No na mape nebolo zaznačené, žeby sa za touto usadlosťou nachádzalo nejaké mesto. Avšak nejaký kňaz tam zomrel a dievčenský hlas zo sna bol taký naliehavý a zúfalý, keď tvrdil, že jeho obyvatelia potrebujú práve ich pomoc. Tak sa teda rozhodol veriť neznámemu hlasu dievčaťa.
V tej chvíli vyšiel z kúpeľne Dean. Pozrel na prázdnu posteľ, kde spal Sam a začal sa obzerať, kam sa podel. Našiel ho zhrbeného za stolom, bosého, v jeanoch a tričku, v ktorom spal, ako veľmi sústredene hľadí raz na mapu, raz na obrazovku svojho počítača.
„Dobré ráno ty ranné vtáča!“ pozdravil ho, keď ho zazrel.
„Hmm. Kde je Angela?“ zamrmlal Sam.
„Šla po raňajky.“ povedal a uterák, ktorým si utieral ruky, hodil do kúpeľne a pokračoval, „To dievča je neskutočné. Ozaj, kde vlastne spí? Nikdy si to nestihnem všimnúť. Spať ide neskôr ako ja a vstáva omnoho skôr než my dvaja.“
Uprene hľadel na zaujatého Sama a čakal, že mu odpovie. No ten na jeho otázku nereagoval, z čoho Dean usúdil, že má dôležitejšiu robotu, ako odpovedať na jeho závažné otázky. Lenže Sam ho veľmi dobre počul, ale nemienil na túto otázku odpovedať. Nemal v úmysle Deana informovať o tom, že sa Angela každú noc nasúka k nemu do postele a kým obaja zaspia, bavia sa spolu v podstate o nepodstatných veciach. Chcel seba ušetriť Deanovej zlej nálady a uštipačných poznámok.
Radšej povedal: „Máme prípad. Musíme ihneď vyraziť.“
Dean naňho prekvapene pozrel: „Čo?? To sa ti snáď prisnilo, alebo čo?“
„Hej, tak nejako.“ povedal Sam a s vážnou tvárou vstal od stola aj s mapou v ruke.
Podišiel k posteli a tam ju začal skladať, aby trasa k miestu činu bola navrchu. Dean na neho ďalej vyjavene hľadel.
„Robíš si zo mňa srandu?“ opýtal sa ho znova.
Vtom sa vchodové dvere otvorili a dnu vošla Angela. Poháre s kávou v jednej ruke položila na stolík vedľa dverí a k nim položila aj tri papierové škatuľky s teplým obsahom. Potom z vrecka mikiny vyložila šesť malých červených sáčkov a pozrela na chalanov.
„Hej, vieš čo? Máme prípad. A vieš odkiaľ ho Sammy vyhrabal?“ začal Dean, keď sa k nej obrátil.
No Sam mu do toho jeho sarkazmu skočil: „Znesvätený kostol. Pár znamení a tak.“ zaklamal.
„Fajn. Balíme.“ Angela súhlasila s takýmto rýchlym odchodom.
Tu sa už aj tak zdržali pridlho. A vyrazila do kúpeľne, pobaliť si svoje veci, prípadne šlohnúť nejaké ďalšie veci, ktoré by mohli prísť vhod. Dean ostal zarazene stáť, že nemala nijaké otázky. Aj Sama to prekvapilo, ale hneď si spomenul na hlas zo sna: "Nič jej nehovor... Nebude sa pýtať... Pôjde s vami...". A mal pravdu. Na nič sa nepýtala a vyrazila.
Začali sa teda baliť aj oni. A popritom ujedali z raňajok: pečených kuracích pŕs a hranolčekov s kečupom. Behom desiatich minút boli hotoví. Aj raňajky boli zjedené, aj káva vypitá. Angela so svojím vojenským vakom na ramene vyšla z izby. Za ňou šiel Sam, ktorý sa ešte vo dverách otočil, či niečo nezabudli a hodil pohľad na Deana.
„Máš kľúče od auta?“ spýtal sa ho.
„Jasné.“ uistil ho Dean a vytiahol ich z vrecka.
Na to ich Sam pohotovo schmatol: „Tak šoférujem.“ a už zmizol z dverí.
To Dean nečakal: „Hej!!!“ a upaľoval za ním.
Prievan za nimi zavrel dvere a izba sa ponorila do ticha.

pokračovanie nabudúce...



Poznámka autora:
V Louisiane naozaj existujú mestečká Marion, Sadie, Cecil a Dean.


Naposledy upravil nikita dňa 16.05.10 16:39, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   20.11.08 18:56

nikita to bol super začiatok Waw. Ten Samov sen bol teda strašný. Ja by som sa asi už nezobudila 602
citácia :
Máš kľúče od auta?“ spýtal sa ho.
„Jasné.“ uistil ho Dean a vytiahol ich z vrecka.
Na to ich Sam pohotovo schmatol: „Tak šoférujem.“ a už zmizol z dverí.
ti kks tak toto sa ti podarilo Ja som tak vybuchla, že som oplula monitor. Teším sa na túto poviedku už aby bolo pokračovanie
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
wiktoriano
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2781
Age : 27
Bydlisko : No niekde
Nálada : Nemám na nič čas čo je zaujímavé kedže celé dni nič nerobim...
Registration date : 05.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   21.11.08 7:52

waw. na začiatok uplne úžasne hned som strašne zvedavá na pokračko. 704 704 Ten Samov sen to to je niečo affraid inak super si tam opísala tú cestu akoby si to aj poznala Smile
a to že existuje mestečko Dean. na tom som sa musela smiať super nápad vybrať práve to
Angela stále spáva so Samom v posteli a Dean o tom nevie. to bude sranda ak si to raz všimne
tak som zvedavá čo bude ked tam prídu
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://sashanovely.blog.cz/
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   21.11.08 14:20

Wow!!! Tak reakcie na ftipné ukončenie prvej časti sú nad moje očakávania, hmmm calla pokrstený monitor, fajne.
No wiktoriano ja som si už vopred premyslela, že kam zasadím dej tohoto príbehu a potom som si len vygooglila mapy a ešte pomohlo aj Google Earth a bolo to. Ale pozrieť by som sa tam išla Wink a tiež som sa pousmiala, že existuje taká dajaká usadlosť, či mestečko, čo sa volá Dean. Celkom haluz.
Tak jop, pokúsim sa napísať pokračko čo najskôr
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
lentilka
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2175
Age : 36
Registration date : 15.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   21.11.08 14:36

nikita vinikajúci začiatok, ten hlas v Samyho hlave affraid už sa teším na pokračovanie, 702 702 nenechaj naň dlho čakať 602
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Madlen
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2053
Age : 25
Bydlisko : Nový Jičín
Nálada : :)
Registration date : 11.12.2007

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   21.11.08 15:41

affraid Začala si to opravdu moc dobře! Ten dívčí hlas, co na Sama ve snu mluvil a jak ho potom budil! To bylo skvělé! Moc se mi začátek líbil, jsem moc zvědavá, proč se to Angela neměla dozvědět předem, kde vlastně pojedou! Těším se na další část!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.podkovickaprostesti.blog.cz
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   22.11.08 22:08

tak jop som tu.
zrovna som si to, čo som vytvorila po sebe prečítala a opravila drobnosti a myslím, že je to pecka. teda hlavne ten koniec. tak nebudem veľmi napínať, len poviem, že ak ste doteraz netušili čo alebo kto bol ten hlas na začiatku v Sammyho sne, tak sa to dnes dozviete. a čo je super, je to celkom dlhšia časť.
teda dosť bolo zdržovania, POZOR: pri konci si pripravte niečo na oživovanie, a ENJOY THE RIDE...
SEE YA MAFIA...


ČASŤ DRUHÁ


Sam šoféroval celý čas. Dean sa na neho občas škaredo pozrel a uštedril mu aj zopár zlomyseľných poznámok. Lenže Sam sa nikde nezastavil, takže Dean sa k volantu nedostal. Ostali mu len provokujúce pohľady. Sam sa podľa pokynov neznámeho hlasu hnal cez dva štáty veľkou rýchlosťou, bez zastávky, akoby šlo o život. Angela sedela medzi nimi a celú cestu mlčala. Tichý súboj pohľadov oboch bratov si nevšímala a Deanove poznámky ignorovala. Dean to nakoniec vzdal a pohodlne sa usadil do rohu medzi okno a sedadlo, pravú ruku si položil na koleno a ľavú vystrel na vrch operadla.
Niekde uprostred Arkansasu na Angelu doľahla obrovská únava z prebdených nocí, keď ju zo sna vytrhla spomienka na démona, čo unikol, a ukradla jej ďalší spánok. Potom sa už len dívala do tmy a myšlienky jej poletovali okolo všetkého možného. Zosunula sa trochu nižšie, oprela si hlavu a na chvíľu zavrela oči. Dean na ňu mrkol, keď pocítil tlak na svojom predlaktí a uškrnul sa. Aj Sam na sekundu prehodil očkom na svojich spolucestujúcich, akoby kontroloval situáciu a hľadal vhodné vysvetlenie pre Angelu, keby sa pýtala na cieľ cesty.
Len čo dorazili k hraniciam s Louisianou, Angela už tvrdo spala. Ešte nikdy v živote takto tvrdo v aute nezaspala. Hlava sa jej zniesla trochu doprava a potom ju nasledoval aj zvyšok tela. Zastavila sa na Deanovej hrudi. Pozrel na ňu a čakal, že sa na to hneď zobudí, ale ani sa nehla. Mykol plecami, spokojne sa doširoka usmial a spustil ruku z operadla na jej rameno. Sam na nich pozrel. Pokrútil hlavou a tiež sa pousmial. Končene spala Angela vedľa Deana.
Neskoro poobede, alebo skôr veľmi skoro podvečer, dorazili k Dean v Louisiane. A naozaj, asi pol míle za tými niekoľkými domčekmi sa za stromami skrývala nenápadná odbočka. Sam by si ju ani nevšimol, keby nevedel, že ju tam má hľadať. Tak teda odbočil na nevyasfaltovanú cestu a asi za dvadsať minút už schádzali do malého údolia obklopeného hustým lesom, kde vládla takmer až rozprávková atmosféra. Ocitli sa na jednej dlhej ulici, kde po každej strane stáli domy. Až na jej konci sa priamo na nich dívala stará budova, podstatne staršia než ostatné domy, v ktorých sa bývalo. To bola pravdepodobne nejaká administratívna budova, kde občania rozhodovali o meste. Sam výrazne spomalil, keď opäť naskočili na asfalt a očami hľadal kostol. Ten sa nachádzal v presnom strede dedinky, aby k nemu mali všetci ľudia blízko. Stál o niečo vyššie, na maličkom kopčeku umelo vytvorenom páve preňho, než ostatné budovy a rodinné domčeky. K jeho vysokým dverám viedli malé schodíky začínajúce za nízkym kovovým plôtikom. Ten obiehal kostolík až ďalej dozadu, kde bol neveľký cintorín. Zem sa tu zelenala drobunkou trávou, ktorú kosili ešte starou dobrou kosou. V rohu cintorína sa pri jednom náhrobnom kameni týčil starý strom. Jeho početné konáre a halúzky sa tiahli na juh a robili tak tieň hrobu, čo ležal hneď vedľa neho. Murovaný kostol s malou drevenou zvonicou a ešte menším zvonom a jeho cintorín so zelenavou pokrývkou vzbudzovali dojem idylického miesta na večný odpočinok.
Tichý škripot prevodovky, ostré vrznutie a buchnutie dverí prebudilo Angelu späť do reality. Obzrela sa naľavo za zvukom. To Sam vystúpil a pri dverách auta sa rozhliadal po okolí. Angela pozrela napravo, kde mala zloženú hlavu a privítal ju Deanov široký úsmev.
„Ahoj! Dobre si sa vyspala?“ pozdravil ju.
Na to mu neodpovedala, ale opýtala sa niečo iné: „Kde to sme?“
„Na mieste.“ Sam sa sklonil k okienku.
Na to Angela upriamila zrak na ulicu, kde zastali. Trochu sa cez okienko rozhliadla a pomaly vystúpila. Aj Dean vyliezol von a obzeral si pokojné a tiché údolie. Bolo naozaj tiché a to nie kvôli tomu, že na ulici nebolo živej duše. Ponad hlavy im nezasvišťal ani slabý vánok, nešušťali ani lístky na stromoch. Boli celkom nehybné. Nebolo počuť ani vzdialený štebot vtáčikov, ani cvrkot chrobáčikov. Mŕtve ticho neprerušilo vôbec nič.
Angela sa tiež poriadne poobzerala, ale na jej tvári nebol práve spokojný výraz. Pozrela na Sama, ktorý na ňu hľadel s neurčitým očakávaním v očiach, a potom pozrela na Deana, ktorý zas nemal o ničom ani potuchy. Pobrali sa teda do kostola. Sam prvý, za nim Dean a posledná Angela, ktorá sa stále obzerala za seba, akoby čakala, že sa tam objaví niekto neočakávaný. Bratia otvorili dvere a zastali na prahu. Drevená lišta bola červeno-čierna od toho, ako sa do nej vpila krv mŕtveho kňaza.
„Tu našli mŕtveho kňaza.“ oznámil Sam.
Angela ich dobehla a pozrela na zem.
A Sam pokračoval: „Mal prebodnuté srdce, ale zbraň sa nenašla.“
Vkročili dnu a začali sa tam obzerať. Tu sa rozliehalo ešte väčšie ticho. Ozvenu anjelského nedeľňajšieho spevu, ktorý steny kostola neopúšťa a ozýva sa tu až do ďalšej omše, by teraz nepočul ani ten najzbožnejší človiečik. Dnes je tu len hluchý pokoj, ktorý mrazí vzadu na krku.
Angela zostala stáť medzi dverami a hodnú chvíľu hľadela na miesto činu. Potom zdvihla zrak hore do útrob božieho domu. Strop sa týčil do výšky možno deväť-desať metrov. Zakončovali ho štyri jemné lomené oblúky tiahnuce sa z kútov kostola. Človek sa tu cítil voči svetu a Bohu maličký aj bez toho, aby bol interiér prepchatý desiatkami pompéznych kresťanských artefaktov. Jednoduchý obdĺžnikový pôdorys s kazateľnicou položenou o pár schodov vyššie nad hlavy veriacich a obrátenou na sever, s dverami otočenými na juh. Jednoduché vitrážové okná bez akýchkoľvek výjavov orientované na východ a západ. Tak sem slnko denne vrhá farebné machule zložitých obrazcov z okien. Veľkoleposť Jeho Veličenstva dnu dopadá priamo z jeho trónu, kam v modlitbách spínajú obyvatelia svoje ruky. Celkový obraz absolútneho pokoja dotvárajú už len biele steny a mohutné drevené trámy do nich vsadené, tmavé gaštanové drevo s nádychom červene zakaleného rubínu v stĺpoch a laviciach.
„Majú to tu maličké. Je to dosť stiesňujúce. Ale rozkošné. Malé ale rozkošné.“ konštatoval veľkosť kostolíka Dean.
„Veď je len pre obyvateľov Dean. A tých tu je tak najviac šesťdesiat.“ vysvetľoval mu Sam.
Angela siahla do vnútorného vrecka svojej bundy a vybrala tabatierku. Sam sa za ňou obzrel, keď ich nepredbehla a keď necítil jej prítomnosť za sebou.
„To chceš teraz piť?“ prekvapene sa na ňu oboril, keď jej v ruke zazrel lesklú nádobku.
Na to sa obrátil aj Dean a pozoroval ju.
„To nie je chľast.“ opravila ho popritom, ako odkrúcala jej vrchnák.
Pár kvapiek spustila na miesto, kde ležala a krvácala mŕtvola. Pri ich dopade to poriadne zasyčalo a z toho miesta sa zároveň vzniesol malý a uzučký obláčik dymu. Chalani síce nič necítili, ale spolu s obláčikom sa vo vzduchu rozplynul aj odporný a prenikavý zápach. Potom Angela prešla k pravému múru, kde asi vo výške jej hrude bola malá nádobka vmurovaná do steny. Aj do nej vliala pár kvapiek a stalo sa presne to isté: slabé syčanie, malý obláčik dymu a s ním odporný smrad. Sam sa k nej rozbehol, aby ju zarazil, ale len čo sa priblížil k východu, ovalil ho ten zápach. Síra! Angela prešla aj k druhej nádobke v stene, presne oproti prvej, a zopakovala svoj test. A zase to isté: sykot, dym, zápach. Všetko bolo jasné, viac ten kostol testovať nemusela.
„Svätená voda!“ Sam takmer vykríkol.
„A čo si si myslel?“ opýtala sa ho Angela a vkladajúc tabatierku späť do vrecka prešla okolo neho dovnútra kostola.
„Takže je to práca démona.“ zhrnul výsledok testu Dean.
„Hej! Mal si pravdu Sam. Ide o znesvätenie kostola.“ Angela dala Samovi za pravdu, že je to prípad pre nich.
Prešla až k oltáru pod kazateľnicou a začala sa rozhliadať okolo. Sam podišiel k bratovi, ktorý už mal na jazyku nevrlú poznámku.
„Skvelé Sammy! Nezavoláme do telky, ako si k tomuto prípadu prišiel?“ zabŕdol doňho.
„Hej vy tam! Nemáte tu čo robiť! Toto je svätá pôda!“ ozvalo sa z dverí.
Všetci k nim otočili hlavy. Angela stála za chalanmi, tak ju nebolo veľmi vidieť.
„No, hm... my sme tu kvôli...“ zajakal Sam a hľadal nejakú výhovorku.
„Toto miesto už dávno nie je sväté!“ ozvala sa spoza chrbtov bratov Angela.
Obaja pozreli za seba a žena, čo stála vo dverách načahovala krk, aby si obzrela toho bezbožného rúhača. Pár mladších deciek, vo veku asi šestnásť-sedemnásť rokov, k nej dobehlo a nakukovalo dovnútra. Chceli vidieť neznámych návštevníkov z čierneho auta. Angela vykročila dopredu k žene.
„Dobrý Bože na nebesiach!!!“ skríkla žena, keď ju zbadala.
Bratia sa zarazili. No Angela sa nezastavila a prešla až k dverám, akoby chcela z kostola odísť.
„Oh nie, ten nie. Skúste to znova.“ povedala jej Angela na slová, čo jej mimovoľne vykĺzli z úst.
Žena na ňu vyvalila oči a zmeravela. V tom momente zbledla. Decká za ňou stále poskakovali a nakláňali sa do všetkých možných strán, len aby niečo zazreli.
„Čo je pani Heneseyová? Vyzeráte, akoby ste videli ducha.“ Angela okomentovala jej výraz.
Prešla okolo vydesenej ženy von. V tom okamihu sa aj mládež zdesila pri pohľade na ňu. Angela ich vystrašením výrazom v tvárach nevenovala veľkú pozornosť a zišla schodíkmi dole k autu. Sam a Dean, ktorí vôbec nemali tušenie, čo sa tu deje, ju rýchlo nasledovali, aby im niečo neušlo. Tiež prešli okolo ženy vo veku asi tak štyridsať rokov, ktorá sa nevedela spamätať, z toho, koho práve videla, pozreli sa na ňu či je, alebo aspoň či bude v poriadku, a už upaľovali po schodíkoch za Angelou pre vysvetlenie. Len čo pri nej stáli, deti, okoloidúci a okolostojaci, čo sa za tú malú chvíľku zhlukli pri kostole, keď si pri ňom všimli neznáme auto, aby si ich poriadne obzreli, čo sú zač, sa rozpŕchli. Polovica zamierila k veľkej budove na konci ulice a polovica sa rozutekala na všetky strany. Aj žena, pani Heneseyová, sa otriasla z prvotného šoku a rozbehla sa dole ulicou. Chalani to divadielko sledovali a prekvapilo ich to ešte viac. Začali toto mesto považovať za čudné. Už sa aj chystali zavaliť Angelu otázkami, lebo sa im zdalo, že niečo vie, že im niečo tají. No ona bola rýchlejšia.
„Odkiaľ vieš o tomto meste? Nie je na žiadnej mape!“ otočila sa na Sama.
Na jeho vysvetlenie bol zvedavý aj Dean. Sam sa zarazil a v hlave hľadal príhodné slová, ktorými by jej to podal.
„No braček, povedz jej, ako si toto miesto našiel.“ Dean ho povzbudil.
Sam naňho pohoršene pozrel a skúsil to: „No, ono sa mi to vlastne snívalo.“
Angelu to ani veľmi neprekvapilo. Vedela o Samových víziách.
„Snívalo, hm? A čo konkrétne sa ti snívalo?“ pýtala sa ďalej zdanlivo pokojným hlasom.
„No, v podstate to nebol sen. Počul som len hlas.“ opravil sa.
To Deana dorazilo: „Čože?! No to je skvelé! Už máš vo sne aj rádio!“
Sam naňho zazrel a pokračoval: „Povedal... teda povedala, že v Louisiane za Dean potrebujú ľudia pomoc, lebo inak zomrú.“
Angela si vzdychla a prevrátila oči.
„Ten tvoj sen sa volá Danielle. A toto zo začiatku robila aj mne.“ uviedla na správnu mieru to, čo si Sam myslel, že bol sen.
„Kto je Danielle?“ opýtali sa obaja jednohlasne.
„Danielle je...“ Angela to chcela vysvetliť, keď ju niekto prerušil.
„Gabrielle!“ ozval sa ženský hlas za ňou.

pokračovanie nabudúce...


Naposledy upravil nikita dňa 16.05.10 16:40, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Madlen
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2053
Age : 25
Bydlisko : Nový Jičín
Nálada : :)
Registration date : 11.12.2007

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   22.11.08 23:36

Tý brďo! affraid Parádní pokračování... skvěle si to všechno podala Tak deda Danielle! To by mě teda nenapadlo, teď se mi v hlavě objevuje další otázka - proč to udělala? A taky kdo je ta žena a odkud Angelu znají! Doufám, že pokračování bude brzo jsem napnutá jak struna!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.podkovickaprostesti.blog.cz
wiktoriano
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2781
Age : 27
Bydlisko : No niekde
Nálada : Nemám na nič čas čo je zaujímavé kedže celé dni nič nerobim...
Registration date : 05.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   23.11.08 11:27

úžasné. opäť úžasná práca 704 704 krásne si opísala tú ulicu aj ked kostol. no ale teraz prečo to Danielle Samovi povedala a prečo sa tak správajú k Amgele. teraz rozmýšľam nad toľkými vecami.
dúfam že to v dalšom pokračku vysvetlíš
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://sashanovely.blog.cz/
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   23.11.08 15:39

WAW. To bola absolútne super casť Tak teda Danielle 602 To by som nečakala Shocked A kto je Gabrielle? Ti kks toto ani nie je možné ako sa teším na pokračovanie
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   23.11.08 21:06

bože vy ste ÚÚÚÚÚÚÚŽASNÉ!!! ďakujem za vaše pochvaly. fakt vážne. no len som si ich prečítala a musela som písať pokračko, aby som vám spôsobila väčšie šoky a infarkty a OTÁZKY. hehe Twisted Evil som zlá ja viem, no ale čo je ešte lepšie, že bude ďalšia časť. a hneď na začiatok: NEODKLADAJTE SVOJE OŽIVOVACIE PRÍSTROJE!!! fakt vážne. teda dúfam, že efekt bude aspoň taký, ako pri 2. časti heh. nič o tom nepoviem, lebo...
ENJOY THE HELL RIDE
& SEE YA MAFIA... ak to prežijete ...


ČASŤ TRETIA


S tým slovom jej prešiel mráz po chrbte a teraz zmeravela ona. Chalani sa pozreli za hlasom. Vyšiel z útlej ženy, čo stála uprostred cesty a túžobne upierala zrak na Angelu, ktorá jej bola otočená chrbtom. Mala ani nie päťdesiat rokov a už šedivé pramene v inak svetlunkohnedých vlasoch, ktoré sa jej dotýkali ramien. Jej ustaraná tvár bola pochudnutá, rovnako ako aj jej postava. Vyzdvihovalo to najmä jej oblečenie: staré zodraté jeany zanesené hlinou, šedé tričko a čierny, trochu vyťahaný, rozopnutý svetrík.
Dean so Samom zrazu zbadali, že sa skoro celé mesto zišlo pred týmto kostolom. Postávali však obďaleč, k Impale sa bližšie neodvážili. No neprišli všetci. Zvyšok mesta vykukoval z okien svojich domovov. Každý sledoval, čo sa deje na ulici.
Angela sa za hlasom neotočila. Keď žena videla, že Angela nereaguje, podišla pár krokov k nej a trochu sa tak uhla. Bratom sa naskytol pohľad, ktorý ich ohromil ešte viac. Za ženou kráčala ešte jedna. A tá im vyrazila dych.
Stála tam a hneď za staršou ženou urobila opatrne pár krôčikov presná kópia Angely. Vysoká štíhla postava, dlhé havranie vlasy, zelené oči s prenikavým pohľadom, výrazné lícne kosti a úzka tvár s dokonalou pleťou. Líšila sa snáď iba tým, že na rozdiel od Angely mala čelo schované pod ofinou, ktorá jej padala k obočiu a toto dievča, či skôr žena, bolo hneď na pohľad o niečo staršie od Angely.
Bratia na neznáme Angeline dvojča hľadeli ako na zjavenie.
„Čo to má, do pekla, znamenať?!“ prvý sa ozval Dean.
„Gabielle, ty si sa vrátila!“ ozvala sa zasa žena.
V jej hlase bola obrovská radosť. Sam pozrel na Angelu, ktorá tam stála ako soľný stĺp a potom na Deana.
„Gabrielle??“ Sam prekvapene zopakoval meno.
Na to sa Angela otočila k žene, ktorá už stála takmer pri nej. Tá sa trochu zľakla a zastala.
„Nie som Gabrielle! Tú si pochovala! Hneď vedľa svojho manžela!“ nenávistne jej vychrstla do tváre.
Žena jej chcela pohladiť tvár, ale skôr ako sa jej mohla dotknúť, jej Angela schytila ruku a pevne jej zovrela zápästie.
„Neopovažuj sa ma dotknúť!“ pohrozila.
Po týchto slovách jej dvojička rázne priskočila k žene, ktorej sa do oči vtisli slzy nesmierneho sklamania, a súcitne ju chytila za ramená.
„Musíš byť taká bezcitná?!“ pokarhala ju výčitkou.
A viedla utrápenú ženu, ktorá práve prepadla zúfalstvu, preč s vyčítavým pohľadom obráteným na Angelu. Tá ich sledovala, kým neprešli na druhú stranu a nevstúpili do domu oproti kostolu. Chalani to tiež mlčky a zarazene sledovali. Aj ľudia na ulici a v oknách svojich príbytkov ich z bezpečnej vzdialenosti pozorovali ďalej. Keď sa za oboma ženami zabuchli dvere Angela sa otočila k bratom.
„Ty to tu poznáš?“ začal Dean.
„Nie! Nikdy som tu nebola!“ Angela naňho pozrela s úplne vážnou tvárou.
„Vážne?! Mne sa zdá, že to vieš veľmi presne!“ pokračoval Dean.
Angela sa teraz otočila k Samovi: „Prečo si mi nepovedal, kam ideme?“
„To som ti mal oznámiť, až keď sem dorazíme.“ obhajoval sa Sam, „Čo? Vari by si sem nešla, keby si vedela, kam ideme?“
„Nie! Keby som vedela, že sa chystáte sem, ja by som šla opačným smerom, napríklad na Jupiter!“ odpovedala mu nahnevane, „Do čerta aj s Danielle! Niekto by jej mal vypláchnuť hubu mydlom!“ zamrmlala si zlostne sama pre seba a otvorila zadné dvere Impaly.
„Ak to tu nepoznáš ty, ako je potom možné, že ťa títo ľudia poznajú?!“ Dean sa ďalej dožadoval vysvetlenia, „Ako to, že tu pred nami pred chvíľou stála tvoja dokonalá kópia?! Kto je, do pekla, Gabielle?! A o čom to tu vy dvaja, pre Boha, hovoríte?!“ rozkričal sa.
„Moment!“ vbehol mu do toho Sam, aby sa Dean upokojil, „Kto je Danielle?“
Angela vytiahla svoj vak zo zadného sedadla a položila si ho k nohám.
„Danielle je stratená duša.“ vysvetlila, kto je jej neviditeľná spoločníčka a zavrela dvere auta.
Pozrela na Sama a potom na Deana. Tí dvaja sa na seba nechápavo zahľadeli, akoby čakali, že to ten druhý povie jasnejšie. Z toho Angela pochopila, že nevedia, o čo ide.
„Duch!“ povedala najjasnejšie ako vedela, hoci to nebola tak celkom presná definícia.
„Čože?!“ vyšlo z bratov zase jednohlasne.
Ľudia naokolo sa stále nerozpŕchli späť k svojej robote a so záujmom pozorovali to divadlo pred kostolom.
Angela si prehodila vak na pravé plece: „To je dlhý príbeh. Povieme si ho nabudúce.“
„Čo?!? Ty chceš odísť?!“ pozrel na ňu Sam.
„Presne tak. Zbohom! Možno sa zas niekde stretneme. Aj keď... radšej už nie!!“ povedala na rozlúčku a rýchlym krokom sa pobrala hore ulicou, ktorou sem prišli.
Dean vystrelil za ňou, no hneď sa za ním otočila so zbraňou namierenou do stredu jeho čela.
„Ani sa o to nepokúšaj!“ pohrozila mu.
Dean v okamihu zastal a vystrel hore ruky. Sam sa za ňou chcel tiež rozbehnúť, ale keď vytiahla pištoľ, zarazil sa.
„Ty ma nezastrelíš!“ Dean veril, že by nepotiahla kohútik.
Urobil krok vpred a na to Angela natiahla poistku svojho postaršieho, ale verného koltu.
„Ale áno, ak mi nedáš na výber.“ povedala pokojne a z jej očí mohol Dean vyčítať, že to myslí naozaj vážne.
Už sa ani nehol.
„To nám nechceš pomôcť?“ skúsil na ňu apelovať Sam z iného uhla.
„Vy si nejako poradíte aj bezo mňa.“ povedala mu a cúvajúc sa od nich vzďaľovala.
Keď bola od nich dostatočne ďaleko otočila sa, vložila zbraň späť do puzdra pod bundou a rýchlym krokom vyrazila preč. Chalani sa za ňou dívali, kým im nezmizla z dohľadu.
„Čo to má celé, do riti, znamenať?!!“ vykríkol Dean a otočil hlavu k Samovi.
„To vôbec netuším.“ odpovedal mu a obzrel sa za seba do ulice.

pokračovanie nabudúce...


Naposledy upravil nikita dňa 16.05.10 16:41, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Madlen
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2053
Age : 25
Bydlisko : Nový Jičín
Nálada : :)
Registration date : 11.12.2007

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   23.11.08 21:19

Tak to je ještě větší mazec než předchozí část! Shocked Strašně se mi to líbí, hltám každé slovo! Tak už víme kdo je Danielle, ale ještě by mě hodně zajímalo, co to bylo za paní s tou dívkou, která byla přesná kopie Angely Paráda Ale nevěřím, že by Angela jen tak utekla, určitě to bude všechno pozorovat z povzdálí a kdyžtak jim v pravou chvíli pomůže, však?
Moc se těším na pokračování!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.podkovickaprostesti.blog.cz
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   23.11.08 21:32

jop, super dance dance Madlen, že sa ti to páči viac a viac, no nebudem ti veľa prezrádzať, len ti poviem, že sa toho veľa dozvieš a to nie len tú jednu vec, kto je Angelina kópia Twisted Evil Twisted Evil Twisted Evil
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
wiktoriano
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2781
Age : 27
Bydlisko : No niekde
Nálada : Nemám na nič čas čo je zaujímavé kedže celé dni nič nerobim...
Registration date : 05.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   24.11.08 8:08

teda ty nám tu teda robíš šoky affraid no neboj sa stále žijem a ešte som nepotrebovala ani tie oživovacie pristroje teda aspoň zatiaľ. je to stále zaujímavejšie. ešte aj ta Angelina dvojnička. a ked Angela mierila na Deana tou zbranou Shocked tak to by som naozaj nečakala.
super pokračko. 704
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://sashanovely.blog.cz/
lentilka
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2175
Age : 36
Registration date : 15.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   24.11.08 9:15

skvelé pookračovania,
znesvatený kostol affraid čo sa tam stalo, a kto je daniela, a ako to že tam angela nikdy nebola a všetci ju poznajú Question Question toľko otázok už nech je ďalšia časť,
skvelé posielam
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   25.11.08 18:00

Ja som už úplne slepá ja som si pokračovanie všimla až teraz 603 Ti kks to bol šok 602 Angelino dvojča 602 To by som určite nečakala Fakt ma privedieš do hrobu Very Happy
citácia :
„Danielle je stratená duša.“ vysvetlila, kto je jej neviditeľná spoločníčka a zavrela dvere auta.
Pozrela na Sama a potom na Deana. Tí dvaja sa na seba nechápavo zahľadeli, akoby čakali, že to ten druhý povie jasnejšie. Z toho Angela pochopila, že nevedia, o čo ide.
„Duch!“ povedala najjasnejšie ako vedela, hoci to nebola tak celkom presná definícia.
no tak z tohto som nemohla. Viem si presne vybaviť tie ich pohľady Ten koniec bol další šok Tak teda Angela odišla? Som napätá, ako to bude pokračovať 704 Skvelá časť poklona ti právom patrí
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   02.12.08 23:34

no tak som späť. no dlho som tu nebola ani nepribudla časť v poslednom čase, lebo som bola zahĺbená do super knižiek a ešte stále sa z nich vznášam na obláčiku 702 a snažím sa nevzdychať nahlas pri pomyslení na Edwarda (áách )
ale k veci... ste zvedavé? veľmi zvedavé? veľmi, veľmi, že kto je to Angeline dvojča a tá roztrasená pani??? tak čítajte ďalej! je tu čas ďalších odhalení


ČASŤ ŠTVRTÁ


Ľudia sa už začali pomaly rozchádzať. Predstavenie sa skončilo a podľa ich úsudku to nebol až taký masaker, ako očakávali.
„Ale poďme to zistiť.“ navrhol Sam pozorujúc vyprázdňujúcu sa ulicu.
A vyrazil dole k starej budove, z vzhľadu ktorej usúdil, že na nič iné slúžiť nemôže len ako radnica. Dean ho nasledoval. Cestou si obzerali domy v ulici a snažili sa prísť na to, prečo odtiaľto Angela tak rýchlo zdrhla a čo pred nimi skrýva.
Pár ľudí ešte sledovalo dvojicu spred kostola. Síce už mierilo pomaly do svojich domovov späť k práci, ale oči na nich stále upieralo. Pozerali na nich aj z okien domov a ako schádzali bratia dole, postupne ich ženy zatvárali a niektoré zaháňali svoje zvedavé deti do izieb. Väčšina pozorovateľov mala dvadsať päť až tridsať rokov a vyššie a v ich tvárach bola veľká zvedavosť plná očakávania, nech sa stane čokoľvek. To, že tam pred pár minútami stála verná kópia jednej ich spoluobčianky, ich až tak neprekvapilo. Naopak, tí mladí, čo mali tak nanajvýš dvadsať, na ňu s nevídaným údivom hľadeli a sem-tam si čosi pošuškávali. A teraz sa všetci stratili.
Sam si to pekne dookola obzeral. Jediná ulica bez jediného dopravného prostriedku, lemovaná užšími chodníkmi po oboch stranách, na ktorých zo zeme pred dverami každého domu rástli rustikálne pouličné lampy ani nie dva a pol metra vysoké. Vyzerali ako vystrihnuté z nejakej knihy spred dvoch storočí a Sam mal dojem, že v dedinôčke, iné pomenovanie pre túto ulicu v údolí si nevedel predstaviť, musí žiť aj lampár, ktorý každý večer vyjde zo svojho domu a s poslednými lúčmi zapadajúceho slnka, čo prebehujú pomedzi konáre košatých korún stromov a hrajú sa tu na schovávačku a naznačujú blízky príchod noci, začne rozsvecovať jednu lampu po druhej.
Dedinôčka stála v obkolesení hustého listnatého lesa. Kde-tu sa za jedným z kmeňov skrýval chudučký ihličnan, no svojou ohromnou silou dokázal prevoňať všetko vôkol seba. Vôňa ihličia tak napadla aj listy ostatných stromov a tie ju šírili ďalej, až na ulicu. A tie stromy tu rastú vysoko-vysoko do nebies. Pevnými kôrnatými a silnými rukami sa nakláňajú nad svojich chránencov a ukrývajú ich pred svetom. Naozaj, stáli všade a listami sa ošuchovali o strechy z červenej škridle. Sam si uvedomil, že práve preto nenašiel túto nenápadnú usadlosť ani na satelitných snímkach na internete. Len jedna ulica celkom ukrytá, všetkým za chrbtom, nik o nej ani netuší, že existuje a obyvatelia si v nej pokojne žijú svoje všedné životy v tejto čarovnej atmosfére.
A na konci tejto ulice, ktorá sa mierne zvažuje, stojí dvojposchodová budova, tiež dvesto rokov stará a prísnym okom dozerá na chod komunity. Sam tipoval, že vedľa tejto budovy budú aj ďalšie sociálneho rázu, napríklad škola, pošta, obchody, možno knižnica a hádam aj nejaká krčmička. Veď tam sa človek najviac dozvie a ľudia posilnený alkoholom sú zhovorčivejší.
Sam a Dean zišli k budove a obzreli sa okolo. Sam sa veľmi nemýlil, aj keď knižnica a pošta v meste neboli. Po ľavej strane radnice, trochu ďalej stála stará ošarpaná budova, ktorá Samovi veľmi nezapadala do predstavy tohto mesta. Dvere a okná boli zbité doskami, steny s čiernymi šmuhami a celá bola obohnaná plotom z veľmi silného pletiva. Dosť zanedbaná, zničená a nepoužívaná. Zato napravo od radnice bola ešte jedna malá ulička a v nej stál rad domov, ktoré mali vyvesené tabule nad vchodmi. To boli obchodíky. Vlastne len dva obchodíky a jeden malý bar.
Dean si ho všimol prvý a drgol do Sama. On pozrel bratovým smerom a obaja sa tam pobrali. Vošli dnu. Otočili sa k nim všetky oči. Vlastne ich v bare bolo len niekoľko. Pri jednom stolíku sedeli štyria mladí: dve dievčatá a dvaja chlapci a popíjali nealko. Za barom stála a utierala stôl žena, asi v rovnakom veku ako Angelino dvojča a nad barom sedelo ešte jedno dievča, vekom bližšie Angele.
„Zdravím!“ pozdravil spoločnosť Dean hneď vo dverách.
Za nim vošiel Sam. Podišli k baru sprevádzaní zvedavými pohľadmi šiestich párov očí a zatajenými dychmi osadenstva.
„Dostaneme v tomto milom meste niečo k pitiu?“ opýtal sa Dean, zatiaľ čo sa Sam rozhliadal po podniku a premeriaval si ľudí v ňom.
Barmanka, žena s nevinnou dievčenskou tvárou a hnedo-ryšavými vlasmi, pred nich postavila dve fľašky piva a otvorila ich. Obaja sa posadili k baru. Odpili si a zase sa poobzerali. Pohľady na nich naďalej viseli. Mládež za stolom sa snažila skryť svoju zvedavosť a tiché dohady, čo si šuškala, sa snažila prerušiť kedykoľvek sa na nich Dean alebo Sam pozreli. Barmanka a druhé dievča s plavými vlasmi na nich sem-tam pozreli, ale nič nepreriekli. Akoby čakali, než začnú oni dvaja.
„Ehm... to dievča, čo s nami prišlo...“ začal Sam, „Vy ju poznáte?“
Dievčatá sa na seba pozreli.
„Áno. S jej staršou sestrou Catherine som chodila do triedy.“ odpovedala barmanka, „A tu Hannah chodila do triedy s Gabrielle.“
Dean jej chcel skočiť do reči, ale plavovlasá Hannah bola rýchlejšia.
„Teda kým ju nepodpálila.“ doplnila.
Chalani sa zarazili.
„Prosím ťa, prestaň! Nie je isté, že to bola ona.“ zahriakla ju barmanka za hlúpu poznámku.
„A kto iný to mohol byť?! Chcela na seba upútať pozornosť, a keď sa jej to nepodarilo falošným poplachom, tak ten požiar naozaj založila.“ Hannah sa začala hádať.
„Hou! Tak moment! Ona sa volá Gabrielle?“ prerušil ich Dean.
Pozreli naňho.
„Áno. Je to Gabrielle Harbingerová. Dcéra Sandry a Williama Harbingerovcov.“ povedala barmanka.
„A sestra Catherine Grayovej. Ktorá na rozdiel od nej nikoho nezabila.“ poznamenala Hannah.
„Prestaň!“ barmanka ju znovu zahriakla.
„Čo je?! Oni sa vypytujú.“ oborila sa Hannah, „Keď nevedia, s kým sa paktujú, ja im to poviem.“
Sam sa zhrozene pozrel na tiež zhrozeného Deana.
Otočila sa k nim a spustila: „Videli ste tú ženu, čo ju musela Cat odviesť domov, lebo bola v takom šoku, že nebola ničoho schopná? Tak to je jej matka. Poznáte niekoho, kto to spraví vlastnej matke? Že ju zaprie?! Že ju bezcitne odstrčí a povie jej, že je mŕtva? Vlastnej rodine! To dokáže asi iba ona!“
„To stačí!!!“ skríkla na ňu barmanka.
Hannah na ňu vrhla nevraživý pohľad: „A ty ju ešte obhajuj! Kvôli nej zomrel tvoj brat. Ona ho zabila!“
„Hej! Hej! Hej! Len pomaly. Skúste začať od začiatku.“ prerušil ich hádku Dean.
Bol zmätený z týchto informácii tak ako aj Sam a chcel počuť celý príbeh, nie len jeho koniec. A navyše si nedokázal predstaviť, žeby Angela bola schopná niekoho zabiť. Hlavne nie nevinných civilistov. Dievčatá stíchli a pozreli na tých dvoch cudzincov. Sam tiež prikývol, na znak, že by bolo lepšie, keby im namiesto výčitiek a obvinení povedali všetko celé od začiatku.
Barmanka sa nadýchla, že začne ona, ale Hannah ju predbehla: „Vždy bola čudná. Žiadni priatelia, často sa túlala, stále v kúte a rozprávala sa sama zo sebou a podobne. Najprv si ľudia mysleli, že trpí samovravou, potom, že si vymýšľa imaginárnych kamarátov a nakoniec, že sa len snaží upútať pozornosť dospelých, lebo si nevie nájsť seberovných priateľov. No a raz to prehnala až tak, že podpálila školu, aby na seba stiahla všetku pozornosť. A aby ju za to nepotrestali, zvaľovala vinu na duchov. Vraj jej hovorili, že škola zhorí a všetci, čo v nej sú, vraj zomrú.“
„Stratené duše!“ ozval sa z dverí známy hlas.

pokračovanie nabudúce...


Naposledy upravil nikita dňa 16.05.10 16:41, celkom upravené 2 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
wiktoriano
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2781
Age : 27
Bydlisko : No niekde
Nálada : Nemám na nič čas čo je zaujímavé kedže celé dni nič nerobim...
Registration date : 05.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   03.12.08 8:29

úžasná časť 704 704 to ako si na začiatku opísala tú dedinu ja ti strašne páčilo. úžasne ako to dobre vieš opísať ako by si to aj videla . a potom tie veci o Angele affraid vidím že bol riadny prípad a v tej dedine ju veľmi nemaju radi. som zvedavá čo bude dalej
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://sashanovely.blog.cz/
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   03.12.08 16:50

Shocked Shocked Jejda to bolo niečo. Shocked Hľadela som sa slová a stále som sa ubezpečovala, že vidím dobre affraid Ti kokšo Angelina je ale poriadna 602 A že podpálila školu a rozprávala sa sama zo sebou affraid Super časť Som strašne zvedavá, komu patrí ten hlas od dverí Teším sa na pokračovanie
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
lentilka
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2175
Age : 36
Registration date : 15.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   03.12.08 17:15

hurá nová časť, je vynikajúca, to o Angele bomba, som zvedavá čo je na tom pravdy confused
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Madlen
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2053
Age : 25
Bydlisko : Nový Jičín
Nálada : :)
Registration date : 11.12.2007

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   03.12.08 17:31

Paráda! 704 704 Už jsem se nemohla dočkat pokračování! To jsem fakt nečekala, že se to zvrtne až takto Shocked že vlastně najdou Angelinu rodinu! Máš to všechno dobře promyšlené, to musím uznat Řekla bych, že tam poslední věta patřila Angele, ne? Těším se na další část!!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.podkovickaprostesti.blog.cz
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   12.04.09 14:43

fúúúúúha, tak po dĺĺĺĺĺĺhom, dĺĺhom čase tu oprášim ten usadený prach.
sorry, že som sa tak dlho neozvala (teda TU), ale vymyslela som si niečo nové, čo som aj tak musela odložiť, aby mi to v hlave vychladlo a dotvorilo sa. a aj v najbližšej dobe budem musieť veeeeeeľa vecí odstaviť na vedľajšiu koľaj, lebo sa musím zamerať trochen vedeckejšie (a ja nerada vedecké písať) na takých 30 strán, s čím sa spája aj strašné naštudovávanie a tak...
no ale pokúsim sa čosi splodiť aj medzi tým, len nič dopredu nesľubujem.
no zatiaľ sa potešte piatou časťou tejto poviedky, snáď sa bude páčiť
teda ENJOY THE RIDE a SEE YA MAFIA L8ER...


ČASŤ PIATA


Všetci sa otočili tým smerom. Vo dverách stála a o zárubňu sa s prekríženými rukami na prsiach opierala Angela.
„Nie duchovia.“ vkročila dnu, „Tí nie sú taký priateľskí.“
„Hej Angie! Tak si si to nakoniec rozmyslela!“ Dean ju pozdravil, keď ju v tých dverách zazrel.
„Nie! Z mesta sa nedá odísť.“ vysvetlila, prečo je ešte tu.
Sam vstal zo stoličky: „Ako to myslíš, že sa z mesta nedá odísť?!“
„Tak ako som povedala. Nik odtiaľto nemôže odísť ani sem vojsť.“ podišla k nemu a vzala mu fľašu piva z ruky.
Odpila si a obzrela sa naokolo. Premerala si štvoricu za stolom, ktorá okamžite stíchla, len čo začula jej slová z dverí.
„A to ti povedali tie tvoje stratené duše?“ sarkasticky nad jej informáciou ohrnula nos Hannah.
„Nie. Odišla som po hlavnej a vyšla som spoza kostola.“ ochotne jej odpovedala na otázku a podišla k nej, „A mimochodom, vy žiadnych duchov meste nemáte.“
„Aspoň vidíš, že je to tu normálne. Na rozdiel od teba.“ Hannah sa do nej pustila.
„Nie, to normálne nie je. Všade na svete, v každom meste, v každej dedine, dokonca aj v lese sú duchovia a stratené duše.“ Angela sa bila za svoju pravdu.
Fľašu položila na pult a pozrela na barmanku.
„Ahoj Linda!“ pozdravila.
„Ahoj Gab... ehm... Ahoj!“ začala Linda, že ju osloví jej menom, no nakoniec si to rozmyslela.
Len na ňu uprela svoje modré očiská plné viny, aj keď nevedela, za čo sa obviňuje a hlasno si povzdychla.
„Oh jasné! Buď k nej ešte aj milá po tom všetkom, čo spravila.“ Hannah zapárala ďalej.
„Ty už konečne prestaň!“ Linda na ňu zasyčala, „Zomreli tam aj iní, nielen Teo. Tak už čuš!!“
„Kto je Teo?“ primiešal sa Dean, ktorý spolu so Samom pozorovali roztržku a čakali, čo nové sa dozvedia.
Tých mien bolo na nich dvoch akosi priveľa za posledných pár minút.
„Tak o to ti ide?! O Tea?“ Angela pozrela na Hannah, „Sklamem ťa dievča, Teo by si teba nikdy nevzal. Jemu sa páčila o päť rokov staršia.“
Do baru potichučky vkĺzlo ďalšie dievča. Rýchlo a nečujne prešlo k stolu, kde sedeli tí štyria teenageri a čosi im šeplo. Všetci dospelí naokolo boli takí zaujatí svojou hádkou, že si ju ani nevšimli. Iba Angela áno. Kútikom oka ju spozorovala a sledovala, čo urobí. Tušila, čo sa im chystá povedať a kam potom pôjdu. A nemýlila sa. Po tom, čo im niečo dôležité povedala, sa všetci zdvihli, jedno dievča položilo na stôl poskladanú bankovku a ticho sa vytratili z baru.
„Ako to ty môžeš vedieť?!!“ skríkla na ňu už poriadne nahnevaná Hannah.
„Sám mi to povedal. Vlastne som ti to mala odkázať, ale vtedy na to akosi nebol čas.“ Angela začala Hannah provokovať, „Takže trochu neskoro ale predsa.“ obrátila sa na Lindu, „Aj pre teba mám od neho odkaz. Mám ti povedať prečo zomrel.“
„No to je skvelé!“ Hannah jej do toho zase skočila.
„Drž hubu!!!“ Linda sa krikom snažila umlčať jej nemiestne poznámky.
„Zomrel, pretože sa snažil zachrániť čo najviac ľudí z tej horiacej budovy. Chcel, aby prežili. Všetci. Možno sa mu to tak celkom nepodarilo a nezachránil všetkých, ale mnoho by bez jeho pomoci nežilo. Zomrel ako hrdina.“ povedala jej úplne vážne a s absolútnou úprimnosťou.
Pri tých slovách sa Linde spustili z očí horúce slzy za nebohého brata, ktorý zomrel v ohni pri záchrane svojich priateľov a stekali jej po pehavých lícach až k brade a kvapkali jej na odev.
Angela dopila Samove pivo, prázdnu fľašku postavila na pult a z vrecka vytiahla bankovku, dostatočne veľkú, aby zaplatila obe pivá. A pobrala sa k dverám. No v polovici cesty sa otočila na Hannah.
„Oh, a aby som nezabudla, tá o päť rokov staršia baba, tak to mala byť Gabriellina sestra.“ povedala pre úplnosť a zmizla vo dverách.
Sam okamžite vyletel za ňou. Dean ani nestíhal reagovať. Dopil pivo ako najrýchlejšie vedel, položil prázdnu fľašu vedľa tej, čo tam nechala Angela a s barmankou Lindou sa rozlúčil milým súcitným úsmevom. A už pálil za bratom.
Všetci traja vyšli do šera večera. Lampy už svietili a pomaly zaplňovali ulicu ostrím žltým svetlom, ktoré bude svietiť po celú noc. Angela kráčala veľmi rýchlo, a keď vybehol Sam na ulicu, skoro ju na nej nezbadal. Musel sa poriadne poobzerať. Uvidel ju, ako mieri k tej spustnutej budove. Nasledoval ju. A aj Dean, ktorý ich takmer nestihol.
„Angela!!“ zakričal za ňou Sam.
No ona nereagovala.
„Ange! Angie!!“ skúsil to Dean.
Ani na jeho hlas sa neotočila.
„Gabrielle!!“ Sam skúsil inú možnosť.
Ale ani to nepomohlo. Rozbehli sa teda za ňou. Vtom lampy niekoľko krát zablikali a zachrapčali, ale svietili ďalej.
Angela prešla z cesty na chodník a zabočila doľava v mieste, kde bol kvôli chodníku prerušený pletivový plot, čo obháňal pozemok s rozpadávajúcou sa štvorposchodovou budovou, a vbehla dnu. Oni dvaja jej boli v pätách.
Tak ako sa budova javila zvonku, taká bola aj zvnútra. Ak nie horšia. Steny boli obhorené a celé čierne od sadzí a popola, po zemi sa váľal zničení nábytok a všetko naokolo bolo porozhadzované. Teda aspoň to, čo napodiv nepoznačil oheň. Cez škáry pomedzi laty na oknách prenikali dnu tenké lúče večernej ulice a osvetľovali tak vstupnú halu a veľké schodisko pred oknami, ktoré boli po oboch stranách vchodových dvier.
Sam s Deanom vošli dnu. Angelu našli nehybne stáť pod schodiskom.
„Angela?!“ Sam ju oslovil znovu.
No ona len mlčky pootočila hlavu doľava s vystretým ukazovákom na perách. Chalani hneď zmĺkli a čakali, či niečo nepovie. Angela sa však len bez slova zahľadela na strop a počúvala tiché šramotenie. Keď sa dostalo do uší aj obom bratom, tiež za nim otočili hlavy. Vychádzalo z poschodia nad nimi. Angela vykročila po schodoch. Dean so Samom za ňou. Kráčala priamo a sebaisto, vôbec sa okolo seba neobzerala a neskúmala chodbu, ktorou kráča, akoby vedela kam má ísť. Sam začudovane pozrel za seba na svojho staršieho brata. Ten len mykol plecami, že tomu tiež veľmi nerozumie. Hore na poschodí chodba pokračovala kúsok rovno a potom sa rozchádzala doľava a doprava. Angela bez zaváhania zahla doprava. Šla na istotu až k posledný dverám. Zastala pred nimi a pomaly potichu ich otvorila. Nazrela dnu. Túto miestnosť oheň veľmi nepoškodil, ale pekne sa na nej podpísal čas. Bolo to tam trochu porozhadzované a inak rozmiestnené, ako si to Angela pamätala. Dva veľké stoly boli prevrátené a bola z nich spravená akási provizórna barikáda. Za nimi bolo rozmiestnených niekoľko stoličiek do dlhšieho obdĺžnika a cez ne bola prevesená obrovská stará a šedivá plachta. Aby sa zo stoličiek nezošuchla, bola poprepichovaná a k nábytku priviazaná drôtom. V miestnosti boli už len nejaké zničené veci a veľká ešte celkom zachovaná a funkčná skriňa stála v zadnom rohu.
To čo bolo pod plachtou, v takzvanom stane, utíchlo okamžite, ako začulo, že sa ktosi priblížil k dverám, otvoril ich a ostal v nich stáť. Vtedy Angela vkročila úplne nečujne dnu. Jej cowboyky ju nesklamali a nevydali zo seba ani hláska. Chalani zastali vo dverách a pozorovali Angelu, čo chce urobiť. Podišla k plachte, nadvihla ju ako najviac to šlo a trocha sa sklonila, aby si prezrela všetkých, čo sa v stane schovávali. Zrak k nej zdvihlo asi desať teenagerov, medzi ktorými boli aj tí štyria z baru a dievča, čo ich prišlo zavolať na túto nezvyčajnú stanovačku. Z očí im sršal nemalý strach z osoby, čo nad nimi stála, a o ktorej si celé mesto roky šepkalo nie práve lichotivé historky, a keď sa tu zjavila, reči ľudí nabrali na intenzite a svoje ratolesti, ktoré si Angelu nemohli ani pamätať, pred ňou hrozivo varovali. Aj Sam s Deanom si mládež všimli.
„Vám rodičia nepovedali, že sa máte tomuto miestu vyhýbať? Uhoreli tu ľudia. A deti.“ postrašila ich.
Mladí v sekunde zbledli hrôzou, skoro ani nedýchali a dokázali len vyvalene hľadieť na Angelu. Dean sa pozrel na sklenenú tabuľu zasadenú v dverách miestnosti, ktorá ako zázrakom zostala celá. Pár vyblednutých písmeniek už chýbalo, ale stále sa dalo zistiť, čo za nápis tam kedysi bol, a síce RIADITEĽ. Dean drgol lakťom do Sama a ukázal mu nápis. Už im bolo jasné, kde sú. V budove tej vyhorenej školy, o ktorej tak náruživo hovorili Linda a Hannah v bare, a z požiaru ktorej obvinili Angelu.
„Hej, Ange! Nedes ich toľko, lebo ešte budú mať z teba nočné mory.“ napomenul ju Dean.
„To už asi majú.“ zamumlal si potichu Sam pre seba, alebo aspoň pre seba a Deana, aby ho Angela nepočula.
Tá ho aj pravdepodobne počula, ale nereagovala na jeho poznámku.
„Padajte domov, než niekoho ozaj naštvete.“ povedala mladým a odstúpila sa im nabok, aby mohli vyliezť zo svojho zmajstrovaného úkrytu.
Všetci poslušne vyliezli a pobrali sa priamo z dverí niekdajšej riaditeľne von. Aj Dean so Samom sa im uhli, aby prešli. Šli späť k schodom, dole a von. Nikoho ani len nenapadlo ísť sa schovať inam do budovy. Mali z Angely poriadnu hrôzu a poverčivo verili, že by ich našla, kdekoľvek by sa skryli.
Dean vošiel dnu: „Mala by si nám niečo povysvetľovať.“
Ale Angela mu nevenovala ani pozornosť, ani pohľad. Pozerala na skriňu v kúte riaditeľne. Obišla stan a podišla k nej. Otvorila ju.
„To platí aj pre vás! Nestrašte ostatné decká!“ povedala prísnym hlasom do tmy v skrini.
Sam s Deanom usúdili, že v dvojdverovej skrini sa skrýval ešte niekto.
Z tmy sa vynorili dve ďalšie dievčatá. Bratia si mysleli, že ich už žiadne prekvapenie nečaká, že sa v tomto meste všetky vyčerpali. No mýlili sa a netrúfali si už hádať, čo ďalšie ich čaká.

pokračovanie nabudúce...


Naposledy upravil nikita dňa 16.05.10 16:42, celkom upravené 3 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Ellen
Žltočočko
Žltočočko


Počet príspevkov : 694
Age : 46
Bydlisko : SR
Nálada : hope never dies...
Registration date : 23.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   12.04.09 20:16

Túto poviedku som si zatiaľ nevšimla, čo je škoda, lebo je naozaj dobrá. Veľmi sa mi napr. páčil opis kostolíka , ale aj dialógy postáv. Len stále nechápem, čo je zač tá Angela, a ani odkedy je s bratmi. o je nejaké pokračovanie iného príbehu? confused Je ich tu toľko, že som sa v nich už načisto stratila.

Veľmi dobré , nech je čím skôr pokračko. 704
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
nikita
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 313
Age : 30
Bydlisko : za zrkadlom
Nálada : need more coffee!!!
Registration date : 08.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   12.04.09 21:04

jeej díky Ellen. som rada, že sa ti páči môj výtvor.
no aby som ťa uviedla do obrazu, tak toto je už moja 4. poviedka a oni tak nejak na seba aj nadväzujú. ostatné tri sú už dokončené a sú v "Dokončených poviedkach", takže ak máš čas a chuť prečítať si ich môžeš práve tam. inak je to označkované od jednotky po trojku (tam, tu je štvorka) rímskymi číslicami ako po sebe majú nasledovať, tak have fun pri čítaní. a ešte raz vďaka za koment...


Naposledy upravil nikita dňa 12.04.09 21:14, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
lentilka
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2175
Age : 36
Registration date : 15.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   12.04.09 21:12

pokračovanie Shocked Shocked Shocked som tomu skoro neverila zaujímavé angela sa nevedela dostať z mesta a neboli tam nijaký duchovia Shocked Shocked Shocked no som zvedavá čo sa deje affraid a to v tej škole tie decká al eriadne vyplašila affraid vďaka za pokračovanie bolo super
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia   Today at 12:30

Návrat hore Goto down
 
KAPITOLA IV - Sladko-trpká symfónia
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 2Choď na stránku : 1, 2  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Seriál :: Fanfiction :: Rozpísané poviedky-
Prejdi na: