DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  RegistráciaRegistrácia  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  StránkaStránka  Prihlásenie  

Share | 
 

 In the Darkness Let me Dwell

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : 1, 2, 3, 4, 5, 6  Next
AutorSpráva
Mystic
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 148
Age : 27
Bydlisko : Senica
Registration date : 24.07.2008

OdoslaťPredmet: In the Darkness Let me Dwell   11.09.08 17:33

Autorkou poviedky je MuffyMorrigan
Prekladám ju s jej súhlasom
Originál je tu:
kód:
http://www.fanfiction.net/s/4367070/1/In_Darkness_Let_Me_Dwell
Varovanie autora: Táto poviedka je temná. V príbehu sa vyskytujú drsné scény, užívanie drog (nedobrovoľné), obetovanie ľudí a mučenie. Ale hlacné postavy prežijú.
Popis: Bobby zavolal bratov, aby mu pomohli uloviť démona, ktorý si vyžaduje obetovanie ľudských životov. Keď sa Dean stane obeťou, Sam sa zúfalo snaží zachrániť brata než ho stratí navždy. Hurt!Dean. Protective!Sam.

Prológ: Pale ghosts and frightful shades shall my acquaintance be

Ten dom sa nachádzal na konci slepej ulice. Vyzeral úplne obyčajne, žltý s bielym vzorom na stenách, s malou kvetinovou predzáhradkou, kde za bielym plotom bujneli ruže a pivónie. Na príjazdovej cestičke stál štvordverový sedan. Odkiaľsi z diaľky Sam počul veselý džavot detských hláskov. Len maličkosti naznačovali, že niečo nie je v poriadku, okná boli tmavé, na pozemku sa nič nehýbalo, ale koniec koncov, celkový dojem, ktorý dom vzbudzoval bol úplne normálny.

Až na ten zápach.

Sam stál pred domom a okolo neho sa víril pach smrti. Bol takmer hmatateľný a dávala jasne najavo, že nič nie je v poriadku, že sa tu stalo niečo hrozné, také strašné, že to ani nebolo možné opísať.

„Pripravený?“ spýtala sa CJ.

Sam úkosom pozrel na drobnú ženu. „Nie.“

„Chápem, ani ja nikdy nie som.“ Podala mu chirurgickú masku a sama si jednu natiahla na tvár.

„Vďaka.“ Sam si ju taktiež natiahol, zhlboka sa nadýchol a do nosa mu udrela silná vôňa eukalyptu a levandule. S ďalším nádychom otvoril bránku a prešiel chodníčkom k domu. Kútikom oka videl ako sa zvyšok tímu presunul do dvora za ním. Vchodové dvere do domu neboli zamknuté. Nikdy nie sú zamknuté, keď sa k nim dostaneme. Otvoril ich a do tváre ho udrela ďalšia vlna zápachu. Na chvíľu zastal, aby premohol svoj dvíhajúci sa žalúdok a potom vstúpil dnu.

Z chodby bolo vidno dve izby. Sam zamieril vpravo a hoci vedel čo tam nájde, potreboval si byť istý. Pri zadnej stene miestnosti boli zvyšky oltáru celé oblepené muchami, až to vyzeralo, že sa oltár aj podlaha hýbu. Zreteľný bzukot bol akoby zvukovým zosobnením zápachu. Prešiel k oltáru a muchy sa dvihli do vzduchu ako čierny mrak. Bez zaváhania do neho vrazil a s uspokojením hľadel ako sa rozsypal.

„Sam?“ ozvala sa hlas CJ.

„Idem.“ Sam vyšiel z miestnosti a prešiel chodbou. CJ stála v izbe, ktorú zvykli nazývať predizbou. Zvyšky obetí boli poskladané pri stenách akoby to boli laty. CJ bola pri jednom tele, mladom mužovi, ktorého hruď, na rozdiel od ostatných, bola nedotknutá. Všetky ostatné boli poznačené zívajúcou dierou v hrudníku, jedine on mal len jednu ranu v spodnej časti brucha, kde zrazená krv poškvrnila bielu pleť.

„Zomrel pred tým, než ho to stihlo dokončiť, celkom nedávno,“ poznamenal Sam sklamane. „Čo tu máme? Stihla si to už prezrieť?“

„Len som začínala, keď som ho našla. Je oltár...?“

„Zničený.“ Sam prešiel k hromade tiel. Natiahol si latexové rukavice a jedno po druhom ich otáčal. Väčšina z nich mala na sebe nepopierateľné dôkazy obetovania, hrudník rozrezaný ostrou čepeľou a vytrhnuté srdce. „Mám ich tu päť,“ povedal a rýchlo zrátal telá s hruďou roztvorenou zvnútra akoby to bol nejaký hrôzostrašný kvet.

„Tu sú ďalší traja a ešte jeden čo zomrel, než to s ním skončilo,“ oznámila mu CJ a prešla k nemu.

„Dvaja čo zomreli skorej? Zvláštne, ktovie čo sa stalo. Míňa ich rýchlejšie.“ Sam sa rozhliadol okolo seba. „Najstaršie môže mať koľko? Tri týždne?“

„Tak nejako.“

„Teraz sa už sťahujú častejšie.“ Sam na ňu pozrel. „Snažia sa byť o krok vpred pred nami,“ skonštatoval a jeho hlas sa silno ozýval v inak tichej miestnosti. CJ prikývla a otočila sa na odchod. Sam ešte venoval jeden pohľad telám a nasledoval ju do zadnej časti domu. Kuchyňa bola prázdna a na zemi ležala rozbitá nefritová miska. Tentokrát ju nevzali. Prekvapili sme ich. Otvoril zadné dvere a nazrel do dvora – bol prázdny, nič sa v ňom nehýbalo okrem jednej osy, ktorá bzučala zboku domu. Zvyčajne tu býva viac včiel. Opatrne zavrel dvere a pokračoval v prehliadke domu.

„Našla som ďalšie,“ ozval sa CJ-in hlas z izby naľavo od Sama.

Vošiel do stredne veľkej izby, ktorá bola za tou, kde zničil oltár. Telá tu boli, podľa jeho odhadu, asi o týždeň staršie ako tie v predizbe. Jedno za druhým ich preskúmal. „Obetovaný. Všetci,“ oznámil CJ.

„Našli sme jedného živého!“ Dirkov výkrik sa rozľahol chodbou.

Sam vzhliadol od posledného napoly rozloženého tela, rýchlo pozrel na CJ, otočila sa, prebehol chodbou a zastal na vrchu schodiska do pivnice. „Dirk?“

„Tuná dole!“

Rýchlo zišiel po schodoch a uvidel Ronnyho ako stojí pred dverami na konci dlhej chodby. Mladík sledoval ako sa približuje, jeho pohľad vydesený a slzy na krajíčku. Sam mu stisol rameno a ostal stáť na prahu pivničnej miestnosti. Dirk bol vnútri, takmer uprostred a v rukách zvieral prikrývku. Sam pomaly vstúpil.

Izba bola špinavá. Na zemi ležala pokrčená prikrývka. Cez škárku v zadebnenom okne prenikal dnu len úzky pás svetla. Pri dverách ležalo ďalšie telo, ktorému z hrude trčal kus kovu. Ťažký, žalúdok dvíhajúci zápach hnijúceho mäsa vyplnil každý milimeter miestnosti – bol tu silnejší než kdekoľvek inde v dome, azda okrem izieb, ktoré boli plné mŕtvol. Okrem toho vo vzduchu visel aj štipľavý zápach čohosi iného. Ale čo bolo horšie, omnoho horšie, bolo to, že miestnosť páchla strachom, beznádejou, stratou ľudskosti.

Keď Sam prišiel k Dirkovi, všimol si postavu, polonahú, skrútenú v rohu. Bol to muž, schúlený tak, aby bol čo najmenší, dlhé vlasy prilepené k lebke. Spomedzi rúk, ktorými si zakrýval tvár, bolo vidno divokú bradu. Bol vyhladovaný, pod tenkou napätou kožou mu bolo vidno každú kosť. Celé telo mal pokryté ranami, ktoré Sam pridobre poznal. Na ruke boli badateľné stopy po vpichoch. Niektoré zranenia boli infikované, iné, hlavne tie na holom chrbte, stále krvácali. Aj keď ju nevidel, vedel, že v spodnej časti brucha nájde jednu ranu – znak hostiteľa. Na zápästí si všimol rozstrapkané konce rozseknutého mäsa. Niekedy mám pocit, že Dirk má pravdu a bolo by lepšie, keby ani jeden neprežil. Koľko ich ešte bude? O koľko viac ich ešte nájdeme?

„Tieto potvory zvládaš omnoho lepšie ako ja,“ povedal mu Dirk takmer pošepky. Muž sa ešte viac skrútil, aby sa skryl pred ich hlasmi. „Koľko ešte? Kriste, je mi z toho zle.“

„Aj mne,“ odpovedal mu jemne Sam, stiahol si rukavice aj masku a podal ich Dirkovi.

„Nechápem ako vydržíš ten zápach bez masky.“

„Potrebujú ľudský kontakt. Musia vedieť, že my nie sme tí druhí,“ odvetil mu Sam potichu.

„Nie je v tom rozdiel, Sam. S kontaktom alebo bez neho, už to nie je človek.“ Dirkova ruka spočinula na jeho chrbte v priateľskom geste. „Viem, že potrebujú pomoc, to viem. Ja len... Vieš... Niekedy si myslím, že by bolo lepšie, keby sme ich rovno zastrelili a skončili im ten horor, než je neskoro.“

„Chápem. Tiež mám niekedy taký pocit,“ odvetil Sam.

Dirk mu podal prikrývku. Sam mu venoval dlhý pohľad, vzal si ju a podišiel k mužovi pritlačenému k stene. „Volám sa Sam. Pomôžem ti,“ prihovoril sa mu opatrne tichým hlasom, akoby muž bol vystrašené zviera. Čo vlastne aj je. Pokúsil sa mu prehodiť prikrývku cez plecia, ale zaváhal, keď muž reagoval akoby ho to bolelo a odtiahol sa preč od dotykov látky. Sam mu ju opatrne pridržal na chrbte, aby si na ňu zvykol. „Už je to v poriadku, odvedieme ťa odtiaľto.“ S tými slovami prehodil prikrývky aj cez chudé plecia.

Sam si k nemu pomaly čupol a prihováral sa mu veselým, ale pokojným hlasom, ktorý sa za tie týždne tak ťažko naučil ovládať. Opatrne sa k nemu načiahol a muž sa jeho dotyku uhol. Sam však vytrval a jemne ho prinútil, aby sa naňho pozrel. Konečne sa mu podarilo dvihnúť jeho tvár dostatočne vysoko, aby sa mu mohol pozrieť do očí. Ten pohľad poznal pridobre – zvierací, vydesený, stratený. Nebola v ňom jediná iskrička ľudskosti, len prázdne oči zízajúce z ľudskej schránky. Nič žiadna stopa po tom, že by muž niekedy býval ľudskou bytosťou, ten pohľad poznal len bolesť, hrôzu a nekonečné týranie.

Samovo srdce prestalo biť.

Preboha.

„Dean?“

TBC

Tak zatiaľ sem hodím kratučký prológ poviedky, ktorá mi prirástla k srdcu, ale ešte nie je dokončená. Nasledujúce kapitoly sú o dosť dlhšie, tak ich budem pridávať po častiach. Teda ak o ne budete mať záujem.
Vrelo odporúčam prečítať si originál.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.mysterygirl.xf.cz
Soniq
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2126
Age : 22
Nálada : :)
Registration date : 24.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   11.09.08 17:51

OMG !! Ďakujem ,že si sa rozhodla nám túto poviedku preložiť nazačiatku to bolo drsné a potom koniec totálny šok 602 602 602 amen ty kks fakt namakené ,že Dean ja umrem prosím ,ak sa ti bude dať ďalšiu časť je to vážne úžasné a výborný preklad samozrejme fúha normálne sa aj mne zastavilo srdce ty vole prosím rýchlo ďalšiu časť inak fakt už neprežijem toto samé šoky dneska ešte raz ďakujem


Naposledy upravil Soniq dňa 11.09.08 19:56, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   11.09.08 18:12

602 602 602 takto som skoro dopadla ked som prečítala koniec...
uplne úžasné...ten začiatok taký záhadný a drsný... affraid affraid aj ja za preloženie...dalsia poviedka ktorú žeriem 705 705
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
dion-fortune
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 12342
Age : 26
Bydlisko : saphire ocean :)
Nálada : k-popovská :D
Registration date : 01.12.2007

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   11.09.08 18:27

tak túto poviedku som začala čítať pred istým časom a muffymorrigan je jedna z mojich naj autoriek 603 603 603 603 som rada, že si sa dala na preklad práve tejto poviedky, veľmi dobre si to zatiaľ napísala 704 704 704 musím sa priznať, že mne sa tá poviedka strašne páči 603 603 603

edit: som dlhšie nečítala pokračko originálu, akosi som nemala čas, ale tiež ho odporúčam 703 mám prečítaných prvých 5 častí a je to totálna pecka a preklad sa mi tiež veľmi páči skvelá práca Very Happy


Naposledy upravil dion-fortune dňa 12.09.08 17:44, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Kacena222
Žltočočko
Žltočočko


Počet príspevkov : 608
Bydlisko : xyz
Registration date : 19.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   12.09.08 16:13

Mystic v prvom rade ťa cem pochváliť,že si sa odhodlala túto poviedku prekladať i ked je síce pravda,že poviedka vyzerá byť poriaadne temná.. no mňa zaujala ma ihneď Twisted Evil Twisted Evil a tak buem veeľmi rada,keď pridááš i jej ďalšie pokračovanie 603 a hlaavne po tom konci,ktorý ma totáálne šokoval..chúďatko Dean takže ete raz:
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Mystic
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 148
Age : 27
Bydlisko : Senica
Registration date : 24.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   15.09.08 13:48

okej, takže ďakujem , som rada, že sa vam prekladam páči, ďaľší kúsok bude čoskoro, len som teraz bola celý víkend na IstroCone tak som nemala čas prepísať pokračko, nečo už síce mám, ale asi nie dosť Very Happy
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.mysterygirl.xf.cz
Soniq
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2126
Age : 22
Nálada : :)
Registration date : 24.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   15.09.08 15:07

Mistic ÓÓ ďakujem ,že už prekladáš nemôžem sa dočkať
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Mystic
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 148
Age : 27
Bydlisko : Senica
Registration date : 24.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   17.09.08 18:18

Oukej ladies, tu je part 1 Prvej kapitoly
1. kapitola - The dead alive presenting
Miestnosť bola tmavá a okolo Sama víril smrad ako vlny v špinavej rieke.
Počul ako sa zvyšok tímu pohybuje po dome a ničí všetko čo nájde. Dirk sa obzeral dookola a Sam kútikom oka videl ako si čupol k druhému telu. Svoju pozornosť však venoval mužovi pred sebou, tomu, čo ostalo z jeho brata. Stále ešte oboma rukami zvieral jeho bradu. Dean mu však nepozrel do očí – pochyboval, či ho vôbec Dean vidí.
„Dean?“ zašepkal, dúfajúc, že jeho hlas sa dostane až k bratovi, aj keď vedel, že je to beznádejné. Možno, možno že, možno že jeho... jeho... že ho tak nepoužili. „Dean?“ Odpovede sa nedočkal.
„Ste pripravený na prevoz?“ zavolal na nich ktosi zhora.
„Sam?“ spýtal sa ho Dirk. Sam sa k nemu otočil; Dirk sa na neho mračil. „Čo sa deje?“
„Ste pripravený?“ ozval sa znova ten hlas.
„Vydržte!“ zareval na oplátku Dirk.
Dean na výkrik zareagoval ako vystrašené zviera, odtiahol sa od Sama a natlačil sa čo najviac do rohu, s rukami pevne pritisnutými k tvári, ticho zamrnčiac. Sam vstal a podišiel k Dirkovi. „Dokelu, veď vieš, že sa pri nich nemôže kričať. Čo si si dopekla myslel?“
„Len sa o to postaraj, Sam, neodpovie ti to, je to už len zviera.“ Dirkov tón bol ostrý, ale v očiach sa mu javili obavy o Sama. Ale jeho to nezastavilo. Chytil Dirka za límec a pritlačil ho k stene.
„Nie je to zviera,“ zavrčal potichu a hľadel ako sa do Dirkových očí vplazil tieň strachu. Pustil ho. „Prepáč.“
„Stále ich ľutuješ, Sam. Každého jedného.“ Pokrútil hlavou. „Nechaj to tak, o tohto sa postarám ja.“ A pohol sa smerom k Deanovi.
Sam ho zastavil. „Nie, o tohto nie.“ Sám sa vrátil k Deanovi a kľakol si. Jeho brat sa skrútil do ešte menšieho klbka. Do čela sa mu zarezával ostrý kus dreva a z rany mu po líci tenkým pramienkom stekala krv. „Všetko je v poriadku,“ prihovoril sa mu Sam spevavým hláskom. „Je to v poriadku, neublížime ti.“ Načiahol sa k nemu a Dean znovu zamrnčal. Po líci mu stekali slzy. „V poriadku, odvediem ťa odtiaľto.“
Uvedomil si, že natiahnutá ruka Deana rozrušuje a stiahol sa späť. S povzdychom z vrecka vytiahol injekčnú striekačku. Podržal ju tak, aby ju Dean dobre videl. Prosím, nech na to nereaguje. Musel potlačiť vzlyk, keď k nemu Dean pomaličky natiahol ruku. Chytil ju, pošúchal mu lakťovú jamku a ľahkosťou získanou priveľkou praxou zasunul ihlu do žily. Pozoroval pri tom Deana, ktorý nespúšťal oči z ihly a pozorne sledoval ako jeho mladší brat stláča piest. Svaly sa mu postupne začali uvoľňovať, ale pohľad od ihly neodtrhol. Keď ju Sam vytiahol, jeho oči sa zatvorili. Začal sa zvážať popri stene a on ho rýchlo zachytil, zúfalo bojujúc so slzami. Lícom sa oprel o vrch bratovej hlavy a s uvoľneným telom v náručí ostal sedieť na zemi a knísal tam a späť.
„Sam?“ oslovil ho Dirk opatrne. „Čo sa deje?“
„To je Dean,“ odpovedal mu Sam zlomeným hlasom.
„Dean?“ zahabkal Dirk prekvapene. „Tvoj brat Dean? Nemožné. Si si istý?“
„Áno, som.“
„Preboha, Sam, to je mi ľúto.“
„Aj mne.“ Sam chytil Deana pod kolenami a vstal. Brat bol pre neho ľahký ako pierko. Zaťal zuby, aby odvrátil príval emócií. Vyšiel aj s Deanom z miestnosti von, Ronny sa otočil a nasledoval ho hore schodmi.
„Sam?“ oslovila ho CJ, keď prišiel do haly.
„Je to Dean.“ Sam pokračoval v ceste až k záchranárom, ktorý stáli neďaleko. Opatrne Deana zložil na vozík a úmyselne odvrátil pohľad. Ale keď ho záchranári chceli prikryť, zastavil ich.
„Nechaj to na mňa, Sam,“ požiadala ho CJ.
„Nie, CJ. Tie rany poznám lepšie ako ktokoľvek iný, musím ich vidieť.“ Pozrel na svojho staršieho súrodenca a hoci dúfal, vedel čo tam uvidí. A bolo to tam – rana v spodnej časti brucha. Natiahol si latexovú rukavicu a opatrne ju ohmatal. „Minimálne tri vstupy, možno viac,“ oznámil okoliu, prekvapený tónom svojho hlasu, ktorý bol pevný, kontrolovaný, takmer bez náznaku emócií – taký aký bol už dlho, až doteraz. „Keď prídeme na kliniku, pozriem sa na to lepšie.“
„Choď s ním, Sam, dokončím to tu.“ CJ ho chytila za ruku. Sam otvoril ústa, že bude protestovať. „Nie, Sam, toto ti rozkazujem, pôjdeš s bratom.“
„Vďaka,“ poďakoval sa jej potichu a nasledujúc vozík von z domu, vylovil roztrasenou rukou z vrecka mobil.
„Sam?“ Bobby sa ohlásil po druhom zazvonení.
„Našiel som Deana.“
„Nažive?“ Bobbyho hlas znel drsne.
„Áno...“ Sam nastúpil do sanitky, dvere sa za ním zavreli a o chvíľu na to sa vozidlo dalo do pohybu.
„Vďaka bohu.“
„Bobby,“ Sam sa zhlboka nadýchol, keď sa ho pokúsil ovládnuť smútok.
„Čo sa deje, Sam?“
„Dean je obeť.“
„Aké je to zlé?“ Sam zachytil ako Bobbymu preskočil hlas.
„Hostiteľ,“ prehlásil. „Veď vieš čo sa s nimi deje.“
„Preboha, Sam. Koľko...“
„Tri vstupy, možno viac.“
„Sam...“ Bobby sa zhlboka nadýchol.
„Nehovor to, Bobby. Hľadal som ho viac než mesiac. Nevzdám sa teraz, keď som ho našiel.“
„Som na ceste. Dnes v noci som tam.“
„Vďaka.“
„Je mi to ľúto, Sam.“
Sam sa neobťažoval s predstieraním, že nevie o čom starší lovec hovorí. „Nie je to tvoja vina, Bobby.“
„Ale je. Ja som vás do toho dostal.“
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.mysterygirl.xf.cz
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   17.09.08 18:38

asi budem plakat... to bolo...ja asi nemám slov... velikánska vdaka že si sa dala na preklad tejto úžasnej poviedky... tá posledná veta bola Shocked Shocked som kukala ako puk...neviem sa dockat pokracovania... ten dej je úžasný...waw... 702 prekladáš to skvelo
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Soniq
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2126
Age : 22
Nálada : :)
Registration date : 24.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   18.09.08 21:19

OMG! toto je ,ale už fakt moja smrť 706 706 602 602 dneska už to píšem asi už tisíci krát ,ale je to tak proste táto ff je taká krásna taká netuším ako to mám vyjadriť chudáčik Dean bože chudátko krásne ááááááá ja chcem ďalšiu časť inak zase skolabujem je to niečo úžasné :cry: a perfiš preklad opäť
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Mystic
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 148
Age : 27
Bydlisko : Senica
Registration date : 24.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   20.09.08 9:31

ohoho nechcem spoilovat, ale bude to este lepsie Very Happy
ale som rada, že sa vám ten preklad páči, čoskoro by som mala prihodiť ďalší part
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.mysterygirl.xf.cz
Mystic
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 148
Age : 27
Bydlisko : Senica
Registration date : 24.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   23.09.08 14:53

Part 2 The Dead Alive Presenting


Pred šiestimi týždňami
Väčšina svetla do jedálne prichádzala z okien s výhľadom na Cestu 66. Steny obložené svetlým drevom pekne kontrastovali so šedými stolmi a boxmi z tmavšieho dreva. Vo vzduchu sa vznášala vôňa pražiacich sa burgerov a kávy. Sam lenivo sledoval Deana, ktorý už po štvrtý krát prešiel okolo baru v strede miestnosti. Hromada jedla, ktorú si niesol na tanieri vyzerala, že už už spadne. Dean zastal, prihodil na vrch ďalší kúsok a prišiel k stolu.

„Ako to chceš všetko zjesť?“ spýtal sa ho Sam a sledoval ako si na vrch burgera položil šišku.

„Zvládnem to,“ uškrnul sa naňho Dean a vzal si sandwich. Zahryzol sa a

Sam prevrátil očami, keď sa mu polovica obsahu rozsypala. „Zvn telfn,“ zamumlal Dean s pusou plnou jedla.

„Čo?“ spýtal sa ho Sam, pozerajúc na neho.

„Zvoní mi telefón,“ rukou mu ukázal na svoju bundu. „Zdvihni to.“

Sam sa načiahol cez stôl za bundou, z vrecka vytiahol mobil a rýchlo skontroloval meno volajúceho. „Ahoj, Bobby.“

„Sam? Je všetko v poriadku? Prečo dvíhaš Deanov mobil?“ spýtal sa Bobby hrubým hlasom.

„Dean je zaneprázdnený,“ odvetil Sam a Dean prikývol. „Čo sa deje?“

„Volala mi jedna známa, aby som jej s niečím pomohol. Nepridáte sa?“ Bobby sa odmlčal, ale než stihol Sam odpovedať, pokračoval ďalej. „Než niečo povieš, Sam, CJ, tá moja známa, má dom, v ktorom môžete ostať a...“

„A? Čo ešte, Bobby?“

„Zaplatí vám.“

„Zaplatí?“ spýtal sa Sam. Dean dvihol hlavu od jedla tak rýchlo, že si Sam bol istý, že ho muselo seknúť.

„Áno, pravidelnú výplatu, má na to rozpočet.“

„Počkaj, spýtam sa Deana.“ Ponad stôl sa zahľadel na brata, ktorý nadšene prikyvoval. „Dobre, Bobby, kde si?“

„V Roswelli, v Novom Mexiku.“

„Roswell?“ počudoval sa Sam. Dean si zamumlal niečo, čo znelo ako „super“, ale Sam si nebol istý. „Stihneme to za takých osem hodín.“

„Skvelé, stretneme sa vo vašom dome.“ Bobby mu nadiktoval adresu.

„Uvidíme sa.“

„Vďaka, Bobby.“ Sam zavesil. „Máme sa stretnúť v našom dome.“

Dean nadvihol obočie. „V našom dome?“

„Patrí k tomu jobu.“

„Vyrazíme hneď po zákusku.“

„Zákusok?“

„Videl si aké veľké tu robia zmrzlinové poháre?“ zaškeril sa Dean. „Musím ho mať.“

O takmer osem hodín neskôr prechádzali posledným úsekom údolia rieky Hondo a vstúpili na planiny obklopujúce Roswell. Dean bol počas celej cesty na juh potichu, ale hneď ako zabočili k Roswellu, začal rozprávať a len tak neprestal. Najprv poznamenal, že v tejto oblasti sa natáčal film „Oni“, potom sa zaoberal haváriou UFO v 1947 a drobnosťami o Billym Kidovi. Keď sa ho Sam spýtal čo má Billy Kid spoločné s UFO, Dean potriasol hlavou.

„Niekedy pochybujem o tom tvojom stanfordskom vzdelaní, Sammy,“ usmial sa. „Billy Kid nemá s UFO spoločné nič.“

„Tak potom prečo?...“

„Toto je oblasť Billyho Kida. Pamätáš to mestečko, čo sme teraz prešli? To bol Lincoln a v tom meste Billy Kid...“

„Netušil som, že si sa chcel dať k nemu do gangu.“ Sam venoval bratovi pobavený pohľad. „Nezastavíme a nekúpime ti poníka a kowbojský klobúk?“

„Sklapni, Sam,“ pokrčil Dean nosom, keď sa do auta dostal zápach skunka. „Prisahám, že nikde inde v USA nie je na cestách toľko mŕtvych skunkov.“

„Vyzerá to tak,“ súhlasil Sam.

Auto vyšlo z údolia a prehnalo sa rovinou vedúcou do mesta. V diaľke Sam zbadal obrysy stromov, ktoré vyrastali z rovnej zeme a naznačovali prítomnosť ľudí v tejto hnusnej púšti. Keď sa priblížili k mestu, začali sa okolo nich rysovať aj malé kopčeky. Pri ceste sa páslo stádo antilop. Sam bez štipky pozornosti počúval ako Dean neustále kecá. Niekedy je na mňa Dean v zhovorčivej nálade priveľa. Už toho začínal mať dosť, keď konečne vošli do mesta. Dean sa riadil inštrukciami, ktoré Sam dostal od Bobbyho a o päť minút už zastavili na príjazdovej cestičke k malému bielemu domu na predmestí.

„To je on?“ spýtal sa Dean neveriacim hlasom, prezerajúc si dom. „Wow.“

„Myslím, že áno, tam je Bobbyho auto.“ Sam vystúpil. Dvere domu sa otvorili, von vyšiel Bobby a zamával na nich nech idú dnu. „Musí to byť ono.“

„Super.“ Dean tiež vystúpil a rozhliadol sa po okolí. Sam ho sledoval ako si prezerá susedné domy, celú ulicu a aj ich nový dom.

„Čau, Bobby,“ pozdravil ho a išiel za ním.

„Sam, Dean,“ odvetil Bobby usmievajúc sa. „Poďte dnu.“ Nasledovali ho dovnútra. V obývačke sedela drobná žena. „Chalani, toto je doktorka CJ Marchová.“

„Sam,“ predstavil sa Sam a potriasol si s ňou rukou. Mala celkom príjemný a pevný stisk.

„Volajte ma CJ.“ Otočila sa k Deanovi, ktorý si s ňou tiež podal ruku. Potom sa s neprítomným úsmevom na tvári prešiel po obývačke, zastal v malej štvorcovej hale a nakukol do dvoch izieb vzadu v dome, naľavo od obývačky. Sam si všimol, že ho Bobby spokojne sleduje. Dean nazrell do kúpeľne a potom hlavu strčil späť do obývačky.

„Dve izby. Predná má jedno okno otočené na predný dvor a druhé ku garáži. Zadná má jedno tiež ku garáži a ďalšie na zadný dvor. Beriem si tú druhú.“ Dean sa otočil a pokračoval svoju prehliadku v kuchyni.

„To to robíte všetci?“ opýtala sa s úsmevom CJ Sama.

„Čo?“

„Má na mysli tú prehliadku,“ zasmial sa Bobby. „Aj ja som to spravil.“

„A aj v mojom dome,“ dodala CJ a milo sa na Bobbyho usmiala. „Je tu prevlhčovacia klimatizácia.“ Ukázala na zariadenie na okne. “Vyparuje vodu a tým to tu ochladzuje. Je lacnejšia než tie klasické,“ odpovedala Samovmu nechápavému pohľadu. „Necháme vás zabývať sa a zajtra sa zastavte na klinike. Všetko vám vysvetlím.“

„Jasne. Vieš o čo ide?“ spýtal sa Sam Bobbyho.

„Démon, možno.“ Bobby prehltol. „Ráno sa o tom pozhovárame.“

„Hej, tu vonku je broskyňa a gril a aaaaa!“ Dean prekvapene vykríkol.

Sam sa rozbehol za zvukom než vôbec stihol doznieť, s Bobbym za pätami.


Naposledy upravil Mystic dňa 26.09.08 8:24, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.mysterygirl.xf.cz
Soniq
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2126
Age : 22
Nálada : :)
Registration date : 24.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   25.09.08 21:08

Bože rýchlo ďalšiu časť plllls prosííím ja už žebračíím ten konec to je hrozné pre mňa jaj pomóooc 602 602 ďalkujem za úžasný preklad hrozne sa mi to páči Twisted Evil a táto poviedka je jedna velká totálna bomba a ja chcem pokráááčko
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Mystic
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 148
Age : 27
Bydlisko : Senica
Registration date : 24.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   26.09.08 9:36

part 3 The Dead alive presenting

Pred šiastimi týždňami
„Dean!“ Sam len tak tak zabrzdil pri zadných dverách. Jeho brat ležal pod kopu hnedej srsti. „Dean?“ Rýchlo zbehol po troch schodoch dolu na verandu, nad ktorou bola natiahnutá markíza. Na jej boku rástlo zopár stromov. Už teraz na nich bolo vidno zopár broskýň. Prešiel k bratovi pochovanému pod obrovským psom, ktorý vyzeral ako vlk.

„Harry!“ Zvolal muž stojaci na druhej strane plota. Pes vzhliadol od Deana. „Harry, chovaj sa slušne.“ Pes Deana ešte raz olízal a vrátil sa späť k plotu. „Dostal si sám dnu, dostaň sa aj sám von.“ Pes sa zahľadel na muža, Sam by bol prisahal, že mykol plecami a prešmykol sa plotom. „Prepáčte mi to, chalani.“

Dean vstal a oprášil si trávu z nohavíc. „To je v poriadku.“ Išiel k plotu a pes sa začal tešiť, jeho telo sa hýbalo v jednom rytme s jeho chvostom. „Harry?“

„Dostali sme ho s úžasným a skvelým menom Wolf King, alebo tak nejako. Celkom to išlo, ale keď som si uvedomil aký majster útekov to je, Harry Houdini mi pripadal ako nula.“ Natiahol špinavú ruku. „Pardon.“ Stiahol ju a utrel sa do trička. „Pracoval som na zemiakoch. Som Jason Raymond.“

„Dean,“ predstavil sa Dean a potriasol si s ním ruku. „To je môj brat Sam.“

„Rád ťa spoznávam.“ Kývol Samovi. „Čauko, CJ.“

„Ahoj, Jason. Sam a Dean práve prišli, budú mi pomáhať s tým prípadom.“

„Jasne,“ odvetil Jason a z nejakého dôvodu zbledol. „Dúfam, že budú užitoční.“

„Aj ja.“ Prišla k nemu a poťapkala ho po ramene. „Začínajú zajtra.“

„Tak teda vitajte tu u nás,“ zavolal na nich Jason. „Počkajte moment. Harry, zostaň tu!“ Otočil sa a išiel na druhú stranu záhrady. Nespravil ani tri kroky a Harry preliezol naspäť a pribehol k Deanovi. „Harry, povedal som ti, aby si zostal tu. Táto strana plota je rovnako dobrá ako tá druhá.“ Jason sa vrátil s hromadou paradajok, ktoré podal Deanovi. „Tu máte niečo na privítanie. Teraz vás už opustím, ale teším sa až sa lepšie spoznáme. Harry? Poď sem, nechaj ich vybaliť sa.“ Pes sa naňho pozrel a potom sa zahľadel na Deana. „Harry, na návštevu môžeš prísť potom.“ Pes sa znovu, tento krát nahnevane, pozrel na Deana a preliezol plotom.

„Aj ja vás už nechám,“ povedala CJ a s úsmevom sa vrátila dnu.

„V chladničke máte nejaké jedlo. Uvidíme sa ráno,“ lúčil sa s nimi Bobby a šiel za CJ. „Príďte na kliniku okolo deviatej.“ S tými slovami Samovi podal papierik s adresou. „A raňajky si odložte až na potom.“

„Bobby?“ zamračil sa na neho Sam.

„Len mi pekne ver, Sam. Uvidíme sa.“

„Čo to malo znamenať?“ spýtal sa Dean a podišiel bližšie k Samovi.

„Neviem. Ideme vybaliť?“

Dean mykol plecami. „Prines veci, ja pozriem čo je tu k jedlu. Som hladný ako vlk.“

Sam teda poprenášal ich vaky a zbrane do domu. Deanove veci nechal na posteli v zadnej izbe a hoci mal nutkanie sa do nej nasťahovať sám, rozhodol sa, že tá hádka by za to nestála. Hygienické potreby odložil v kúpeľni a prezrel si starodávnu vaňu. Potom zamieril do veľkej vidieckej kuchyne. Na jednej stene bol rad okien, oproti ktorým bola kuchynská linka s hlbokým drezom uprostred. Sporák stál pri zadnej stene a chladnička pri vnútornej.

„Steaky, Sammy,“ oznámil mu Dean nadšene a prevrátil mäso na panvici. „Bobby tú chladničku poriadne naládoval. Táto robota je riadna haluz.“

„Veď ešte ani nevieme čo je to zač, Dean,“ poznamenal Sam a z chladničky vytiahol pivo.

„Zaplatia nám, máme dom...“ Dean sa na neho zahľadel s nostalgickým úsmevom na tvári. „Kedy sme my naposledy žili v dome?“

„V skutočnom dome?“ Sam chvíľu rozmýšľal. „V to leto, keď som mal osem?“

„Presne tak.“ Dean vzal jeden tanier a naložil naň mäso, pridal nejaké rajčiny a podal ho bratovi. „Sorry, ale zemiaky by trvali pridlho.“

„Vyzerá to dobre, vďaka.“ Sam sa usadil za kuchynský stôl a čakal na Deana. „Mohli by sme sa najesť vonku...“

„Nespravil som toho dosť, aby sme sa mohli podeliť aj s Harrym.“ Dean sa posadil oproti nemu a zdvihol svoje pivo. „Na prácu.“

Sam opakoval jeho gesto. „Na prácu, nech je akákoľvek.“

Keď ráno prechádzali mestom, premávka ešte nebola príliš hustá. Počas cesty na kliniku, Dean objavil tri reštaurácie, ktoré chcel navštíviť, jedno mäsiarstvo, potraviny a videopožičovňu. „Myslíš, že sme v nebi, Sammy?“ spýtal sa brata a štuchol ho ramenom. „To mäsiarstvo si dokonca vyrába vlastné klobásy a oškvarky.“

„Tiež som si všimol tú ceduľu. Viem, že toho budem ľutovať, ale čo sú oškvarky?“ Niekedy ho ešte stále Deanove stravovacie návyky prekvapovali.

„Smažené bravčové kože,“ odpovedal Dean nadšene. „Cestou späť sa tam zastavíme.“

„Nehrozí, aby som na večeru jedol bravčovú kožu.“

„Samozrejme, že nie, je to len predjedlo.“ Dean pokrútil hlavou a zatváril sa akože pohoršene. „To ťa musím všetko učiť?“

„Tu je to,“ ukázal Sam na budovu obkolesenú drôteným plotom. „Ostnatý drôt na klinike?“

„Možno je to liečebňa pre drogovo závislých.“ Dean zaparkoval pri Bobbyho aute.

„Možno,“ odvetil Sam zamyslene a rozhliadol sa. Zrazu sa cítil nesvoj, ale nevedel, čo to spôsobovalo. Niečo na tej klinike ohradenej plotom sa mu nezdalo. Nasledoval Deana cez bránu dnu. CJ a Bobby spolu s ďalším mužom na nich už čakali. Bobby podišiel o kus dopredu.“

„Sam, Dean, toto je Dirk Proctor,“ predstavil vysokého muža. Sam si všimol, že pod bundou sa mu črtá puzdro so zbraňou.

„Policajt?“ spýtal sa Dean. Sam si brata premeral rýchlym pohľadom.

„Niečo také,“ odpovedal Dirk a podal mu ruku. „Viem v akej situácii sa nachádzate. Keď toto tu skončíme, pokúsim sa vám pomôcť.“

„V akej situácii?“ Dean sa spýtavo zahľadel na Bobbyho.

„Povedal som im to. Potrebujeme ťa tu. A oni by si ťa aj tak preverili. Tak som im to povedal popredu.“

„To je v poriadku, Bobby,“ povedal Sam a potriasol si ruku s Dirkom. Čo môže byť také zlé, že nás Bobby potrebuje?

„Takže, ako to spravíme?“ spýtal sa Dirk a otočil sa k CJ. „Povieš im to? Alebo im najprv ukážeš tie kreatúry?“

„Kreatúry?“ zopakoval Dean.

„Nie sú to kreatúry, Dirk,“ okríkla ho CJ v ten istý moment. Vzdychla si a pustila sa dolu chodbou. „Bobby? Chceš začať? Potom môžeme navštíviť obeť.“ Pri poslednom slove venovala Dirkovi zamračený pohľad.

„Začalo sa to asi pred šiestimi mesiacmi. Najprv to boli len nezvestné osoby, ale potom, pred troma mesiacmi, polícia narazila na jeden dom. Niekto im dal tip, že sa tam niečo deje. Keď sa tam konečne dostali, bolo tam plno mŕtvol. Niektorí boli obetovaní, iným sa stalo... niečo iné. Jednu obeť našli nažive. Vtedy sa k tomu dostala CJ. Asi o mesiac neskôr mi zavolala. Teraz sme súčasťou jednotky, ktorá sa to pokúša zastaviť. Polícia nevie čo má robiť.“ Bobby si vzdychol. „Nikdy pred tým som nič také nevidel.“

„Je to démonické?“ spýtal sa Sam, keď zastali pred dverami.

„Neviem. Ale momentálne táto možnosť vyzerá najpravdepodobnejšie,“ odvetil Bobby. „Čokoľvek to je, žiada to obetovanie ľudí a dokonca aj horšie.“

„Posadnutie?“ nadhodil Dean a zastal vedľa Sama.

„Áno aj nie,“ zareagovala CJ potichu. „Posadne to človeka, ale je v tom aj určitý fyzický aspekt, ktorý som u normálneho posadnutia ešte nevidela. Do tela to vstupuje cez rany, ktoré to samo vytvára.“

Sam sledoval Bobbyho. Starší lovec naprázdno prehĺtal a tvár mal úplne bledú. „Je toho viac,“ skonštatoval.

„Zatiaľ sa zdá, že hostiteľ – tak voláme obete, do ktorých to vstúpi – že hostiteľ musí byť vymazaný,“ oznámila im CJ.

„Vymazaný?“ Sam skĺzol pohľadom z Deana na Bobbyho.

„Pravdepodobne to nie je schopné vstúpiť do osoby s nepoškodenou osobnosťou. Nie sme si istí ako to dosiahnu, ale keď to do nich vstúpi, ich osobnosť už prakticky neexistuje,“ dodala.

„Preboha,“ zahrešil Sam potichu. To čo sa tu dialo s obeťami mu už začínalo liezť na mozog.

„Je to ešte horšie,“ vzdychol Bobby a jeho hlas znel hrubšie než zvyčajne. „Démon v nich ostáva pokým nezomrú. Zabíja ich podobne ako tých, čo obetovali, tých rozrežú nožom; ale hostiteľa to roz... roztrhne ho to zvnútra.“

„Zvnútra?“ zopakoval Dean. „Ako vo Votrelcovi?“

„Áno je to dosť podobné,“ súhlasil Dirk.

„Ale veď ste povedali, že ste našli hostiteľov, čo boli nažive,“ poznamenal Sam.

„Áno. Zdá sa, že to v nich nevydrží dlho. Myslíme, že to má aj troch – štyroch hostiteľov naraz. Zopár sme ich našli.“ CJ otvorila dvere, pri ktorých stáli. V malej miestnosti bola len jedna posteľ, v ktorej niekto ležal. Zaviedla ich až k nej.

„Mali by sme ich zastreliť rovno ako ich nájdeme. Zachrániť ich od toho, čo ich čaká neskôr,“ zavrčal si Dirk popod nos.

„Tohto sme našli pred týždňom. Ešte sme nemohli operovať tú ranu, ktorú to zanechalo, bol na tom veľmi zle. Mal šťastie, že to v ňom bolo len raz. Pri väčšom počte vstupov je to hrošie. Rana má určité typické znaky, ale každý vstup je iný.“ CJ z muža stiahla prikrývku a nadvihla mu obväz. V spodnej časti brucha mal jedinú ranu. „Tadiaľto vstupuje.“

Dean sa naklonil nad raneného. „Vyzerá akoby bola vyrezaná alebo vyvŕtaná. U všetkých hostiteľov to takto vyzerá?“ CJ prikývla.

Dean sa narovnal. „Sammy?“ Sam sa opatrne priblížil a prezrel zranenie. Ten muž bol chudý, len kosť a koža. Na rukách a na krku mal veľa modrín. Sam prehltol. „Všetci majú na krku tie modriny?“ spýtal sa Dean.

„Toto je len druhý, ktorého sme našli, s len jedným vstupom. Aj ten predchádzajúci ich mal. Asi to má niečo spoločné s tým, keď to do nich ide prvýkrát.“

Sam počúval rozhovor a popri tom si prezeral muža. Zrazu si uvedomil, že má otvorené oči. Usmial sa na neho, ale muž nereagoval. Jeho pohľad bol prázdny a bezcieľne blúdil po miestnosti. „Je na práškoch?“

„Dostáva len malé dávky,“ odvetila CJ. „Zvyčajne im dávame len niečo proti bolesti. Takto vyzerajú aj keď sú čistí, aj keď sú bez analgetík, až pokým...“

„Až čo?“ vyzvedal Dean.

„Až si to pre nich znovu príde,“ dopovedal Dirk.

„A čo ich zabíja?“ Sam sa s tou otázkou obrátil na Bobbyho. Ten pokrútil hlavou. „Nie sme si istí. Už sme skúsili všetko, soľ, diablovu pascu, čo si spomeniete, to sme skúsili. Nič to nezastaví...“

Ticho pretrhol výkrik. Muž na posteli začal kňučať ako zúfalé zviera.

„Je to tu!“ vykríkol Dirk a rozbehol sa von z miestnosti smerom za výkrikom.

Rozozvučal sa alarm. Všetci bežali za Dirkom do ďalšej miestnosti. Dirk otvoril dvere. Muž na posteli jačal ako zmyslov zbavený. Jeho hruď pulzovala, päste mal zaťaté, hlavu zaklonenú dozadu, telo nehybné a tvár stelesnením agónie.

„Zastrel ho, Dirk! Dokelu!“ vykríkol Bobby. „Zastrel ho!“

Dirk vytiahol zbraň a zamieril. Jačanie bolo čoraz hlasnejšie a než Dirk stihol potiahnuť kohútik, hrudník muža sa začal otvárať a k vrieskaniu sa pridalo odporné pukanie. Muž stále reval, keď mu z hrude niečo vystrelilo.

Sam videl ako mu pred očami explodovalo srdce a náhle bolo ticho.

„Kvôli tomuto by sme ich mali strieľať už keď ich nájdeme,“ poznamenal Dirk temne.

„Koľkým zachráneným sa už toto stalo?“ spýtal sa zdesený Sam CJ.

Výraz jej tváre bol nečitateľný. „Každému. Každému jednému.“



Koniec prvej kapitoly TBC
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.mysterygirl.xf.cz
Soniq
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2126
Age : 22
Nálada : :)
Registration date : 24.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   26.09.08 21:46

OMG !!OMG!! ja umrem to ako každý zachránení ,keď umrel tak čo potom bude s Deanom amen Shocked Shocked Maria Shocked 602 602 602 Mistic no proste zase úžasný preklad ani nevieš aká som ti zaň vďačná lebo sama by som si to nikdy tak skvelo nepreložila vážne vybrala si úžasnú poviedku a ešte k tomu to aj fantasticky prekladáš budem vdačná za ďalšiu časť rýchlo prosím lebo zase kolabujem 602 602 704
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   27.09.08 15:23

to čo? ten koniec OMG OMG
to je skvelá poviedka...Mystic prekladáš to úžasne...dakujem ti to ked Dean varil...a tie hlášky...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Mystic
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 148
Age : 27
Bydlisko : Senica
Registration date : 24.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   27.09.08 17:02

ďakujem ladies, dodávate mi elán naďalší preklad... čoskoro bude, čoskoro...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.mysterygirl.xf.cz
Kacena222
Žltočočko
Žltočočko


Počet príspevkov : 608
Bydlisko : xyz
Registration date : 19.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   28.09.08 1:40

uuf..tak toto je teda riaadne temná (ale zato veeľmi dobrá poviedka Wink ) Mystic opäť dakujeem pekne za preklad,ktorý robíš fantasticky som rada,že som sa k tejto poviedke dostala dej poviedky ma uuplne dostal..a hlavne chúďatko Dean to jako ho našiel Sammy v tom schátranom dome,tak to ma veru zložilo ,no na druheej strane máme tu teraz Torturing!Deana 703 603 noo ale neda mi tiež spomenuť tie oškvarky,čo sa tam spomínali tie ma veru doosť pobavili a ďalej ten konieec aaach..to nás čaka riaadna pecka teraz,čoo? tešíím sa 601 601 601
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Mystic
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 148
Age : 27
Bydlisko : Senica
Registration date : 24.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   05.10.08 14:41

ospravedlňujem sa všetkým prizanivcom za dlhé čakanie...

2. Kapitola My study shall be tragic thoughts

part1
Mesto Portales bolo ďalšie z radu problematických. Miestni policajti sa snažili pomôcť, ale len trochu. Jednotka narážala na prekážky takmer všade. Konečne, po štyroch dňoch v meste, sa Bobby k niečomu dostal. Predchádzajúci deň skúmali jeden dom a teraz jeho tím stál pred druhým. Policajti ich zavolali, keď sa náhodný turisti sťažovali na zápach.

„Pripravení?“ zavolal na nich Bobby. „Tak poďme.“ Zhlboka sa nadýchol, vošiel dnu a okamžite zamieril k oltáru, aby ho zničil. Miestnosť, v ktorej mal byť však bola prázdna, bol v nej len kúsok nefritu a zlomený nôž pohodený na dlážke. Zaschnuté jazerá krvi boli oblepené muchami. Otočil sa a prešiel do druhej miestnosti vpredu v dome. Vždy si vyberajú domy s rovnakým pôdorysom. Jeden člen jeho tímu, Ian Marshall, stál pri hromade tiel.

„Obetovaní, Bobby, všetci do jedného. Ani jeden hostiteľ.“ Otočil sa k nemu. „Vyzerá to, že Sam mal pravdu.

„Áno,“ potvrdil Bobby a rozhliadol sa okolo seba. „Mal. Zavolám mu a uvidíme...“

„Už ma nebavím prijímať rozkazy od toho decka,“ poznamenal Ian.

„Nezdalo sa mi, že ty sám by si sa hrnul do vedenia,“ zavrčal Bobby. Samove neoficiálne, ale uznávané vedenie jednotky ho napĺňalo pýchou. Dôvod, prečo Sam na seba vzal tú úlohu, mu lámal srdce a Sama to pomaly zabíjalo. Dean bol už niekoľko týždňov nezvestný a každý deň šance, že ho nájdu nažive, klesali. Sam riadil jednotku nemilosrdne, hľadal a ničil každé ich stanovisko so zúrivosťou, ktorá Bobbyho desila. Sam však bol pokojný, svoje emócie držal pod kontrolou, bol chladný, účelný a úplne desivý.

„Telá, Bobby, nie je tu nič iné, len hromady mŕtvol, všetko len obetovaní,“ povedal Mike, vstúpiac dovnútra. „Čo sa deje?“

„Práve som hovoril...“ Iana prerušilo zvonenie Bobbyho telefónu.

Bobby rýchlo pozrel na meno volajúceho. „To je Sam.“ Zhlboka sa nadýchol a zdvihol. „Sam?“

„Našiel som Deana.“ Samov hlas bol plný emócií, to bolo prvýkrát po niekoľkých týždňoch, čo ho Bobby počul takýto.

„Nažive?“ Vďaka bohu, žije. Bobby si vydýchol.

„Áno...“

„Vďaka bohu.“

„Bobby,“ oslovil ho Sam potichu.

„Čo sa deje, Sam?“

„Dean je obeť.“ Samovi sa zlomil hlas.

„Aké je to zlé?“ Bobby sa zahľadel na ostatných členov svojho tímu. Všetci sa zhromaždili v malej miestnosti.

„Hostiteľ,“ dostal zo seba Sam „Vieš čo sa s nimi deje.“

„Preboha. Koľko...?“

„Tri vstupy, Bobby, možno viac,“ pokračoval Sam rovnako priškrteným hlasom. Bobby v ňom jasne počul všetky tie potláčané emócie. Sam nebol ďaleko od zrútenia.

„Sam...“

„Nehovor to, Bobby. Hľadal som ho viac ako mesiac. Nevzdám sa teraz, keď som ho našiel.“

„Som na ceste. Dnes v noci som tam.“

„Ďakujem.“

„Sam, je mi to ľúto.“ Všetko mi je to ľúto. Je mi ľúto, že Dean je obeť, je mi ľúto, že nie je mŕtvy. Ľúto, že som ťa dostal...

„Nie je to tvoja chyba,“ Sam tie slová opakoval už snáď tisíci krát.

„Ale je. Dostal som vás do toho,“ povedal Bobby potichu a zavesil. Pozrel na svoj tím. „Musím ísť. Našli Deana.“

„Deana?“ zopakoval Ian.

„Jeho brata Deana?“ spýtal sa MIke so strachom v očiach. „Aké je to zlé?“

„Hostiteľ,“ odpovedal Bobby a zlomil sa mu hlas. Pocítil ruku na ramene a pozrel na Iana.

„Povedz Samovi, že to tu dokončíme a zajtra sa vrátime,“ povedal jemne.

„Ďakujem,“ poďakoval sa. Keď vychádzal z miestnosti, každý člen tímu ho poťapkal po chrbte. „Uvidíme sa zajtra.“ S takmer zlomeným srdcom vyšiel von do jasného slnečného dňa.


XXX


Sanitka prudko zastavila. Cesta prebehla v tichosti, zdravotník Frank sa plne sústredil na svoju prácu a tak sa Sam mohol venovať svojim myšlienkam. Celú tú dobu držal Deana za ruku a snažil sa ignorovať fakt, že cíti všetky jeho kosti a šľachy. Slabučký pulz, ktorý podvedome nahmatal palcom, mu dával akú takú nádej. Dvere sanitky sa otvorili a on dvihol hlavu.

„Máme tu hostiteľa,“ zavolal Frank. Pribehli ďalší ľudia zo zdravotníckeho tímu a vyložili Deana.

„Sam?“ ozval sa Ritch Butler, druhý lekár, ktorý pracoval u jednotky a podišiel k nemu.

„Vezmite ho na deviatku,“ prikázal Sam.

„Prečo?“ spýtal sa jeden z pomocníkov, ktorý bol u skupiny len krátko.

„Deviatka,“ zavrčal Sam. „Hneď som tam.“ Moment počkal a potom podišiel k tomu mužovi. „Máš nejaký problém?“

„Deviatka je už rezervovaná,“ naliehal.

„A ja som ju práve obsadil. Vezmite ho dnu.“ V duchu si napočítal do troch. „Teraz,“ dodal potichu, takmer pošepky.

Ďalšia členka zdravotníckeho tímu chytil muža za rameno a potriasla ním. „Deviatka, Sam. Ideme na to,“ povedala a poslala druhého muža popredu.

„Ritch?“ oslovil doktora Sam a nasledoval vozík, ale pomalším tempom.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Ritch a pridal sa k nemu.

„Je to Dean,“ oznámil mu čo najvyrovnanejším hlasom. Keď našiel Deana, začalo mu zvierať žalúdok a postupne sa to zhoršovalo a teraz sa cítil akoby ho niekto chytil za srce a poriadne ho stisol, cítil ako sa ho zmocňuje nevoľnosť spôsobená krajnou beznádejou.

„Dean?“ Ritch zrazu zastavil a chytil ho za rameno. „Hostiteľ?“

„Uhm, tri jasné vstupy. Pozriem sa na ne lepšie hneď ako budeme vnútri.“ Sam pozrel na doktora. „Je na tom zle, s operáciou budeme musieť počkať niekoľko dní,“ dopovedal a pokračoval v ceste.

„Jasné. Ak chceš, pomôžem ti s vyšetrením,“ ponúkol sa a v hlase mu zaznel súcit.

„Ďakujem.“ Sam na moment zastal pred dverami a pokúsil sa potlačiť trasenie rúk. Sranda, takéto neboli už celé týždne.

„Súhlasím s Dirkom, sú to len zvieratá. Mali by sme ich zložiť hneď ako ich nájdeme,“ ozval sa hlas toho istého pomocníka, hneď ako otvoril dvere.

„Pozrite na tohto- Len kosť a koža. Nie je na ňom nič, čo by stálo za záchranu. Takto by sme mu aspoň skrátili trápenie.“

„Ako sa voláš?“ spýtal sa ho Sam vecne. S najnovšími členmi nemal denný kontakt.

„Eric, Eric Jones,“ odvetil muž a podišiel bližšie.

„Takže, Eric, odteraz si odvolaný z tohto prípadu. Môžeš robiť na ostatných, ale nie na tomto,“ povedal mu Sam. Okrajovo vnímal, že Ritch vstúpil dnu za ním.

„Nemôžete ma odvolať z prípadu,“ zareagoval Jones nahnevane. „Že, pán doktor?“

„Môžem a urobím to. Vypadni,“ povedal Sam jemne a cítil ako sa mu napínajú svaly na chrbte.

„Nie. Toto je moja práca. Nemôžete ma vyhodiť.“

„Vypadni!“ Sam k nemu pristúpil tak blízko, že sa takmer dotýkali nosmi a odtlačil ho od Deanovej postele. „Teraz.“

„Pán doktor?“ ozval sa znovu Jones.

„Sam tu velí, Eric. Možno si to nevedel, ale teraz už vieš,“ povedal mu Ritch.

„Čo? On?“

„Ešte raz ťa nájdem v tejto izbe a vykopnem ťa z jednotky. Vypadni!“ Sam ho postrčil k dverám. Jones sa mu otočil chrbtom a on sa pozrel na Ritcha. „Mal by si ho vyviesť. Čo najrýchlejšie,“ povedal mu potichu. Ritch mu pozrel do očí a kúsok ustúpil. Schytil Jonesa za plášť a vytiahol ho von. Sam už len počul nahnevané hlasy a potom sa Ritch vrátil dnu.

Podal mu latexové rukavice. „Zvládnem to, Sam.“

„Nie, ja tie rany poznám najlepšie. Musíme si pohnúť a stihnúť to, než tá droga vyprchá.“ Natiahol si rukavice - ruky sa mu už dávno prestali triasť. S povzdychom odkryl Deana. Ruakmi prebehol po čiastočne zhojených ranách, ktoré mal na zápästiach a členkoch a pozornejšie si prezrel rez na ľavej ruke, ktorý si všimol už keď ho našli. „Pokus o samovraždu?“ zahľadel sa spýtavo na Ritcha.

„Vyzerá to tak. Nech použil čokoľvek, nebolo to veľmi ostré, okraje sú viac pretrhané než rozrezané.“ Ritch si tú ranu tiež obzeral.

„Áno.“ Sam pokračoval, snažiac sa sústrediť na to, že toto je len obeť, nič viac. Keď sa mu meno brata dostalo do hlavy, začali sa mu triasť ruky a znova ho prepadol pocit akoby mu niekto sedel na hrudi.

„Nadvihnime ho, nech sa môžem pozrieť na chrbát. Povedal si, že mal tri vstupy?“

„Možno viac,“ odvetil Sam a pomohol mu prevrátiť Dean na bok, aby mal Ritch lepší prístup.

„Jasne.“ Ritch sa sklonil dolu. „Preboha,“ zašepkal. Pozrel na Sama a v očiach sa mu zračilo zdesenie. „Sam...“

„Čo je?“

„Sedem.“

„Čo?“ Nie, nie, nie, prosím, nie. Ruky sa mu roztriasli a takmer ho premohla nevoľnosť.

„Má sedem odretých pásov na chrbte.“ Doktor jemne odtlačil jeho ruku a spustil Deana späť na posteľ. „Sam...“

„Nie.“ Sam sa to snažil poprieť, aj keď tie rany poznal veľmi dobre. Preboha. Prehltol a rukou prebehol Deanovi po hrudi a cítil ten zvláštny opuch, ktorý tá vec po sebe zanechala. „Dosť rozsiahle,“ povedal pokojným hlasom. Len obeť, sústreď sa na to. Jemne prehmatal okraj Deanovho hrudného koša a potom sa pustil do rany v spodnej časti brucha. Jeden prst strčil do rany a snažil sa nahmatať vstupné body a zrátať ich. Len obeť, len obeť. „Jeden, dva, tri,“ rátal nahlas, aby ho zachytil záznamník. Preboha, len obeť, sústreď sa. „Štyri, päť,“ zastal a pozrel na doktora. „Máš pravdu. Sedem.“ Len obeť, len obeť.

„Sedem?“ Ritch bol zdesený.

„Áno.“ Sam si strhol rukavice a hodil ich do odpadkového koša. „Sprav rozbor krvi, idem sa umyť a napísať správu. Budem v svojej kancelárii.“ Otočil sa na odchod.

„Dovtedy ho umyjem.“ Ritch mu venoval dlhý pohľad. „Si v poriadku?“

„Je to len obeť, Ritch.“

„Ešte nie je mŕtvy.“

„Nie, nie je.“ Sam zaváhal. „Je to ešte horšie. Vrátim sa.“

Išiel rovno do svojej kancelárie. Znovu sa ho zmocnila nevoľnosť a znemožňovala mu dýchať. Len obeť, len obeť. Ledva stihol dobehnúť do malej kúpeľne čo mali v kancelárii. Hodil sa na kolená a zvracal. Keď sa mu žalúdok kompletne vyprázdnil, pustil sprchu, nechal ju odtiecť a zo šatníka si vybral čisté šaty. Len obeť, len obeť. Vstúpil pod tečúcu vodu. Teplo veľmi dobre pomáhalo jeho boľavému krku. Len obeť. Pred očami sa mu zrazu zjavilo rozrezané zápästie.

„Prečo si na mňa nepočkal? Vedel si, že ťa hľadám, musel si to vedieť. Prečo? Prečo si chcel odísť?“ Sam len akosi pomimo počul svoj hlas. Len obeť, nie Dean, ale len obeť. „Dean...“

Bratovo meno mu len sťažka vyšlo z úst a v očiach ho pálili slzy. „Nie, len obeť, len obeť,“ zavzlykal a priehrada sa prelomila. Týždne pozorne kontrolovaných emócií sa vyvalili von ako obrovská vlna. Sam sa zrútil sa podlahu sprchy a plakal.



TBC
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.mysterygirl.xf.cz
Ettie
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1500
Age : 27
Bydlisko : in the arms of the angel
Nálada : falling out of a perfect dream coming out of the blue..
Registration date : 13.01.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   05.10.08 19:14

Shocked Shocked Shocked Shocked pani pani...zacala som citat "tvoju" poviedku..a ńormalnle zimomriavky Very Happy super...velmi tesim na pokracko... chudak dean..a sam
tesim na pokracko!!! Smile
autor je dobry spisovatel/ka a tebe patri obdiv ze to prekladas
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://modrestuhy.blog.cz/
Soniq
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2126
Age : 22
Nálada : :)
Registration date : 24.03.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   05.10.08 20:11

Bože to je strašné robí to so mnou neuveritelné veci bože to je sila chudáčik Sammy a Dean to je proste hrozné prosím rýchlo dalšiu časť rýchlo lebo nevydržím fakt inak dakujem za skvelý preklad 704
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   05.10.08 20:30

Shocked Shocked OMG to je strasné...tak 7 skvelá poviedka...úžasne to prekladás ale pomaly stácam nádej na Happy End ale tesim sa na pokracovanie
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
renáta
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 128
Nálada : black and white
Registration date : 27.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   06.10.08 15:24

Ďakujem Mystic, že si sa pustila do prekladania tak skvelej poviedky cheers . Je tak zvláštne temná, dosť ma chytila a neodolala som a pozrela na originál, moja smrť, ale keďže moja angličtina nie je dobrá, teším sa na tvoj preklad určite si pokračko nenechám ujsť. PS nemohla by si sem hodiť aj niečo o tej autorke? Čítala si od nej aj nejakú inú poviedku?
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Mystic
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 148
Age : 27
Bydlisko : Senica
Registration date : 24.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   07.10.08 17:43

Dakujem baby, pokúsim sa pohnúť si, ale mám toho rozprekladaného veľmi veľmi veľa, čo Darkness trochu odkladá pomimo... zajtra by snáď niečo mohlo byť.
renáta ja som čítala od MuffyMorrigan asi všetky poviedky čo som našla, je to vážne skvelá autorka. Väčšina jej vecí je typu, kde to s jedným s bratov vyzerá veľmi biedne, ale nakoniec ho ten druhý dokáže zachrániť.

Síce ešte ani sama neviem ako to dopadne, lebo táto poviedka zatiaľ nie je kompletná, ale Muffy chlapcov nezabíja.... Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.mysterygirl.xf.cz
renáta
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 128
Nálada : black and white
Registration date : 27.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   08.10.08 13:37

Ja osobne si veľmi rada počkám, chápem, že človek má aj veľa iných záležitostí. Hovoríš, že všetky sú skvelé, tak sa na to pozriem a nejakú si vyberiem.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: In the Darkness Let me Dwell   Today at 9:26

Návrat hore Goto down
 
In the Darkness Let me Dwell
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 6Choď na stránku : 1, 2, 3, 4, 5, 6  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Seriál :: Fanfiction :: Dokončené poviedky-
Prejdi na: