DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  RegistráciaRegistrácia  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  StránkaStránka  Prihlásenie  

Share | 
 

 Kraj stratených tieňov

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
AutorSpráva
SkreechTina
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2962
Age : 28
Bydlisko : Bratislava-Dúbravka
Nálada : dovolenková
Registration date : 27.01.2008

OdoslaťPredmet: Kraj stratených tieňov   18.08.08 18:34

Naozaj neviem, čo povedať na začiatok, snáď len to, že je to znova o Johnovi Rolling Eyes Hehe Razz Toto je trošku z iného súdka, nakoľko žáner horor som ešte nikdy neskúšala, plus v kombinácii s trochou romantiky a psychologického poučenia, no, sama som zvedavá, ako to zoberiete Razz Snáď sa bude páčiť I love you


Výčitky sú ako zákerná choroba, na ktorú ešte nikto nenašiel žiaden liek. Dokážu nás celkom pohltiť a len ťažko sa ich vieme niekedy zbaviť. Vtedy si želáme na všetko zabudnúť, vymazať naše bolestivé spomienky a začať odznova. Čo by sme však naozaj urobili, ak sa nám toto želanie splnilo?

All around me I see danger
And it’s closing in on me
Every second I can hear it, breathing
I can’t stand the fear inside me
Cause it’s leading me astray
And it will be my ending

I’m searching
I’m fighting for a way to get through
To turn it away


Within Temptation – Final Destination

Intro


Black Fair, 1995

Čierny havran sa nehlučne vznášal vo vzduchu a v nočnom svite žltého mesiaca sa odrážal lesk jeho veľkých tmavých krídel. Letel sám a míňal vrcholky vysokých ihličnatých stromov. Jeho tieň sa rýchlo ako had plazil za ním po skalách, tráve a aj po hladine malého jazera. Všetky hviezdy boli skryté pod sivými búrkovými mrakmi, ktoré sa zlovestne rozpínali po celej oblohe. Vychádzali z nich tlmené, dunivé zvuky hromov a prehlušovali tak desivé ticho, ktoré vládlo hlboko v lese. Posledné živé tvory sa rýchlo ukrývali do svojich príbytkov, alebo sa trasúc od strachu krčili v objatí ostrých černicových kríkov. Rozkvitnuté kvety otáčali žiariace farebné hlavy na zem, akoby nechceli vidieť, čo sa okolo nich deje. Každý vedel, že sa blíži zlo, ktoré si dnes večer zoberie svoju umučenú obeť. Diabolské zlo, utopené v pekelnom tajomstve krásnej, nebeskej prírody. Zrazu sa havranie oči radostne zablysli a krajom sa rozľahlo hrôzostrašné zakrákanie.

Schúlená dievčina sedela v malej, zvlhnutej jaskyni a pri slabom svetle z ohníka si na špinavý zdrap papiera písala slová, ktoré potrebovala dostať zo seba von. Jemný vánok, ktorý prefukoval do jej skromného úkrytu, ju pohladil svojou studenou rukou po bledej pokožke. Oči, spálené od dávno vysušených slaných sĺz, popraskané pery, miestami krvavé od toho, ako si do nich hrýzla a vpadnuté líca tvorili obraz mladej tváre, plnej vrások zúfalstva. Striasla sa od zimy, na rukách jej naskočila husia koža a ešte viac si prisadla k jedinému hrejivému miestu, ktoré sa jej po dlhých hodinách podarilo založiť. Stuhnutými prstami zvierala tupú ceruzku a snažila sa ňou urobiť aspoň pár jednoduchých, plynulých ťahov na potrhanom liste, ktorý si pridŕžala na kolenách. Písmená jej prišli akési cudzie, boli akoby dávnou spomienkou na niečo, čo kedysi veľmi dobre poznala. Pramienok rozstrapatených vlasov jej padol do tváre, ona však nerušene pokračovala v písaní ďalej, hnaná rozhodnutím, ktoré ju nútilo dokončiť svoj jediný plán na záchranu. Nevnímala, čo sa o kolo nej deje, všetky myšlienky venovala posledným slovám, ktoré sa postupne objavovali spod tmavosivej tuhy. Tancujúce plamene na kúskoch zhoreného dreva si na machom obrastených stenách hrali svoju vlastnú tieňohru. Predĺžený tieň dievčiny sa však v ich hre strácal, až nakoniec úplne zmizol.
Keď spravila malú bodku na konci dlhej vety, vstala a hodila ceruzku do ohňa. Horúce jazyky vďačne prijali nové jedlo a po chvíli bolo počuť len slabé praskanie niečoho, čo sa menilo na popol. Bolo to zvláštne, ale tento výjav ju zahrial u rytmicky tlčúceho srdca, ktoré ako jediné držalo jej vyziabnuté, chudé telo pri živote. Opatrne vyšla von z jaskyne a všimla si, že sa blíži búrka. Cítila, že vyslobodenie je blízko a slabo sa usmiala. Táto grimasa pôsobila ako výraz šialenca, ktorý túžobne očakáva dámu v čiernom s nabrúsenou kosou. Vietor fúkol do jej potrhaných šiat, ktoré svoju farbu strácali pod rôznymi fľakmi a rozpáraná čipka sa zavlnila okolo kostnatých kolien. Pevnejšie v ruke zovrela spísanú spoveď a kráčala až na okraj skaly, ktorú v posledných dňoch nazývala domovom. Pohľadom prebehla po každom strome, na ktorý dovidela, očami pohládzala pichľavé vetvičky smreka a borovice, až sa zastavila na ligotajúcej sa hladine jazera. Bolo ako zrkadlo, ktoré odrážalo oválneho svietiaceho nebožtíka, spolovice prikrytého blýskajúcou sa masou mrakov. Voda bola pokojná a aj napriek silnejúcemu vetru ju nerozrušila ani jedna vlnka. Pocit kľudu náhle zaplavil celé telo mladej dievčiny, až po končeky prstov na jej bosých nohách. Vzhliadla k jedinému svetlu nad sebou a videla v ňom koniec tmavého tunela, ku ktorému sa dnes večer rozhodla ísť. Potom blažene zatvorila oči a vkročila do vzdušného neznáma. V tom sa ozvalo zakrákanie osamelého čierneho havrana.

Nočný svit, ktorý sa predieral pomedzi husté konáre stromov, osvetľoval desivú kôpku nešťastia. Mŕtve telo ležalo v neprirodzenej, pokrútenej polohe na skalnej plošine a padali na neho veľké dažďové kvapky. Dievčina bola zohavená otvorenými, krvácajúcimi ranami a modrinami, ktoré sa ukazovali v celej svojej kráse na bledej koži. Šaty mali novú, zväčšujúcu sa tmavočervenú škvrnu a hnedé oči sa už navždy stratili pod kalným plášťom začínajúcej smrti. Z rozbitej hlavy vytekala v tenkých pramienkoch teplá krv, ktorá sa kĺzala po jej svetlých vlasoch až ku končekom, zanechávajúc za sebou dlhú, červenú stopu. To, čo kedysi prúdilo v žilách, sa teraz rýchlo predieralo voľnou cestou na slobodu. Padajúce slzy, z plačúcej polnočnej oblohy, umývali odreté líca a ovlažili jej pery stuhnuté v úsmeve. Popísaný list vedľa tela vsakoval do seba krvavú tekutinu a v spojení s vodou sa na ňom písmo začalo pomaly rozpíjať.

V neutíchajúcej búrke a besniacom vetre sa pri stuhnutej mŕtvole objavila tajomná postava, zahalená dlhým kabátom a kapucňou, siahajúcou až do polovice tváre. Sklonila sa, aby zobrala premočený rozlúčkový list, poskladala ho a uložila do vnútorného vrecka. Veľký havran si sadol na najnižšiu hrubú vetvu, ktorá sa pod jeho váhou mierne rozkývala. Našuchoril si perie a vydal škrekľavý zvuk. Tmavú oblohu preťali blesky a hromy ich sprevádzali svojím hlbokým barytónom, až sa tráva jemne zachvela.
„Dnes je noc veľmi štedrá, však Noxi?“ povedala zachrípnutým hlasom neznáma.

Chapter 1


V ponurej motelovej izbe s vyblednutými zelenými tapetami a hustým kobercom, ktorý tlmil každý krok, stál v okne muž a pozeral sa na mokrú asfaltovú cestu. Z jeho postoja bol cítiť menší nepokoj. Ruky mal prekrížené na hrudi a neustále sa pozeral na hodinky. Stolová lampa, ktorá dodávala jediné svetlo v celej izbe, osvetľovala jeho vysokú napätú postavu zozadu. Vrch oblečenia tvorilo dlhé, sivé tričko, schované pod kockovanou košeľou s vyhrnutými rukávmi až po lakte, a spodok dopĺňali vyšúchané bledomodré rifle s krémovými ťažkými topánkami s vysokou podrážkou. Až keď blesk preťal zatiahnutú oblohu s mrakmi, bolo na sekundu vidieť jeho zamračenú tvár s menšími vráskami zadumania na čele. Na bielu parapetu spadla zblúdilá kvapka z doznievajúcej búrky, ktorá dlhé hodiny vyčíňala v mestečku Black Fair. Už v diaľke bolo vidno, že zrána budú mať obyvatelia tohto tajomného miesta dosť roboty s odstraňovaním popadaných, polámaných stromov alebo s opravovaním okolitých domov. Všade panovalo zvláštne ticho, akoby sa nikto neradoval, že celé prírodné bláznenie s nádychom šialenstva konečne skončilo.
John si všimol veľkého čierneho vtáka, ktorý krúžil nad neďalekým lesom ako zhypnotizovaný. Bol to jediný živý tvor, ktorému vôbec nevadilo, čo sa nad ním deje. Je zaujímavé, koľko významov môže mať zvieracia bytosť v rôznych poverách, ktoré sa šíria medzi ľuďmi už od nepamäti. Jedni havrana zatracujú, lebo je pre nich znamením nešťastia a jeho krákanie je samotný hlas smrti. Druhí ho vítajú s otvorenou náručou, lebo symbolizuje tajomného služobníka, ktorý sprevádza čisté duše na miesto pokoja a duše hriešnikov odnáša nemilosrdne do pekla. John sa nezaujímal o to, ktorá z verzií je pravdivejšia, lebo svoju sústredenosť presunul znova na hodinky, kde na displeji svietilo čosi po druhej hodine rannej. Tajné želanie sa stalo skutočnosťou, keď bolo z diaľky zrazu počuť hučanie motora a následne na to sa objavili aj slabožlté lúče z predných reflektorov. Prichádzajúce auto išlo pomaly, vyhýbajúc sa rozvetveným konárom, ktoré nehybne ležali na ceste ako useknuté ruky nevinných zlodejov, až nakoniec odbočilo k parkovisku pri motely. Keď zastalo vedľa štvorkolesového zaprášeného veterána značky Chevrolet, stíšili sa jeho tlmené zvuky z hlasov pod kapotou a zhasli svetlá. Vystúpil z neho postarší vodič, sprevádzaný orchestrom škrípania dverí, ktoré protestne dosadli na svoje miesto. Venoval kontrolný pohľad na tmavomodrý Ford a zadíval sa do jediného okna, v ktorom sa svietilo, ale nikto v ňom už nebol. Upravil si čiapku na hlave, zasadiac si šilt viacej do tváre a vykročil smerom k hnedým dverám, na ktorých sa zlatou, olúpanou farbou vynímalo číslo desať.
Bobby sa vnútorne pripravoval na rozhovor s Johnom. Mal v úmysle ho odradiť jeho plánu, alebo zdržať na pár dní, pokým si to všetko poriadne nepremyslia. Sám ale dobre vedel, že kamarátova horúca hlava pôjde len ťažko schladiť.
„Skôr by sem došiel samotný Satan, ako ty.“ vyrušil ho zo zamyslenia namrzený John.
„To máš pravdu, lebo démon nikdy nespí....“ zahundral Bobby.
Bolo pootvorené, tak vstúpil dovnútra a všimol si, že Dean a Sam už spia v posteliach. Jeho dobrému zraku neunikli ani kryštáliky soli, ktoré boli nasypané v nadmernom množstve skoro v každom kúte. Ešte predtým, ako John za ním zavrel a zamkol dvere, sa poobzeral, či nejakí noční zvedavci nesnoria po okolí. Potom sa otočil na Bobbyho a povedal:
„Dohliadni mi na nich, dokým budem preč. Ak sa nevrátim do troch dní, zober ich k sebe domov.“
Zohol sa po tmavozelený vojenský batoh a vtedy sa ozval starší lovec:
„Čo sa do pekla stalo, John?“
„Na vysvetľovanie bude čas neskôr, musím už ísť tú beštiu doraziť.“ a zvesil si z vešiaka čiernu koženú bundu.
„Na svoj vek ešte dobre počujem a vidím, len chcem vedieť, prečo musíš zbabelo utekať od zranených synov? Mal by si byť tu pri nich.“
„Ak máš problém s tým, ako ich vychovávam, povedz to hneď teraz a ja zavolám niekomu inému, kto nebude klásť toľko otázok ako fízel.“
zavrčal na neho John.
„Nikoho okrem mňa v blízkosti nemáš a musel by si čakať, dokým by niekto došiel, takže sa ukľudni.“ vmietol mu tvrdo do očí Bobby.
Potom stíšeným prosebným hlasom dodal:
„Zostaň aspoň do rána. Keď sa jeden z nich prebudí, choď si loviť aj na úplný koniec sveta, to sa už o nich postarám.“
John odomkol a už mal ruku na kľučke, keď sa zrazu zastavil a unavene zatvoril oči. Sklonil hlavu, ale rýchlo sa narovnal a pozrel na Bobbyho. Z jeho hlasu bolo jasné, že sa trápi, ale na tvári mal svoj typický výraz, akoby sa nič nedialo.
„Ver mi, oni to pochopia.“ a s týmito poslednými slovami vyšiel z izby von.

Bobby si sťažka vzdychol a presunul sa k oknu, kde sledoval odchádzajúceho Johna, ako kontroluje obsah kufra čiernej Impaly. Potom si sadol za volant, naštartoval až motor dusivo zahučal, a zanechávajúc za sebou stopy po spálených pneumatikách, vyšiel z parkoviska na cestu. Bobby premáhal zlosť, keď si všimol odreniny na Samovej tvári a Deanovu ruku v obväze, nehovoriac o modrinách, ktoré sa ešte len ukážu. Mal chuť ich otca sfackovať priamo na mieste, ale zdržal sa. V tom začul, ako sa jeden z chlapcov zamrvil a došlo mu, že obaja súrodenci už nespia. Zadné červené svetlá vzďaľujúcej sa Impaly mizli veľkou rýchlosťou v útrobách tmavého lesa. Ešte naposledy v duchu sprevádzal Johna šťavnatými nadávkami a keď sa odvrátil od okna, naskytol sa mu nechcený obraz vzájomného tajomstva, plného mučivého utrpenia.

TBC

P.S. Všetko sa to odohráva v roku 1995 Wink


Naposledy upravil SkreechTina dňa 14.10.08 1:57, celkom upravené 2 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   18.08.08 20:10

mne sa to hrozne paci... 702 702 702 702 702
najmä to intro...to bolo nieco... 704 704 704 704
poviedku o Johnovi som este necitala...tato bude moja prva... 603 603
ale velmi sa tesim na pokracovanie...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
wiktoriano
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2781
Age : 27
Bydlisko : No niekde
Nálada : Nemám na nič čas čo je zaujímavé kedže celé dni nič nerobim...
Registration date : 05.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   18.08.08 20:36

skvelá poviedka 704 704 704 páčili sa mi všetky tie opisy. tiež som ešte nečítala poviedku o Johnovi tak som zvedavá čo bude dalej.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://sashanovely.blog.cz/
Faith
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1897
Age : 25
Bydlisko : Mars
Registration date : 23.02.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   19.08.08 10:29

juchuuuu,dalsia tvoja poviedka cheers tvoja tvorba je uzasna, takze hned ked som zbadala poviedku z tvojho pera,musela som si ju ist precitat. a veru ma nesklamala. O Johnovi, to si mi urobila nekonecnu radost Very Happy velmi sa mi pacil ten uvod. Vyznelo to tak hrozitansky tajomne, ze sa nenormalne tesim na pokracko, ze co z toho vzide. A potom prisiel John 702 tak krasne si tam hodila ten opis, ze som si kazdy detail vybavila v mysli a rozplyvala som sa nad Johnom 603 a ako dosiel Bobby a bol pekne nastvany... nj, praca nepocka. Ja som si uz fakt myslela, ze nakoniec predsa len zostane aspon do rana,kym sa neprebudia a nakoniec toto... no nic to. Jemu odpustim vsetko Laughing
takze super praca dievca. Coskoro tu dufam bude aj dalsie pokracovanie, na ktore sa neuveritelne tesim
a aby som nezabudla (to by bol hriech) aj toto vyjadruje moje pocity:
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://kristenstewart.sk
SkreechTina
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2962
Age : 28
Bydlisko : Bratislava-Dúbravka
Nálada : dovolenková
Registration date : 27.01.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   01.09.08 17:22

Som trochu neistá, ako zoberiete malých Winchestrovcov, ale tak uvidím potom vaše komenty Wink toto je niečo kratšie, to preto, lebo už sa rozpisujem a dolaďujem ďalšiu časť, kde nebudem šetriť krvou a inými vecičkami Twisted Evil Enjoy Wink

Chapter 2


Do záhybov pokrčeného vankúša dopadla malá slza, ktorá sa rýchlo vsiakla do bielo-zelenej bavlnenej látky. Vedľa nej pristála ďalšia, ktorá sa skotúľala po Deanovom líci, zanechávajúc za sebou slanú čiaru z privretých očí. Jeho tvár bola ukrytá v tieni a sčasti zaborená do mäkkého páperia vo farebnej návlečke. Slúžilo mu ako lapač previnilých sĺz s príchuťou strachu. Po celý čas rozhovoru medzi Johom a Bobbym ani nemukol, snažil sa tváriť, že spí, ale nakoniec sa musel obrátiť na druhú stranu postele, aby sa neprezradil. S veľkým sebazaprením prehĺtal bolestivé vzlyky a v hlave sa mu dokola ako pokazená ozvena opakovali otcove posledné slová. Snažil sa pochopiť, ale myšlienky ho čoraz viac zamotávali do dusivej pavučiny viny, ktorá sa mu ovíjala okolo srdca. V tom začul, ako sa Sam na posteli pohol a keď ucítil jeho ruku na pleci, vystrašene sa na neho otočil s nechápajúcim pohľadom.

Sam si všimol bratove červené oči od plaču a znova sa v ňom rozdúchal plameň hnevu na človeka, ktorý radšej odišiel, ako by sa mal trápiť nad slovami, venovanými najstaršiemu synovi s neľútostnou krutosťou. Otcovo sklamanie z nepodareného lovu a výčitky zbytočných chýb si zobral Dean veľmi osobne, pričom John vedel, že pravda je niekde uprostred. Jeho myseľ však zatemnil strach zmiešaný s obavami o zdravie jeho detí, ktoré musel priebežne ošetriť. Taktiež si neuvedomil, že svojím rýchlym odchodom pridal ešte jednu bolestivú ranu do nevinného Deanovho srdca. Sam si sadol na okraj postele, na prešívanú teplú deku, ktorou bol Dean prikrytý, a zobral ho za zranenú ruku, ubezpečujúc ho pohľadom, že všetko bude v poriadku. Chabý úsmev, ktorým sa ho snažil jeho brat oklamať, mu však nevyšiel a Sam horúčkovito rozmýšľal, ako ho upokojiť.

V živote niekedy nastanú chvíle, kedy sa úlohy medzi súrodencami vymenia a práve táto tajomná chvíľa bola aj u mladých Winchestrovcov. Dean sa na posteli posunul, oprúc sa chrbtom o podušku a položil si rozhorúčenú hlavu do dlaní, keď sa lakťami oprel o pokrčené kolená. Cítil na sebe Samov pohľad, ktorý ho skúmal až pod kožou a kútiky jeho úst sa prehĺbili do smutného úsmevu. Vždy to bol on, kto sa brata snažil chrániť v každej situácii a pomáhal mu, ako najlepšie vedel. Pár krát to medzi nimi zaškrípalo a pohádali sa, obaja ale vedeli, že si to už v duchu dávno odpustili, aj keď to nepovedali nahlas. Teraz sa však cítil ako slaboch, ktorý zlyhal a sklamal svojho otca. Keď ho nečakane Sam objal, snažil sa ho najprv od seba odstrčiť, ale po chvíli si uvedomil, že toto milé jednoduché gesto potreboval ako soľ, ktorú mali vždy po ruke proti zlým a démonským silám. Bolo to pre neho ako náplasť, ktorá dočasne zastavila krvácanie z rán jeho duše. .
„Nie je to tvoje vina, Dean.“ zašepkal Sam a tuhšie ho zovrel v náručí.
Aj keď mal len 12 rokov, už prevyšoval brata o pár centimetrov a odkedy chodil na lov, aj zosilnel. Dean nechal voľný priechod slzám, ktoré sa mu od dojatia tisli do očí a bolo mu jedno, že ich Bobby z kúta v izbe sleduje so šokovaným výrazom na tvári.


TBC...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   01.09.08 18:20

ST ja nemám slov... 702 702 702 to bolo také krásne že ani neviem ako to napísať... malý Dean a Sammy boli v tvojom podaní úžasný... opisy vsetkých pocitov a všetkého..no ja fakt nemám slov tak dám priestor tým malý žltým tvorom... 704 704 704 a este sa tesím na pokracovanie... Very Happy
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Faith
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1897
Age : 25
Bydlisko : Mars
Registration date : 23.02.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   01.09.08 18:40

no pani, ty sa nezdas 704 704 uzasne pokracovanie. ten zaciatok,ako si opisovala tu slzu...to bolo nieco neuveritelne. a ako dosiel Sammy za Deanom. vsetok ten opis bol vlastne dokonaly.. take prijemne smutne. no proste krasa, co dodat. Skoda len, ze to bolo take kratke,ale verim, ze nam to nabuduce vynahradis
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://kristenstewart.sk
SkreechTina
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2962
Age : 28
Bydlisko : Bratislava-Dúbravka
Nálada : dovolenková
Registration date : 27.01.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   14.09.08 14:36

Prinášam sľúbenú dlhšiu časť a zároveň chcem varovať, že to nie je pre slabšie povahy Wink Veľmi pekne ďakujem za predošlé komenty, naozaj ma potešili, že sa to páčilo, ešte raz dik
Tak teda, enjoy

There’s a place so dark you can’t see the end
Skies cock back and shock that which can’t defend
The rain then sends dripping / an acidic question
Forcefully, the power of suggestion
Then with the eyes shut / looking thought the rust and rot
And dust / a small spot of light floods the floor
And pours over the rusted world of pretend
The eyes ease open and its dark again


Linkin Park – Forgotten

Chapter 3


Ranná rosa sa ligotala na listoch menších svetložltých kvetov a ostré ihličnaté konáre, obťažkané zachytenými vodnými kvapkami, sa zohýbali k vlhkej zemi. Vo vnútri lesa vládlo úplné bezvetrie a nepatrné zvuky spôsobené divou lesnou zverou sa doniesli až k Johnovi, ktorý ostražito kráčal hlbšie do útrob pokojnej prírody. Nebol však sám. Mal pocit, akoby sa na neho pozerali mnohé zvedavé oči, vryté do kôry stromov, skryte sledujúc každý jeho pohyb alebo čierne zreničky poplašených veveričiek, ktoré vykúkali zo svojich úkrytov, keď okolo nich prešiel. Sem-tam mu nad hlavou preletelo pár vtákov, ale všimol si, že havran medzi nimi nebol. Odkedy vošiel do lesa, nevidel ho krúžiť na sivej oblohe s popretŕhanými búrkovými mrakmi, ktoré odhaľovali prebúdzajúce sa zore. Vedel, že sa čoraz viac blíži k miestu, kde naposledy strelil po besniacej príšere, ktorá za posledných pár rokov mala na svedomí stovky zmiznutí, počnúc malými deťmi až po dospelých v pokročilom veku. Jeho pohľad zablúdil na zvráskavený kmeň vyschnutého stromu, ktorého držali pokope len nenásytné červotoče a jemne prešiel prstami po vrytých ryhách od guliek z nábojov brokovnice. Presne tu stála a vyškierala sa mu drzo do tváre, akoby už dopredu vedela, že ju nechytia. Nestalo by sa to, keby sa Dean držal plánu a....
V tom si John spomenul na jeho modriny po celom mladom tele, hlavne na krvácajúcu ranu na ruke a zamrzelo ho, ako hrubo sa k nemu po príchode do izby zachoval. Dokonca si pamätal aj Samov pohľad plný nenávisti a vzdoru, ktorý ho pálil až do srdca, keď Deanovi vyčítal chyby z lovu. Jasne videl z jeho naštvaného výrazu, čo si o tom všetkom myslí. Pomyslel na svoju krásnu Mary a vnútorná bolesť sa prehĺbila. Hanbil sa za svoje chovanie, za ktoré ho nakoniec napomenul aj Bobby, ale hnaný nemilosrdnou odplatou sa radšej rozhodol lov v mestečku Black Fair raz a navždy dokončiť, akoby mal vzdorovať skutočnosti, že to všetko bola jeho chyba. Chrániť svoje deti bude navždy jeho prvoradá úloha otca.

Z pochmúrnych myšlienok ho vtrhol náhly šepot, ktorý sa okolo neho zrazu začal ozývať a pomaly naberal na intenzite, až jasne počul každé písmenko dvoch neustále sa opakujúcich slov.
„John Winchester!“
Vytiahol si z pása nabitú zbraň a v duchu sa uisťoval o dvoch dýkach, skrytých pod rifľami v topánkach, vždy pripravenými k prerezaniu životných tepien alebo k bodnutiu do tlčúceho červeného svalu v hrudi. Len čo odistil poistku, mihol sa okolo neho tieň a John namieril na tmavú pohybujúcu sa postavu medzi stromami. Vzdialila sa však rýchlejšie, ako ju stihol zamieriť. Neubehlo ani pár sekúnd a už cítil za chrbtom jej démonskú prítomnosť. Pevnejšie zovrel v dlani svoju lesklú nabitú nádej a otočil sa, dúfajúc len v jediný presný výstrel, ktorý neminie svoj cieľ. V momente, ako tak urobil, sa všetko okolo neho zastavilo a celým telom mu prešiel mrazivý chlad ako guľový blesk, šíriac sa po žilách až do mozgu. Vzdialenosť ukazováka od spúšte sa dala počítať na milimetre. Prešla večnosť, než sa odhodlal nadýchnuť a dodať tak trochu kyslíka do svojej nechápajúcej mysle. Pred ním stála usmiata Mary v nočnej bielej košeli s veľkým tmavočerveným fľakom na bruchu. Krv sa pomaly rozpíjala na bielej látke, až po chvíli nebolo miesta, ktoré nebolo poznačené jej stopou. Johna prepadol strach zmiešaný s beznádejou a nebol schopný urobiť ani ten najmenší a najjednoduchší pohyb na svete. Pripadal si ako vo svojich nočných morách, ktoré sa mu často od jej smrti snívali. Vynárali sa mu všetky mučivé detaily tej osudnej noci, kedy ho blčiace plamene nechceli pustiť k milovanej žene, ktorá horela zaživa na strope Samovej izby.
Mary naklonila hlavu mierne na bok a pár pramienkov blonďavých vlnitých vlasov sa jej zošmykol z pleca, aby tak odhalili spálenú kožu, na ktorej naskakovali veľké vodné pľuzgiere. Natiahla k nemu ruku a John videl, ako sa jej od prstov, na celom tele a hlavne na tvári, začali vytvárať samé popáleniny, ktoré sa postupne začierňovali a zuhoľnatené kúsky zoškvarenej svaloviny padali do trávy. Vlasy jej zmizli v horúcom plameni a z očných jamôk jej vytekala hustá biela tekutina. Zápach spáleného mäsa a tuku bol neznesiteľný každým nádychom. Neviditeľný mor postupoval až do samého vnútra ľudského tela a tak sa pred Johnom v desivom biologickom slede odhaľovali kúsky zakrvavených kostí, ktoré sa po protestnom prskaní a pukaní menili na sivý popol.
Ruka so zbraňou mu klesala a on len stál, neschopný normálne uvažovať. Oči ho pálili od štipľavého dymu a sĺz, ktoré nemohol zastaviť. Kruté spomienky týrali jeho zlomenú dušu a želal si, aby to konečne skončilo. Aj sa tak stalo, keď sa pred ním na zemi objavila čierna kôpka sypkého prášku, ktorá v strede jemne svetielkovala od dohasínajúcej žiary. Padol na kolená a rozvzlykal sa. Chytil sa za hlavu a snažil sa zastaviť sled hlasov a obrázkov, ktoré sa mu miešali v myšlienkach na svoj život. Nezachránil Mary, Sam ho nenávidí a ublížil aj Deanovi. Sklamal ľudí, ktorý mu verili. Akým právom sa môže nazývať človekom, keď sa chová ako bezcitná beštia? Ako si mohol myslieť, že robí pre synov to najlepšie, pričom opak bol pravdou? Vzal im mamu, detstvo, normálny život.
Zožieraný mučivými výčitkami zdvihol hlavu a díval sa do prázdna pred sebou. Slabé slnečné lúče osvetľovali jeho zhrbenú postavu pod ťarchou bolesti. Johnov sivý tieň sa pomaly strácal v tieňoch stromov a kvetov, do ktorých sa oprel jemný ranný vánok. Ešte stále zvieral zbraň vo svojej dlani a keď sa na ňu pozrel, rozhodol sa. Zdvíhajúc si ju pomaly k hlave sa slabo usmial, lebo vedel, že tak to bude najlepšie. Už nebude spôsobovať bolesť a trápenie. Už nikomu, koho má rád.
Keď sa malá kvapka slzy skotúľala po jeho líci a dopadla na steblo zelenej trávy, okolím sa rozľahol výstrel a zatrepotanie havraních krídel.

Sam sa zobudil celý spotený, srdce mu bilo ako opreteky a rozhliadal sa po izbe. Bobbyho postava sa mihla v kuchyni a Dean nerušene spal na vedľajšej posteli. Pretrel si mokré čelo a prehrabol si vlasy preč z tváre. Keď sa po chvíľke upokojil, znova si ľahol na vankúš a premýšľal o sne, ktorý ho tak vystrašil. Dievča, ktoré mohlo byť v jeho veku, v zeleno tričku, ošúchaných rifliach a čiernych teniskách, na neho volalo o pomoc. Boli v lese, presne tam, kde lovili, a ukazovalo na miesto medzi stromy. V slabom svetle dokázal rozoznať len dve postavy, z toho jedna kľačala na zemi a druhá stála hneď za ňou. Neznáma ho prosila pohľadom, aby tam rýchlo išiel, ale v tom sa ozval výstrel, videl, ako prilieta čierny havran a v tom sa zobudil. O pár minút znova zaspal a na zvláštny sen zabudol. Bobby vykukol z kuchyne do obývačky, ale keď videl, že chlapci spia, vrátil sa k vareniu. Pozrel sa na hodinky a vzdychol si.

TBC
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   15.09.08 10:21

toto bol jeden šok za druhým... 602 602 neviem čo napísat...ten záver ma tak šokol.. idem to predýchat...ale úžasná práca... tesim sa na pokracovanie... 704 704
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Faith
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1897
Age : 25
Bydlisko : Mars
Registration date : 23.02.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   15.09.08 20:11

musim sa ti priznat Tina, ze ma neuveritelne ohuruju tie tvoje opisy... ten styl,akym to pises. To je proste moja kava (zboznujem umelecky opis a tieto veci) a strasne krasne si opisala tu Mary a hlavne, strasne zivo affraid spolieham sa na to, ze Johna nadovsetko milujes, takze by si mu nedovolila umriet vo svojej poviedke,vsak??? vsak to bola iba Samova vizia???
celkovy dojem na jednotku, proste skvele Tini, pri tebe nemam ziadne vyhrady
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://kristenstewart.sk
renáta
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 128
Nálada : black and white
Registration date : 27.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   23.09.08 11:18

Super, toto je niečo úplne iné, myslím ten spôsob akým je to napísané. Ten začiatok mi trochu pripomenul Poea . Pokračovania sú výborné a som zvedavá ako to dopadne. Tá veta na privítanie Bobbyho, že skôr by sem došiel samotný satan a jeho odpoveď... . Veľmi dobré boli aj tie momenty ako Sam utešoval Deana alebo Johnove výčitky, ale vlastne celá poviedka je výborná, takže iba chválim.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
SkreechTina
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2962
Age : 28
Bydlisko : Bratislava-Dúbravka
Nálada : dovolenková
Registration date : 27.01.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   26.09.08 0:44

Jeeeej, Reni, diki za koment No havran sa v tomto príbehu bude vyskytovať často, nakoľko je s ním spojená aj tajomná postava, ktorú teraz o niečo bližšie predstavím v tomto pokráčku
Faith: No jasné, že Johna zbožňujem, čo sa s ním však stalo potom, no neviem, či by si neželal radšej byť pod fialkami
calla: Diki moc za koment, pokráčko už dávam Wink

Zistila som, že som to možno trošku prešvihla s označením horor, ale bude to miestami drsné, takže neviem, ako definovať štýl, akým sa poviedka uberá, snáď to na konci zistím presnejšie.
Ale aby som už nekecala, nechám vás čítať 603


Chapter 4


Zvečerievalo sa a obloha sa obliekala do svojho nočného plášťa s prvými hviezdami, ktoré už netrpezlivo čakali na žiarivého bledého pána tmy. Nočné tvory sa po dlhom dni pripravovali na lov a do prírodnej symfónie sa pridali zvuky malých cikád spoločne so žabami, ktoré poskakovali po popadaných drevách na kraji jazera. Neďaleko stála drevená chata, ktorá akoby do lesa patrila už od jeho vzniku. Jedna strana steny bola husto obrastená divým brečtanom, ktorý svoje neposlušné výhonky dočahoval aj do polovice strechy, kde sa nachádzal menší komín z pálených tehál, z ktorého po skupinkách vychádzal dym. Šikmú strechu z hnedých hrubých škridiel sčasti zakrývali aj vetvy ihličnatých stromov, ktoré sa nachádzali na strane s vyrezávanými drevenými oknami. Zadnú stenu pokrývali nasekané polienka alebo veľké časti stromov, ktoré čakali na ďalšie presné spracovanie nablýskanou sekerou, opretou o roh chaty. V prednej časti sa vynímala terasa so zábradlím, ktoré bolo okrášlené rôznorodými kvetináčmi, s kvetmi ešte rôznejších tvarov a farieb. Práve na tomto mieste posedávala ženská postava v ratanovom kresle, s vyloženými nohami na zábradlí a vedľa jej čiernych prekrížených čižiem sedel oddychujúci havran. Spoločne sledovali príchod noci. Žena si unavene uvoľnila tmavo-hnedé vlasy zo spleteného drdolu a prstami si prehrabla ofinu, ktorú jej jemný vánok sfúkol do zelených očí, orámovaných hustými čiernymi mihalnicami. Havran si našuchoril perie, zobákom si upravil niekoľko pierok na krídlach a potom sedel nepohnute ako socha. Na vkusnom stolíku z brezového dreva sa okrem taniera s polámanými orieškovými sušienkami vynímala vedľa skleneného popolníka aj otvorená škatuľka cigariet. Brunetka sa po nej natiahla a elegantne vytiahla jednu cigaretu, ktorú si vzápätí pripaľovala jednoduchým čiernym zapaľovačom s vygravírovanými striebornými písmenami, vyloveným z vrecka jej potrhaných džínsov. Labužnícky si vychutnávala prvý dúšok nikotínu, dokým nezačula zlovestné klopnutie do špičky čižmy od opereného zvieracieho kamaráta. Štuchla ho a havran odskočil o pár centimetrov ďalej, aby ho už nemala šancu zasiahnuť a popritom urazene zakrákal. Usmiala sa a znova si potiahla. Koniec cigarety sa rozžiaril a do výšky v špirálovitom tvare stúpal sivo-biely dym. Pomrvila sa, zaklonila hlavu dozadu na kreslo a zatvorila oči. Chcela si len na malú chvíľu oddýchnuť ale zrazu začula, ako sa z vnútra chaty ozvali ťažké vzdychy a potom aj výkrik. Zložila nohy zo zábradlia, s mierne trpiteľským výrazom na tvári zahasila v popolníku nedofajčenú cigaretu a vstala.
„Tvoje želanie bolo vypočuté, Noxi.“ a do šera mladej noci sa jej zablysli čierne oči, ktoré vzápätí mali svoju pôvodnú zelenú farbu.

Vkráčala do útulne zariadenej spálne, kde sa okrem iného masívneho dubového nábytku nachádzala široká posteľ s mužom, ktorý mal zjavne vysokú horúčku a blúznil. Rýchlo vošla do kúpeľne, napustila si do pripravenej misky ľadovú vodu a namočila do nej malú bavlnenú handru. Po ceste ju vyžmýkala a keď si sadla na kraj postele, položila mužovi mokrú poskladanú handričku na čelo. Prstami mu prešla na krk, kde zisťovala jeho pulz a potom zistila, že tričko, ktoré mu prezliekla len pred necelou polhodinkou, má úplne prepotené, akoby sa v ňom kúpal. Vzdychla si a keď sa jeho dych upokojil, podišla ku šatníku, kde mala na kôpkach poukladané oblečenie, rozdelené na poličkách podľa svojho systému. Prezliekanie zraneného pacienta, výmena návliečok, podušky a deky jej zabralo pár minút, ale nakoniec to zvládla bez zvyčajných problémov, ako keď to robila prvý krát. Ošetrila mu jemne krvácajúcu ranu na spánku a keď bola s prácou hotová, sadla si na stoličku pri posteli a ticho sa na neho pozerala. Čierne strapaté vlasy, niekoľko dňové strnisko a jazva na pravom líci mu aj v tomto stave dokázali dodať niečo, čo ju fascinovalo a nútilo stále skúmať jeho osobu. Všimla si, že sa mu viečka jemne zachveli a zatajila dych. Neznámy sa na ňu zadíval krásnymi hnedými očami, slabučko sa usmial a otočiac hlavu na bok, upadol do hlbokého spánku bez snov.

Kráčal po bielom moste, keď si zrazu uvedomil, že sa nachádza v jeho strede. Poobzeral sa okolo seba, ale nevedel definovať miesto, kde sa práve nachádzal. Nespomínal si, že by niekedy v živote navštívil krajinu alebo mesto, ktoré by sa podobalo tomuto podivnému okolitému prostrediu. Zazdalo sa mu, že za chrbtom počuje slabé volanie, tak sa otočil a na konci mosta uvidel ženu v bielom. Bola to krásna blondína a bola len v nočnej košeli. Usmievala sa neho. Niečo mu našepkávalo, aby sa pozrel aj na druhú stranu mosta, tak vyhovel tomuto vnútornému hlasu a pozrel sa tam. Na druhom konci stáli dve deti, vlastne chlapci v puberte. Mal pocit, že ich pozná, ale nevedel odkiaľ. V tom sa mu nad hlavou nečakane ozvala dunivá paľba z vojenských bombardérov a videl, ako sa žena stratila v plameňoch, ktoré ju celkom pohltili a výraz na tvárach chlapcov bol plný strachu, potrebovali pomoc. John horúčkovito rozmýšľal, koho zachrániť skôr, ale než sa stihol vôbec rozhodnúť, most sa začal od stredu rozpadávať a rúcať po kusoch do vody. Až teraz zistil, že sa nachádza nad veľkým vodopádom, kde ho čakala istá smrť. Snažil sa urobiť aspoň jeden krok, ale trosky ho už so sebou brali do tmavo-modrej náruče hlbokého jazera pod ním. Zúfalo vykríkol, ale jeho hlas zanikol pod vodnou hladinou, kde mu z úst vychádzali nemé bublinky, ktoré smerovali nahor, pričom jeho telo padalo stále hlbšie a hlbšie do neznáma.

V motely na kraji mestečka Black Fair, v jedinej obsadenej zelenej izbe, stál v okne chlapec s obviazanou rukou a smutne sa díval na neďaleký les a cestu, ktorá do neho viedla. Bola už tma a jediné svetlo vychádzalo z pouličných lámp, ktoré osvetľovali opustené parkovisko, na ktorom stál iba starý Bobbyho tmavomodrý nákladiak. Sam podišiel k bratovi, ktorý už hodnú chvíľu mlčanlivo stál pri okne a povedal:
„Poď jesť, Bobby nám už naložil večeru na taniere.“
„Nie som hladný.“
, odvrkol mu Dean
Sam očakával takúto reakciu a preto tichšie dodal:
„Otec sa vráti...“
„Nevráti.“,
skočil mu do reči a pevnejšie zovrel pery od hnevu, mračiac sa pri tom na svoj odraz v skle.
Chvíľu bolo ticho a aj Sam sa pozrel do prírodnej temnoty, ktorá ho lákala a desila zároveň.
„Dokončí, čo má a príde naspäť.“, hlesol Sam.
„Keď myslíš....“

Do ich rozhovoru sa zapojil Bobby, ktorý sa pri nich nečakane objavil.
„Obaja viete, že otec sa vždy z lovu vrátil. Nech sa stane čokoľvek, vie, že má synov, ktorí na neho čakajú, takže už žiadne debaty na túto tému a choďte už jesť.“
Mladí Winchestrovci ho poslúchli, ale keď sa stretol s Denovými pohľadom, vedel, že sa s ním len nechce hádať, preto mu nič na to nepovedal. John bol na love už dva dni a ak sa do zajtra večera neobjaví pred dverami ich izby, budú musieť odísť. Netešil sa na ten moment, keď ich bude musieť prehovárať, hlavne Deana. V skutočnosti sa však ani jemu nechcelo odísť. Chcel sa dozvedieť čo najviac o tej veci, ktorá dokázala rozdeliť rodinu lovcov, ale ani jeden zo súrodencov sa mu doteraz nezdôveril. Pevne dúfal, že sa čoskoro dozvie, čo sa stalo v lese tej osudnej noci.

TBC...


Naposledy upravil SkreechTina dňa 14.10.08 2:44, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
renáta
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 128
Nálada : black and white
Registration date : 27.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   26.09.08 14:27

Výborné pokračko, myslím, že nie len Bobby sa chce dozvedieť čo sa stalo v tom lese. Very Happy Dúfam, že som to dobre pochopila a ten muž bol John a tiež tá záhadná žena , no nechám sa prekvapiť čo si pre nás pripravila.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
wiktoriano
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2781
Age : 27
Bydlisko : No niekde
Nálada : Nemám na nič čas čo je zaujímavé kedže celé dni nič nerobim...
Registration date : 05.04.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   27.09.08 0:25

táto poviedka sa i naozaj začína páčiť. páči sa mi štyl aký to píšeš a tie opisy. dobrá práca som zvedavá čo bude dalej
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://sashanovely.blog.cz/
Faith
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1897
Age : 25
Bydlisko : Mars
Registration date : 23.02.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   27.09.08 9:40

jejo,dalsie pokracko cheers
ja tak zeriem tvoje poviedky (uz som to asi aj pisala,ale nemozem si pomoct). Ten zaciatocny opis bol zasa dokonaly... vsetko si viem dokonale predstavit a dufam, ze som to aj ja dobre pochopila a ze ten muz na posteli v jej dome bol John Wink
chudacik Dean a Sam... dufam, ze John bude v poriadku

skvela praca Tina!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://kristenstewart.sk
calla
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1082
Age : 24
Bydlisko : Taká malá dedinka v BB kraji
Registration date : 25.06.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   27.09.08 10:31

suhlasim...tvoje opisy prostredia, prirody a vsetkoho ma vždy dostanú... 702 702 ten havran sa mi hrozne páči 603 rozhovor Sammyho a Deana výborná časť
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
SkreechTina
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2962
Age : 28
Bydlisko : Bratislava-Dúbravka
Nálada : dovolenková
Registration date : 27.01.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   29.09.08 23:22

Nooo, odhalili ste ma baby, v tej posteli je to naozaj John, ale či je v pohode, noooo, to je už otázne. Tajomnú neznámu brunetku čoskoro označím aj menom a havran bude prelietavať celým príbehom I love you
To je tak asi vše, čo viem zatiaľ napísať.
Samozrejme, diki moc za vaše krásne slová vedia ma pohnať v príbehu a inšpirácii ďalej
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Madlen
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2053
Age : 25
Bydlisko : Nový Jičín
Nálada : :)
Registration date : 11.12.2007

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   30.09.08 19:59

Tini, teď jsem si přečetla tvojí povídku a opravdu mě upoutala od samého začátku 704 704 Vypadá to velmi zajímavě a tajemně - hlavně ta žena ošetřující Johna (určitě na té posteli ležel on, že? Smile) s havranem. Taky jsem moc zvědavá, co se přesně stalo té noci, kdy se Dean nedržel plánu. Líbí se mi styl, jakým to píšeš, že se jakoby od určitého bodu pomalinku po částech vracíš do minulosti!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.podkovickaprostesti.blog.cz
SkreechTina
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2962
Age : 28
Bydlisko : Bratislava-Dúbravka
Nálada : dovolenková
Registration date : 27.01.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   07.09.09 10:19

Shocked Shocked Uff, valím oči, že som skoro rok nechala túto poviedku ležať prachom 603 Tak to napravím a prinášam vám ďalšiu chapter Wink

Desperation shows its ugly face in many ways
No one can escape the times we live in
The answers are so simple and we all know where to look
But it's easier to just avoid the question
And if I seem too inconclusive
It's just because it's so elusive

Though I've said it all before I'll say it once again (one more time)
Everyone needs something to believe in


Kansas – On The Other Side

Chapter 5


Zatúlaná strakatá čierno-biela mačka sa prechádzala okolo motela a jej srsť sa ligotala v prvých lúčoch vychádzajúceho slnka, ktoré sa ospalo vynáralo spoza sivých skál. Keď opatrne vlhkým ňufákom očuchávala stopy po svojich lietajúcich raňajkách, mihol sa nad ňou tieň veľkého vtáka, ktorý sa ťahal na stenu jednej z izieb, až nakoniec zmizol pod rímsou na okraji rovnej strechy. Zdvihla hlavu a zreničky sa jej zúžili do tenkých štrbiniek. Zastrihala ušami, šibla chvostom a ako zhypnotizovaná sledovala čierneho havrana, ktorý si dôkladne čistil perie, nevnímajúc prítomnosť pozemného nepriateľa. Keď po chvíli natočil hlavu na bok a všimol si ju, zakrákal a rozprestrel krídla, odlietajúc medzi konáre neďalekých ihličnatých stromov k svojej tajomnej ľudskej pomocníčke noci. Mačka porazene zavrčala a vykročila smerom k dverám s číslom desať, využijúc mraučanie na vyžobranie aspoň nejakého kúska mäsa, alebo inej požívateľnej potraviny.
„Pomôžeš mi s tým, alebo nie?“ opýtal sa Dean s plnými ústami ovsených vločiek svojho mladšieho brata, ktorý si práve nalieval vychladené mlieko na svoju raňajšiu porciu cereálií. Bobby odišiel do mesta a len čo za sebou zavrel dvere, Dean využili príležitosť a čas na nahovorenie Sama, aby pokračovali v prípade, ktorý sa im s otcom nepodarilo vyriešiť. Na stole mal už okolo seba porozkladané vytlačené papiere, útržky z novín, tenšie aj hrubšie knihy, zatiaľ čo jeho brat vyberal slová, ktorými chcel jeho elán po pátraní skrotiť. Keď si sadol oproti nemu, sledovaný Deanovým pohľadom, zrazu si všimol tieň, ktorý preletel pred oknom a otočil tým smerom hlavu. V momente, ako zistil, že to bol havran, sa mu vybavil sen o dievčati, tajomnej postave s havranom a výstrele u muža, ktorý kľačal na zemi. Aj keď sprvu nechápal, kto to všetko mohol byť, mužská postava a hlavne jeho kožená bunda mu boli čoraz známejšie. V hlave mu ako na povel pri štarte na bežeckej dráhe začali pracovať všetky mozgové bunky, ktoré prerušil rozrušený Deanov hlas:
„Sam, čo sa deje?“
Prehltol sucho v ústach a snažiac sa nedať najavo svoju narastajúcu nervozitu, povedal:
„Daj sem tie papiere, nech sa na to pozriem.“
Dean nečakal, že bude tak rýchlo súhlasiť, ale vyhovel mu a podal mu články z novín, zatiaľ čo on otvoril jednu z kníh, ktorá bola k nemu najbližšie. Pár krát sa pozrel na Sama a keď sa snažil zistiť, čo spôsobilo jeho náhle rozhodnutie, začul nenápadné mraučanie pri dverách.
...
Strakatá čierno-biela mačka si triumfálne odnášala svoj kúsok šunky a za stenami motelovej izby Bobby vyhrešil Deana za jeho zľutovanie sa nad štvornohým tvorom z ulice. Práve sa vracal s dvoma papierovými taškami plných čerstvých potravín a zbadal mladého lovca, ako pri otvorených dverách kŕmi kadejaké tvory, tak ho skoro porazilo. Nakoniec založil ruky v bok a čakal, kto z chlapcov prehovorí ako prvý a zasvätí ho do celého záhadného prípadu.
...
John otvoril oči a snažil sa privyknúť na slnečné svetlo, ktoré ho oslepovalo svojimi žiarivými lúčmi na tvári. Uvedomil si, že leží v mäkkej posteli prikrytý teplou dekou, a keď sa zdvihol na lakte, rýchlo pohľadom prešiel celú miestnosť. Náhle ho rozbolela hlava a znova si ľahol na podušku, aby aspoň trochu zmiernil vystreľujúcu bolesť v okolí spánku pri uchu. Keď si chcel rukou pomasírovať boľavé miesto, nadávajúc si v duchu za nekontrolované pitie tvrdého alkoholu, prekvapilo ho, keď si prstami nahmatal niečo mokré. Zistil, že pri aj tom najmenšom dotyku mu do hlavy akoby pichali malé ostré ihličky na šitie. Šokovane pozeral na červenú farbu na bruškách prstov a keď začul z pootvorených dverí do kúpeľne púšťanie vody a tiché zahrešenie, horúčkovito rozmýšľal, čo sa vlastne stalo a kde to vôbec je.

Sklonila sa nad bielym umývadlom, aby si ovlažila tvár studenou vodou a zmyla tak stopy po prebdenej a ťažkej noci, ale pri tomto naoko jednoduchom pohybe jej vykĺzlo z úst pár šťavnatých slov. Modrina na jej pleci z večernej prechádzky lesom sa začala zafarbovať a aj pri tom najmenšom pohybe cítila, akoby mala celú ruku v ohni. V duchu si doplnila zoznam o pár nových mastičiek a obväzov, ktoré musí v najbližšej dobe nakúpiť. Načiahla sa za uterákom a osušila sa. Prstami si prešla po vlasoch a keď otvárala dvere, zažila menší šok. Niečie silné ruky ju odsotili a otočili tak, že sa hlavou buchla o dvere. Zároveň jej šikovným hmatom útočník uväznil ruky za chrbtom, na čo ju plece začalo pekelne bolieť, a zacítila, ako ju celou svojou váhou silno zatlačil, takže nemala šancu na jediný pohyb.
„Čo to do ... ?!“
„Kto si a pre koho pracuješ?!“
„O čom to trepeš??“,
nechápala.
„Kto si a pre koho pracuješ sa pýtam!“
Už mala toho akurát dosť. Aj za cenu vykĺbeného ramena sa zo všetkých síl pohla a snažila sa neznámeho zo seba striasť. Skoro by sa jej to aj podarilo, lenže ju zradili jej vlasy, keď ju za ne potiahol späť, až zjojkla od bolesti. Znova ju dostal tam, kde bola aj predtým.
„Pusti ma!“
„Nepustím ťa, dokým mi neodpovieš! Alebo ťa mám ....“

V tom zacítila, ako zovretie trochu povolilo a o pár sekúnd na to padala na zem. Dopadla priamo na neho, zatiaľ čo on o takom šťastí nemohol hovoriť. Parkety mala síce pokryté mäkký kobercom, ale pre chlapa ako hora, čo sa zošuchol ako vrece zemiakov, to bolo aj tak na nič. Skotúľala sa z neho a prezrela si ho. Omdlel.
„Blázon jeden...“
Všimla si, že tričko, ktoré mu dala prednedávnom, má okrem fľakov od potu aj nové škvrny od krvi, čo značilo jediné, že rana na jeho hlave je znova otvorená. Zahrešila, keď sa ho snažila dostať opatrne do postele, ale nakoniec sa jej to po pár minútach nadvihovania a presúvania jednej jeho končatiny za druhou podarilo. Bola zadychčaná a keď si trochu oddýchla a chcela mu vyhrnúť tričko, prebral sa a chytil ju za lakeť. Pozrela sa mu do očí, ktoré ju prebodávali samými otázkami.
„Kto si?“, šepol skoro nečujne zachrípnutým hlasom.
„Brenna...“ odpovedala potichu, ale to sa už jeho viečka zachveli a on upadol do spánku.

Bol už podvečer, keď bola opretá o zábradlie na terase a vychutnávala si svoju zapálenú cigaretu. Na stolíku pri ratanovom kresle okrem poloprázdnej škatuľky cigariet sa vynímali a psie známky na dlhej striebornej šnúrke ako od štupľa do umývadla, ktoré pred chvíľou študovala. Neznámy sa volal John Winchester. Viac okrem jeho mena, krvnej skupiny a toho, že je bez vierovyznania, nevedela vyčítať. Podľa výzoru mu súdila vek asi 40 rokov a podľa jaziev na jeho tele, že ide o vojaka, ktorý toho zažil viac než dosť. V hlave sa jej rojilo veľa otázok okolo Johna a ich prvého stretnutia pred pár dňami v lese, kedy s ním boli aj 2 chlapci a príšera, po ktorej dlhšiu dobu v tomto lese ide a ktorá mala na svedomí toľko mŕtvych obetí. Vzdychla si, potiahla si už z dohasínajúcej cigarety posledný dúšok a vyfúkla sivo-biely dym do neznáma. Po chvíli zmizla v útrobách svojej skromnej chatky a čierny havran sa naďalej nehlučne vznášal v povetrí, striehnuc na každé nebezpečenstvo, ktoré by hrozilo.

TBC
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
SkreechTina
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2962
Age : 28
Bydlisko : Bratislava-Dúbravka
Nálada : dovolenková
Registration date : 27.01.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   08.04.10 7:10

Stratená múza sa našla a dokopala som sa k pokračovaniu, tak hádam ešte chvíľku u mňa teta Múza bude, aby sme doriešili aj ďalšie pokračovania Razz

Chapter 6


„Riadili sme sa správami v novinách a tiež aj policajnými záznamami, ktoré nás naviedli na túto lokalitu.“, začal Sam, keď sa všetci usadili za stôl v motelovej kuchynke.
„Je to vychýrená turistická oblasť vďaka svoje prírode, takže obete sú zväčša turisti, od detí až po starších ľudí. Za približne 20 rokov tu zmizla asi stovka ľudí.“
„Ich telá sa našli?“,
opýtal sa Bobby.
„Iba niektorých.“, odpovedal mu Dean a pokračoval: „A aj to len vtedy, ak nájdené telo nahlásil niekto z miestnych.“
„Neboli im podozrivé tie vraždy?.“

Deanovi sa objavil na tvári tajnostkársky úsmev a povedal:
„V tom je ten vtip. Podľa pitvy sa zistilo, že ich nikto nezabil. Spravili si to všetko sami.“
„Buď boli obesení, prerezali si žily alebo spadli zo skaly.“,
doplnil ho Sam.
„Ako teda váš otec vedel, čo sa deje a čo ide loviť?“
Obaja mladí Winchestrovci sa na seba pozreli a prehovoril Sam:
„To nevieme, vtedy sme šli do lesa akoby na skúšku.“
Bobby si čosi zahundral o nezodpovedných magoroch a nechápavo krútil hlavou. Pohľadom prešiel po neporiadku na stole a prečítal si pár hrubo vytlačených písmenok z niektorých útržkov z novín.
„Mladá žena sa obesila.... Malý chlapec neprežil pád do rokliny.... Starší muž sa utopil v jazere.... Niečo za tým musí byť. Teraz mi však povedzte, čo sa stalo v lese, keď vás John vytiahol von.“
Dean sa z hlboka nadýchol a prehovoril:
„Mali sme plán. Otec bol vpredu, Sam v strede a ja som bol na konci. Keď sme začuli niečo podozrivé, rozdelili sme sa. Sam bol so mnou, taký bol príkaz, aby som ho chránil...“
„Lenže potom sa pri otcovi objavil tieň, ktorý sa premenil na...“
Sam sa pozrel na staršieho brata, aby mu pomohol v opise, lebo sám si nebol istý, či dobre videl v tej tme.
„Bolo to niečo ako človek a niečo ako zviera, neprehovorilo to, ale ani to nevydalo nejaký ten divný zvuk.“, povedal Dean a pokračoval:
„Otec nemohol to čudo vidieť, stálo to za jeho chrbtom a chcel som skríknuť, nech si dáva pozor, lenže v tom momente som zacítil, ako ma za bundu ťahá Sam a ukazuje na opačnú stranu od otca. Tam jasne stála postava, ktorá sa nehýbala a len sa na nás pozerala. Zamieril som na ňu, ale presne v tom istom čase zaútočila na otca tá vec a... vyrušila ma.... nevedel som...“
„Dean...“,
chcel niečo povedať Bobby, ale Dean sa tváril, akoby ho nepočul.
Prehltol horké sliny a s pohľadom upretým na svoje ruky sa to rozhodol dorozprávať.
„Otec po útoku strelil do neznáma, čo to „niečo“ sa asi vydesilo alebo čo, a išlo to rovno k nám. Vrhlo sa to na moju ruku tými dlhými pazúrmi a padol som na zem. Išlo to aj po Samovi, ale to už zazneli ďalšie výstrely a zmizlo to do lesa. Postava pri Samovi tam tiež nebola. Otec skontroloval Sama a chcel vedieť, prečo sme ho neupozornili. Sam mu povedal o ďalšej bytosti, na čo sa obrátil na mňa a pýtal sa ma, prečo som teda nestrieľal, keď to mohlo ublížiť bratovi. Pozbierali sme sa a vrátili sme sa do motela.“
Nastalo ticho. Chlapci sa pokúšali si spomenúť ešte na nejaký detail, aby im mohol Bobby pomôcť, alebo aspoň povedať, čo sa v tom lese deje a o koho ide. Ticho narušil Sam, ktorý si spomenul na sen. Tá žena z toho sna a tá postava, čo sa tej noci pri nich objavila, boli jedno a to isté. Spomenul si ešte na niečo.
„Neviem, ale mal som pocit...že tá druhá osoba nám nechce ublížiť. Dokonca tesne predtým, ako začal otec znovu strieľať, tá vec, čo sa na nás vrhla, akoby sa jej zdesila tiež.“
„Ako vieš, že to mohol byť človek, pričom ani poriadne nevieme, čo nás napadlo?“,
opýtal sa ho Dean.
„Nie som si tým istý...“
Znovu bolo ticho. Bobby sa pokúšal v duchu zistiť, čo by to mohlo byť. Bolo treba nájsť príznaky, ktorými sa vyznačovali obete, ale okrem toho, že to boli samovraždy, k ničomu nedospel. Zameral sa na les a na to, čo všetko môže žiť v lese a jeho okolí. Pohanský boh? Krvilačné víly? Vodní ľudia? V tom ho zrazu osvietilo, buchol dlaňou po stole, až obaja súrodenci nadskočili.
„Banší.“
„Prosím?“
„Ide o tvora menom Banší. Pochádza z írskej mytológie a hovorí sa, že ide so smrťou po boku, alebo ju vie predpovedať. Má viaceré podoby. Vie byť aj krásna, ale aj desivá. Obete spája jediné – smrť, ktorú si spôsobili sami.“
„Z tvojho opisu to vyplýva, akoby to mala byť len neškodná baba jaga, alebo čo...“,
zamrmlal Dean.
„Tak sa píše o tom v knihách, ale ako vidíš, teória je zvyčajne iná. Tu sa zdá, že nám táto babizňa prahne po smrti ako nikto iný a je jej jedno, kto je obeťou.“
„Myslíš, že tých ľudí dohnala k samovražde?“,
opýtal sa ho Sam.
„Je to možné.“
„Ako sa dá zabiť?“,
ozval sa Dean.
„Tým, že na ňu pošleme samotnú smrť.“
„Iný spôsob?“,
opýtal sa Dean s malou dušičkou nádeje, že sa to dá jednoducho len zastreliť a bude.
„Iný spôsob nie je. Musíme ju dohnať k samovražde, ako to ona urobila svojim obetiam.“
„Úžasné...“,
povedal otrávene a zúrivo vstal od stola.
Sam vedel, prečo sa naštval. Ich otec toto nevedel a išiel na lov len so zbraňou a dýkami. Pozrel sa na Bobbyho s jasnou otázkou v očiach „čo teraz?“.
„Nájdeme Johna, ale predtým budeme musieť vymyslieť plán, aby sme sa chránili aj my, keď pôjdeme najbližšie do lesa.“
.........
Znova ten istý biely most a krajina, ktorú nespoznával.... Žena v plameňoch na jednom konci a chlapci na druhom konci. Tesne predtým, ako sa všetko začalo rúcať do neznáme pod ním, začul, ako ho volali.... Otec.... Zvláštne, nevedel o tom, že by mal deti. Zisťovať však, či to je pravda alebo nie, nemal čas, lebo most sa prepadol a John spolu s bielymi troskami padal do tmavej sčernenej vody od vodopádu, nad ktorým sa most nachádzal. Keď sa nad ním uzavrela hladina, zadržal dych a snažil sa vyplávať na povrch, ale niečo silnejšie ho ťahalo stále hlbšie a hlbšie do neznáma. Nakoniec zatvoril oči a stratil sa v tme.

Spočítala si dni a pozrela sa na pacienta na posteli, ktorý pravidelne dýchal a zdalo sa, že konečne spí spánkom spravodlivých. Za oknom sa plazila začínajúca noc a posledné slnečné lúče sa odrážali na jesenných listoch malých stromov v sýto-oranžových farbách, čo dodávalo celej scéne priam čarovnú atmosféru krásnej a rozprávkovej krajiny s chalúpkou uprostred lesa. Pre neznámeho cudzinca nádhera, ktorá dokáže aj kruto zabíjať. Pre Brennu to bol už niekoľko rokov domov, ktorý ju prichýlil do svojej nebezpečnej náruče ako milujúca matka svoje dlho stratené dieťa. Skontrolovala zásoby v chladničke, napísala na žltý lístok veľkými písmenami slová Prídem za pár minút a pripla ho o okraj lampičky na stolíku pri posteli oddychujúceho Johna. Pevne verila, že sa vráti skôr ako sa preberie a preto si obliekla svoj dlhý čierny plášť, postrapatené vlasy si upravila do jednoduchého copu a vyšla z chatky von. Začula, ako z neďalekého konára vzlietla čierna silueta a vzniesla sa do výšky nad vrcholce ihličnatých stromov. Vykročila do lesa, aby sa mohla nenápadne dostať do civilizovanej časti mestečka Black Fair.


TBC...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nemix
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1137
Age : 31
Bydlisko : Praha
Nálada : ...s TFW jde všechno líp...
Registration date : 04.02.2010

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   08.04.10 11:11

páni, to je úžasná povídka 704 doufám, že se brzy dočkám pokračováním, protože představa, že čekám dalšího půl roku mě zabíjí Very Happy Very Happy Very Happy
tvůj styl psaní se mi velice zamlouvá, jen tak dál
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   08.04.10 13:57

Super, fajn, že jsi začala znovu psát. Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
SkreechTina
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 2962
Age : 28
Bydlisko : Bratislava-Dúbravka
Nálada : dovolenková
Registration date : 27.01.2008

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   17.04.10 13:37

Shocked a jeje, ja len valím oči, že táto FF má ešte nejakých fans! Tá čosová medzera ma mrzí, ale čoskoro to napravím Wink
Enjoy new part Smile

Suffering darkness in my eyes against the night of Rome
I get confused and all I hear is just myself
I will resign and search for peace of mind, I'm on my own
I need to be alone and lost in this solitude

Shallow life, I'll stay close to the ground
Shallow life, The walls keep falling down
I close my eyes, I'll find my way around, In the shallow life


Lacuna Coil – Shallow life

Chapter 7

Bol piatok večer a väčšina obyvateľov Black fair sa schádzala v miestnej krčme, ktorá mala nad dverami svietiaci neónový nápis Cynic Paradise. Aj keď zvonka pôsobila neupravene, miestami olupujúca sa hnedá farba a preplnený otvorený kontajner so smeťami, odkiaľ si divé mačky tajne hrabali svoje pochúťky, vo vnútri to vyzeralo už inak. Vyleštený barový pult s tiahol po celej dĺžke jednej steny, na ktorej sa vynímali fľaše s alkoholom rôzneho druhu, od „babských“ sladkých koňakov, tvrdších aperitívov až po Diabolské dúšky, na ktoré si trúfol len málokto. Samozrejmosťou bola aj chladnička, kde viac ako polovicu zaberali rozmanité pivové fľašky. Okrem hranatých stolov s jednoduchými zelenými obrusmi a sviečkou uprostred boli v miestnosti aj dva biliardové stoly a jeden stolný futbal, ktorý nemal o zákazníkov núdzu. Ďalej sa tam nachádzali boxy oddelené vysokými ozdobnými drevenými stenami, ktoré na vonkajších okrajoch spájali dlhé popínavé rastliny a dotvárali tak nerušenú intímnu atmosféru týchto obľúbených miest. Smerom k dverám do skladu na stene visel terč aj so šípkami, takže nech v akomkoľvek stave si chcel niekto zahádzať, nehrozilo, že by šípka skončila na neželanom mieste. Interiér neoplýval veľmi načančanou výzdobou, ale zarámované fotografie alebo ústrižky z novín, kvetiny v kochlíkoch pri okne a sem-tam nejaká milá keramická drobnosť dodávala celému miestu domácku atmosféru. Majiteľ krčmy Cynic Paradise, Ludo, bol vysoký chlapík akoby vytrhnutý zo stránky o kulturistike, ale aj napriek nebezpečnému výzoru v tvári ho všetci poznali ako dobrosrdečného človeka, na ktorého sa dá spoľahnúť. Spoločnosť za barom mu robili jeho deti, ktoré sa najviac podali na matku, ktorá bola pôvodne Španielka, takže niekedy mal Ludo čo robiť, aby poodháňal húfy očarených mladých dievčenských sŕdc, ktoré sa nevedeli odtrhnúť od jeho syna Pabla alebo aby rovno nezobral zo skladu brokovnicu a nezačal naháňať chlapov, čo poškuľovali po jeho dcére Lucy. Všetci traja sa v tento večer obracali na všetky strany, aby splnili želania svojich hostí – puberťákov, ktorým sa skončila škola a túžili sa zabaviť, mladých ľudí, ktorý si chceli spríjemniť nadchádzajúce chvíle voľna, ako aj dospelákov, ktorí jednoducho nedali na toto miesto dopustiť.
„Doniesla by si sem ešte jednu hrušku a jablko? Nejako im tieto džúsy zachutili.“, povedal Ludo smerom k dverám do skladu, kam sa vytratila Lucy.
„Nemal by to nosiť Pablo?“, opýtala sa mierne naštvaným tónom, lebo už ani nepočítala, koľko krabíc musela doniesť, zatiaľ čo jej brat sa ako hviezda zase predvádzal v úlohe čašníka.
Keď si pripravila všetko, čo chcela zaniesť do baru, začula pri zadných dverách akoby tiché klopanie. Zamračila sa, podišla k nim a otvorila ich. V nich uvidela postavu v dlhom plášti a usmiala sa.
..........
„Rada ťa vidím Lucy.“, povedala Brenna keď vošla dovnútra a rozopla si plášť. Mladé dievča jej medzitým donieslo zelený vojenský batoh, ktorý bol naplnený skoro až do prasknutia.
„Kúpila som ti všetko čo si mi napísala na lístoček.“
„Ďakujem ti, si poklad. Chcela som ťa však poprosiť o dokúpenie ešte nejakých vecičiek.“
„Čo by si potrebovala?“
„Na začiatok by mi stačilo aj pár obväzov, vatu a niekoľko kusov tvrdšieho alkoholu.“

Lucy sa zamračila a vysadla si na debničky s prázdnymi fľaškami, že jej nohy ostali pár centimetrov nad zemou.
„Niekoho som našla a potrebujem ho dať do poriadku.“, vysvetlila hneď Brenna.
„Znova nejaký turista?“
„Nie len tak hocijaký.“

Dievča hneď spozornelo a horelo nedočkavosťou po novinkách.
„Neviem presne, kto to je, ale do lesa sa nevybral len tak. Išiel zámerne po niekom a naša milostivá príšerka ho skoro dostala skôr ako on ju.“
„On? Ale čo, je aspoň pekný?“
, zachichotala sa Lucy.
„Pre čo iné by som si ho nechávala už pár dní v posteli u seba doma?“, odpovedala jej tajomne Brenna a nakoniec sa obe zasmiali.
V tom ich vyrušili kroky. Ludo sa išiel pozrieť za Lucy, aby skontroloval, čo ju tak zdržalo.
„Lucinda, kde toľko...“,nedokončil, všimol si návštevu a hneď zmenil aj tón hlasu: „Som si mohol myslieť, že sa tu s niekým vykecávaš.“, a vzápätí sa opýtal: „Zdravím Brenna, niečo nové? Treba sa postarať o novú obeť z lesa?“
„Dobrý večer Ludo, dnes nie našťastie, prišla som si len po veci, čo mi Lucy nachystala, za chvíľku idem preč aby som vás oboch nezdržovala.“

Ako dopovedala, už aj si zapínala plášť a brala do ruky ťažký batoh zo zeme.
„Dnes je piatok, tak sa obraciame na všetky strany, ale zastavte sa na drink niekedy, rád vás osobne obslúžim.“, a venoval jej jeden veľký profesionálny úsmev.
Brenna sa im obom poďakovala, objala Lucy a vyšla do noci, kde ju ovanul studený vánok, až jej prešli zimomriavky po rukách. Po ceste do lesa, skrytá v tieni, sa jej vynorili spomienky na začiatok zvláštneho priateľstva s Bagmanovcami.

V teň deň si myslela, že nič nenaruší pokoj, ktorý panoval v lese už dlhé mesiace, akoby sa príšera na istý čas stiahla z povedomia. Vyšla s Noxim na rannú prechádzku k jazeru. V tom sa jej zmocnil divný pocit a z diaľky sa jej zdalo, že niečo ruší vodnú hladinu sfarbenú do krásnych smaragdovozelených odtieňov. Keď ju našla na kraji jazera a otočila tvárou k sebe, skoro nedýchala. Už-už si myslela, že si z nej niekto z lesa robí žarty, ale nebolo to tak. Tá hnusoba sa už neštítila doslova ničoho. Tak mladé a pekné dievča..., prebehlo jej hlavou. Šokovalo ju to, lebo bola len dieťa. Rýchlo jej skontrolovala pulz a bola rada, že žije. Zobrala na ruky jej studené telíčko a ponáhľala sa do chaty, kde sa o ňu pár dní starala zo zásob, ktoré vtedy mala. Z dokladov zistila, že patrí k obyvateľom mesta Black Fair a jej meno je Lucy. Keď bolo dievčatko z najhoršieho vonku, tak keď spala, sedela pri jej posteli a hladila ju po dlhých tmavých vlasoch. Tak sa podobala na Amaris, pomyslela si niekoľkokrát v duchu, až sa jej nahrnuli slzy do očí. Zaprisahala sa, že tú beštiu dostane raz a navždy. Keď sa malá Lucy prebrala, bola zo začiatku vyplašená z neznámeho prostredia a zo šoku, čo prežila vtedy v lese, ale rýchlo si na Brennu zvykla, lebo jej pripomínala mamu. Vedela však, že sa tam nemôže hrať večne a že otec je určite celý od strachu bez seba. Nasledujúci deň spoločne vyšli z lesa aj za doprovodu čierneho havrana Noxa a po zvítaní sa s otcom a bratom im predstavila Brennu. Sprvu sa Brenna zdráhala, predsa len to boli roky, čo sa vzdialila od civilizácie, ale títo jednoduchý ľudia si ju hneď získali a po pár stretnutiach panovala medzi nimi dohoda – ak Brenna nájde novú obeť, skontaktuje sa s Ludom a on vybaví zvyšné veci tak, aby nepritiahli prílišnú pozornosť médií. Na revanš nebude nikto o nej vedieť a ak by niečo potrebovala, bude jej rodina Bagmanovcov k dispozícii.
..........
Prišlo mu to všetko tak dôverne známe, že sa už ani nenamáhal napínať sily, keď znova z veľkej výšky čľupol ako dáky ťažkopádny balvan do spenenej vody pod rozpadávajúcim sa bielym mostom. Len zavrel oči a nechal sa ťahať prúdom nižšie a nižšie, s myšlienkami na dve deti, ktoré ho naliehavo potrebovali a on stále nevedel prečo. V tom prišla náhla zmena ako keď niekto miesto teplej vody razom prepne na studenú. Aj keď naokolo bola len tma a netušil, kde sa nachádza, vedel, že leží a niekto sa mu prihovára. V mysli sa mu vynorili krásne zelené oči, ale tvár bola nejasná. Tušil však, že to nie je tá žena z mosta, ale iná... Brenna! Spomenul si na jej meno, to bolo však všetko na čo sa zmohol, lebo v ho znova pochytila silná bolesť hlavy. Sústredil sa na miesto bolesti, hlavu mal ako v ohni, a želal si, aby to už skončilo. Vyslobodenie prišlo ako na zavolanie, uľavilo sa mu a cítil, že upadá do prázdna bez myšlienok.
..........
Len čo sa blížila ku chatke, vedela, že sa niečo deje. Čierny veľký havran stál pred dverami a keď zazrel svoju majiteľku, silno zakrákal, rozprestrel krídla a odletel na najbližší strom. Čo sa to sakra deje?, spýtala sa v duchu Brenna a pridala do kroku. Doslova vletela do vnútra, hodila batoh na sedačku, z ktorej sa aj tak skotúľal na zem, ale ju to nezaujímalo, bežala hore schodmi za pacientom. Srdce jej bilo ako splašené a keď vošla so izby, nestihla sa spamätať zo šoku.
„A vraj pár minút, typické ženské.“, ozval sa John od skrine, kde si prezliekol nové tričko a otočil sa k nej.

TBC...

Poznámka autora: sama si netrúfnem povedať, ako to bude presne nejako smerovať, aj keď jasnú kostru mám, bude sa tam aj zomierať, trpieť, láska ako inak I love you Len sa pokúsim znova prinávrátiť tú tak trošku desivo hororovú atmošku ako na začiatku Smile
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   18.04.10 21:21

Fajn pokráčko, líbí se mi to Laughing
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Anonymný
Anonymný



OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   09.09.10 15:34

Tinka, konečne som sa dostala k prečítaniu tejto tvojej poviedky a poviem ti, DIEVČA TY MÁŠ TALENT!!! ... ani neviem spočítať, kolkokrát som musela lapať po dychu a kolkokrát som sa prichytila s otvorenými ústami ... neskutočne krásne vieš opisovať a tak realisticky ... vedela som si predstaviť, každý detail poviedky a tiež miesta ... proste sklánam sa pred tvojim pisateľským umením dúfam, že si na túto poviedku nezanevrela a dočkáme sa jej pokračovania Wink pevne dúfam, že áno Smile pretože je velmi VEĽMI dobre rozpísaná a bola by obrvoská škoda, keby ju nedopíšeš ...
Návrat hore Goto down
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Kraj stratených tieňov   Today at 18:51

Návrat hore Goto down
 
Kraj stratených tieňov
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Seriál :: Fanfiction :: Rozpísané poviedky-
Prejdi na: