DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  RegistráciaRegistrácia  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  StránkaStránka  Prihlásenie  

Share | 
 

 Mohlo byť

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9
AutorSpráva
just-me
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 225
Bydlisko : Slovensko
Nálada : nevyliečitelný optimista...
Registration date : 26.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Mohlo byť   19.09.16 21:01

Ta zbytočne uľivac kapurkovu, kec neni s kym vypic. Dean, Sam a Irvin už pošli a Merlin asi ňema moc naladu, jak tak na to patrim. Ta sebe uľej za jednoho aspoň Ty, aceras1, za totu dobru robotu sebe zaslužiš Laughing

U nás by sme Merlinov aktuálny smutný koniec okomentovali, že prišiel na psa mráz... aj keď... mráz Ale zas, kto chce kam...

Každopádne, ďakujem za ďalší super kúsok, fakt potešil. Dúfam, že pred začiatkom ďalšej série sa tu ešte jeden-dva kúsky objavia, nech si môže užiť aj taká čierna ovca ako ja, čo už nesleduje seriál...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Mohlo byť   20.09.16 19:21

Irvin pěkně s Merlinem "zatočil". Dobře mu tak. lol! Sam se pěkně naštval, na něho opravdu dost nezvyklé, asi už toho všeho měl plné zuby. Díky za pěkné počtení.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
adrusik
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 53
Bydlisko : stredné Slovensko
Registration date : 03.08.2012

OdoslaťPredmet: Re: Mohlo byť   23.09.16 7:43

aceras1: Skvelé vyvrcholenie dobrodružstva troch fešákov. Páči sa mi akým spôsobom Irvin potrestal toho "červa" Merlina Twisted Evil . Ja sama som, s mojou chabou fantáziou ale veľkou pomstychtivosťou, rozmýšľala o tom, ako zlikvidovať Merlina. Avšak Tvoj nápad bol pre mňa prekvapujúci a skvelý .

Ďakujem
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Mohlo byť   03.10.16 11:07

just-me - ďakujem . Nuž, nazbieralo sa už len na jeden kúsok, hádam tiež poteší
Takže prajem príjemné čítanie. Ja si idem zohnať fľašu niečoho dobrého na oslavu prvého dielu dvanástej série 601 .
Mimochodom, ďakujem za perfektnú ukážku východniarskeho nárečia. Malý návrh - čo keby si do svojej vznikajúcej poviedky zakomponovala postavu hovoriacu čistou "východniarčinou"? Ku Castielovi by sa mi veľmi nehodila, ale myslím, že Bobbymu by celkom "sekla". Very Happy

janča - ďakujem . Vystihla si situáciu celkom presne. Sam sa mení na neriadenú strelu, keď mu niekto "šiahne" na Deana   .  

adrusik - ďakujem . Dúfam, že si Merlinov definitívny koniec užiješ fish .  Z určitého uhla pohľadu, bol tak trošku aj užitočný 703 .

--------------------

„To je Colinovo auto,“ Sana Kilkevichová posvietila baterkou cez otvorené okno dovnútra. „Ale Colin tu nie. Na sedadle je rosa, musel odísť už pred pár hodinami. Zvláštne, kľúče nechal v zapaľovaní.“ Prezrela okolie auta. „Toto je čo? Krv! A tu sú stopy po vlečení. Nepáči sa mi to, páni!“
„Myslíš, že Colina uniesli?“
Sana pokrčila plecami.
„Kto? Winchestrovci?“
„Nemám šajnu. Nikde nevidím stopy po Chevrolete, alebo po inom aute. Stopy po vlečení smerujú k domu. Môžeme sa spýtať tam,“ pohladila puzdro so zbraňou.
Všetky oči sa obrátili k Oscarovi. Prikývol. Ďalší postup bol odsúhlasený, pobrali sa k domu.
„Stará barabizňa,“ ohodnotil stavbu muž so vkusom prístavného robotníka. „Kopnem do dverí a spadne nám na hlavu.“
„Tak našľapuj opatrne,“ poradila mu Sana a gestom prikázala druhému tímu obísť dom. S pištoľou v ruke stisla kľučku, nebolo zamknuté. Po rýchlej prehliadke domu zistili, že majiteľ nemal čo zamykať.
„Colin tu nie je,“ skonštatovala Sana.
„Nič tu nie,“ opravil ju Oscar. „Nepáči sa mi to. Niečo tu nie je v po...“
Dom podskočil. Členovia zúčastnenej spoločnosti zatajili dych, zatiaľ čo jednou rukou automaticky šmátrali po opore, druhou vyťahovali zbrane.
„Čo to bolo?“ Všetky oči sa obrátili k Oscarovi, akoby vedúci tímu mal odpoveď na všetko.
„Nejaká čertovina, obávam sa. Vravel som, nie čo tu nie je v poriadku.“
„Je tu pivnica.“ Mohutný muž, postavou pripomínajúci medveďa otvoril dvere vedúce dolu a do tmy.  Vo svetle bateriek sa v tme niečo pohlo.
„Viac svetla,“ zavelila žena. „Preboha! Veď je to dieťa!“
„Počkaj!“
Oscarov ostrý príkaz Sanu zastavil na prvom schode. „Zabúdaš na prvé pravidlo!“  
„Opatrnosť, opatrnosť a ešte raz opatrnosť,“ zašomrala. „Ossy, je to len malé dievčatko! Potrebuje pomoc!“
„To hneď uvidíme.“ Z batohu na pleci vytiahol zväzoček bylín, podpálil ho na oboch koncoch a hodil dolu schodmi. Jasný záblesk v pivnici prinútil všetkých privrieť oči.
„Ilúzia,“ zašomral Medveď. Pár schodov odrazu končilo v úplne obyčajnej pivnici, mimochodom, úplne prázdnej.
Členovia tímu pozreli na seba.
„Takže kúzla. Sme v čarodejníckom brlohu. Alebo v bývalom čarodejníckom brlohu. Ale... Kde je Colin? Prezreli sme všetko a nenašli sme ho. Predsa sa nevyparil.“
„Zjavne sme neprezreli všetko,“ Oscar pažbou pištole poklepal po drevenom obložení chodby. „Nie každé dvere sú viditeľné na prvý pohľad.“
Špecialisti trpezlivo preklepali dom a podarilo sa im  nájsť tajný vchod do podzemných priestorov.
„Do čerta, celkom ako v telke,“ ohodnotil zle oblečený muž. „Pripomína mi ten film.... Nespomeniem si... Bol tam krpec s chlpatými nohami. Možno tu stretneme...“
„Hobita?“ uškrnula sa Sana. „Alebo by si radšej pôvabnú elfku?“
„Skôr rodinku potkanov,“ rýpol si Medveď.
Ani jeden nemal pravdu. Prvý živý tvor, na ktorého natrafili, bol muž s podrezaným hrdlom. Stanovi pán prikázal zmiznúť a on nemal inú možnosť ako poslúchnuť. Príkaz zmizni si zvyšné funkčné bunky v jeho mozgu vyložili ako synonymum pre opusti dom. Sily a krv mu došli v polovici posledného schodiska.
„Ešte dýcha. Ale len tak-tak. Podajte mi niekto obväz,“ Sana natiahla zakrvavenú ruku.
„Zbytočná námaha,“ podal jej Oscar žiadaný balíček.
„Nikdy nevieš,“ šikovne obväzovala ranu. „Hej, človeče, kde si sa tu vzal? Ako sa voláš? Nevidel si tu náhodou poloplešatého krpáňa v zelenej bunde? Tak povedz niečo! Kto si?“
Stan otvoril oči,  dostal príkaz, musel poslúchnuť. „Stan.“
„Čože? Stan? Voláš sa Stan?“
Nemohol prikývnuť, tak len na znak súhlasu privrel oči.
„Nie, nie, nie! Neomdlievaj,“ naliehala žena. „Stan, prosím! Povedz mi, čo je toto tu za miesto! Komu to patrí? Kto tu býva?“
„Domov.“
„Domov? Ty tu bývaš? Sám, alebo je vás viac?“
„Sana, nechaj ho. Ten nám viac nepovie.“
Sana sa nenechala rušiť. „Stan, hľadáme priateľa. Neďaleko domu sme našli jeho auto. Colin, menší muž, s plešinkou nad čelom. Mal na sebe zelenú bundu a džínsy. Videl si ho?“
Privrel oči.
„Videl si ho, však? Čo je s ním? Povedz mi to!“
Musel poslúchnuť. „Mŕtvy.“
„Čože? Mŕtvy? Kto ho zabil? Odpovedz!“
„On.“ Jeho pán. Stredobod jeho života.
„Aký on? No tak,“ naliehala Sana. „Odpovedaj! Aký on? Ten, ktorý ublížil aj tebe?“
Stan zavrel oči, nie ako výraz súhlasu. Konečne po mesiacoch bezpodmienečnej poslušnosti urobil niečo z vlastnej vôle. Zomrel.
„Je koniec, Sana. Nechaj ho.“
Opatrne položila Stanovu hlavu. „Ossy, čo nám chcel povedať? Colin je mŕtvy?“
„Ja neviem, Sana. Najlepšie bude, ak si to zistíme sami. Ideme ďalej.“

„Páni, toto tu skutočne vyzerá ako hobitia nora,“ uznanlivo vyhlásil Medveď. „Obývačka, spálňa, dobre zásobená kuchyňa.“
„A mŕtvola v pracovni,“ zakončil ľadovým tónom vodca tímu.
„Našiel si Colina?“ viac skonštatovala ako sa spýtala Sana.
„Hej. Je mŕtvy. Podľa stôp na tele som si istý, že ho  zabila čierna mágia. Opravujem, sme v brlohu bosoráka. “
„Hej, myslel som si,“ neprekvapil sa štvrtý člen. „Pozrite,“ ukázal na zrkadlo. Ukazovalo tmavovlasého muža, s dýkou v ruke, pohyboval sa pomaly, popri stene. Peknú tvár mal skrivenú úzkosťou.
„Myslím, že je v dome,“ pomaly povedal Oscar.
Cieľ, kvôli ktorému precestovali tisíce kilometrov, mali odrazu na dosah ruky.
„Čo tu robí?“ nechápal štvrtý člen tímu.
„Myslím, že už viem,“ Oscar Ruhian zaujal vysvetľovací postoj. „Ten chlap s podrezaným hrdlom, Stan, tu bol doma, tento brloh mu patril. Nejako sa o ňom dozvedel náš starý známy Doktor a chcel mu vziať dom alebo niečo iné.  Bez boja sa to neobišlo, ešte cítiť vo vzduchu dym a ozón, myslím, že domáci pán sa bránil a došlo na magický súboj. To bol ten otras, ktorý sme cítili hore. Nakoniec  Doktor Stana podrezal. Nazdával sa, že je po ňom a nedorazil ho, alebo mu to bolo celkom jedno či skape hneď alebo až o chvíľu. Kam by v tejto  divočine mohol ťažko ranený ujsť?“
„Ako do toho zapadá Colin?“
„Môžem len hádať. Stan videl Colina obšmietať sa na príjazdovej ceste a pozval ho dnu na pokec. Pri tejto činnosti ich prekvapil Doktor a oboch zabil. Teraz prehľadáva dom. Pozrite na neho, nevie na čo môže ešte naraziť, má plné gate. Sme vo výhode, nevie o nás, ale to neznamená, že je menej nebezpečný. Ja a Sana si zoberieme na starosť Doktora, vy prezriete zvyšok domu. Nezabúdajte, sme v čarodejníckom brlohu, takže, oči na stopky! Pozor na každý krok. Viete, čo môžete čakať. Pasce, prepadliská, tajné dvere, prepady zo zálohy. Pri najmenšom podozrení na nebezpečný artefakt, použite magickú ochranu. Ja viem, je čertovsky drahá, ale mŕtvole sú prachy na nič. Colin by so mnou súhlasil.“
„To si nemusel, Ossy.“
„Rozdelíme sa a prelezieme túto potkaniu dieru až do základov. A nezabudnite na pravidlo číslo dva, najskôr strieľajte, pýtajte sa až potom.“
Muži a žena prikývli, skontrolovali zbrane a pustili sa do práce.

„Ou! Brzdi felčiar! Skoro si mi uškvaril zadok,“ Dean zdvihol obe ruky, aby demonštroval, že je priateľ. Preháňal, samozrejme, ale po dnešnej noci mal na trochu zábavy právo.
„Ospravedlňujem sa,“ Irvin bol ako vždy, zdvorilosť sama, aj keď sa vlastne nemal za čo ospravedlňovať. Gestom, na ktoré lovec reagoval, si odhŕňal pavučinu z tváre. Ústie tajnej chodby miestne pavúky zrejme považovali za ideálne miesto na usporiadanie výstavy nožných prác. „Myslel som, že už budete na ceste domov.“
„Hm, vlastne sme aj chceli,“ starší lovec pozrel na brata, „ale potom sme si uvedomili, že sme ťa zabudli varovať. Ten chlapík, to telo v miestnosti so zrkadlom, patri k Ossymu. Sledoval nás od motela až sem. Ja viem, naša chyba. Určite zavesil Ossymu a spol na nos, kde sme a ako poznám toho starého bastarda, určite nebude ďaleko. Keby si neprišiel... Robili sme si starosti,“ dokončil nešikovne.
Sam prikývol, robili. Emotívny okamih prerušilo tichučké bolestivé zakvílenie.
„Čo to...?“ Dean zbystril zrak. Ranné šero ešte nedovoľovalo rozlišovať podrobnosti. „Ty máš... zviera?“
„Hej, vyzdvihol som baziliška z jeho... väzenia. Merlin ho držal v katastrofálnych podmienkach.“
Irvin opatrne položil jaštera na zem. Bližší pohľad odhalil, že zvieratko u svojho nového pána nemalo na ružiach ustlaté. Vzhľadom na mnohopočetné odreniny pravdepodobne nemalo stielku vôbec žiadnu. Dobrým zaobchádzaním jeho opatrovateľ tiež nemrhal, na boku baziliška sa tiahla infikovaná tržná rana. Vychudnuté, sivozelené zvieratko vôbec nepripomínalo masového vraha, vzbudzovalo skôr súcit.
„Čo s ním urobíš?“ zaujímalo vyššieho lovca. Tón hlasu naznačoval, že váha medzi pomocou zranenému zvieraťu a ranou z milosti.
Liečiteľ odpovedal činom. Pohladil baziliška, rana na boku sa zatiahla a zmizla, rovnako ako škrabance a odreniny. Zvieratko, teraz už smaragdovozelené, sa tackavo postavilo, roztiahlo hrebeň na hlave a na chrbte, skusmo zvinulo a rozvinulo chvost, zakončený žihadlom. Všetky súčiastky fungovali podľa plánu. Lovci s rešpektom odstúpili, obaja s rukou na zbrani. Pohyb baziliška naplašil, bezpečie hľadal u jedinej osoby, ktorá sa k nemu v poslednom čase správala slušne. Doslova sa vopchal Irvinovi pod pazuchu. Nežne zvieratko zdvihol, usadilo sa mu na predlaktí ako mačka a nedôverčivo si obzrelo lovcov.
„Vezmem ho domov, do Faerie, a vypustím na slobodu.“
„No, keď myslíš,“ Dean vrátil pištoľ do vrecka. „Myslím, že keď je Merlin z obehu, bazilišok už vraždiť nebude. Stiahol si Merlina z obehu?“
„Žije, ale už nikomu neublíži.“
Sam prudko vydýchol.
Starší Winchester položil ruku na bratovo predlaktie, aby ho upokojil. „Si si istý?“
„Stopercentne.“
„Fajn, misia splnená. Bazilišok pôjde domov a bosorák na šrotovisko. Mne to stačí,“ Dean potlačil zívnutie. „Myslím, že...“
„Ale mne nie,“ Sam stiahol obočie a mimovoľne zaťal päste. Ten darebák sa opovážil položiť ruku na jeho brata! Zmrzačil Deana a ešte stále dýcha? „Za to čo urobil, by si zaslúžil...,“ urobil gesto s jednoznačným významom. Mal sa o neho postarať sám, kým mal príležitosť! Vedel, veľmi dobre vedel, že  na tohto Deanovho priatelíčka sa nedá spoľahnúť. Prečo mu len brat tak verí?  
„Dostal, čo si zaslúžil,“ liečiteľ sa vážne pozrel na lovcov. „A môžete mi veriť, nepáči sa mu to.“
„Hej, veríme ti,“ vyhlásil starší Winchester. „Obidva ti veríme,“ zopakoval hlasnejšie, s pohľadom upretým do Samových očí. Odvrátil zrak, až keď mladší Winchester neochotne prikývol.  
„Dobre, takže môžeme ísť,“ Dean zdvihol zo zeme svoju tašku. „Len by som chcel...“
„Do čerta,“ Sam tiež zdvihol svoj batoh.
„Čo sa stalo?“ zaujímalo staršieho brata. Rodinný džentlmen nenadával často. Mladší lovec vyčítavo ukázal bratovi batoh. Spodná strana bola premočená. Obsah, knihy pojednávajúce o mágii, ktoré  lovec zabavil práve penzionovanému čarodejovi právom víťaza, pravdepodobne tiež. „Musíme sa poponáhľať k autu, inak budú všetky knihy zničené. Nechcem si ani predstaviť, ako bude Bobby vyvádzať, keď mu donesieme nečitateľnú literatúru.“
Dean na okamih bolestivo stiahol tvár, rozzúreného pána Singera už zažil a nebol to zážitok, ktorý by si chcel zopakovať. „Choď dopredu a zachráň knihy, dobehnem ťa.“
Sam prikývol, zamrmlal niečo na rozlúčku a s batohom v náručí, odbehol do lesa.
„Chcel som,“ Dean nadviazal na prerušenú vetu, „teda, ak to nie je problém, aby si zapchal túto dieru,“ ukázal na ústie tajnej chodby. „Niekto by tam mohol vliezť, vieš, akí sú ľudia, a škaredo sa zraniť.“
Telekinetický presun predmetov je prvá zo základných znalostí používania mágie, ktorú si každý čarodej osvojí. Vytvoriť kamennú stenu, uzatvárajúcu vstup do tajnej chodby nezabralo Irvinovi veľa času, potrebného materiálu v okolí našiel dosť.
„Fajn,“ ohodnotil prácu lovec, „ešte sa postaráme o dom a tu sme skončili. Môžeme ísť.“ Hm, to sa ľahko povie. Hlavne uprostred lesa. Keby sa mohol vrátiť k Impale tou istou cestou, to by zvládol, ale... Všetky stromy vyzerali úplne rovnako. Sam zmizol a Deanov orientačný zmysel po krátkom premýšľaní odmietol prevziať zodpovednosť za šťastný návrat k autu a bratovi.
„Odprevadím ťa k autu,“ Dean prinútil mimické svaly vytvoriť umelú náhradu úsmevu, liečiteľov Jeep stál na ceste kúsok od Impaly.
Pán de Witt dostal dobrú výchovu, ak tušil dôvod náhlej lovcovej zdvorilosti, nechal si ho pre seba. „Iste, ak chceš.“  Pohodlnejšie si uložil baziliška v náručí a cieľavedome vykročil, Dean vyslal rýchly ďakovný pohľad k nebu: Baby, o chvíľku som s tebou!

„Som sklamaná, Ossy. Nesťažujem sa, ale čakala som... ja neviem.... Viac? Išli sme po Doktorovi pol roka. Nikdy nás nepustil bližšie, sofistikované úniky na poslednú chvíľu, šikovné falošné stopy a dnes sme ho našli, priznaj si to, len čírou zhodou okolností. Spadol nám do rúk ako zrelá hruška. Hej, čakala som viac. Rozhodne aspoň ukážku jeho presláveného magického umenia. Vrhol sa na nás ako šialenec. Musel vedieť, že proti automatickým zbraniam s dýkou v ruke nemá šancu.“
„Mali sme šťastie, magický súboj ho vyčerpal. Zostala mu len dýka.“
„Mno, trochu šťastia nikdy nezaškodí.“
Štvrtý člen tímu odtiahol vrecko s ľadom, ktorým si chladil spuchnutú tvár. „Hovoríš mi z duše, Sana. Dnes stálo šťastie na našej strane. Tí šialení drevorubači... Keby Medveď nemal v ruke odistenú pištoľ, zabili by nás holými rukami.“  
„Nikdy som nevystrelil na neozbrojeného chlapa, ale... Rozhodne neboli normálni. Správali sa skôr... ako besné psy. Strieľal som v sebaobrane!“
„Neospravedlňuj sa,“ zdvihol Ruhian odmietavo ruku. „Z tohto čo som tu našiel, usudzujem, že pôvodný majiteľ, Stan, mal tiež poriadne za ušami. Frčal na čiernej mágii. Temnejšiu zbierku artefaktov som dosiaľ nevidel.“
„No, tak to by vysvetľovalo tú hŕbu kostí, ktorú sme našli dole,“ zamumlal opuchnutý spoza vrecka. „Čo ďalej?“
„Zoberieme všetko, čo môžeme nejako použiť a zvyšok... Oheň zahladí stopy po mŕtvolách aj po čiernej mágii.“
„Rozkaz, šéfe!“

Z bezpečnej vzdialenosti sledovali ako z okien domu vyšľahli plamene, ako steny miznú v ohni. Keď sa prepadla strecha a k nebu vyrazil oblak iskričiek, pobrali sa k autám.
„Ešte je tu jedna vec, o ktorú sa musíme postarať, Ossy,“ prehodila Sana, odkladajúc do kufra dodávky batoh s korisťou. „Winchestrovci. Čo urobíme s tými chalanmi? Vláčili sa s Doktorom, Colin ich sledoval až sem. V dome sme po nich síce nenašli ani stopu, ale aj tak... Neviem, čo si o nich mám myslieť. Boli Doktorovi komplici dobrovoľne alebo ich očaroval? V každom prípade, mali by sme niečo podniknúť.“
Šéf tímu nadvihol obočie. „Medveď, čo myslíš ty?“
„Winchestrovci sú lovci. Podľa rečí dobrí a hovorí sa, že ich má pod palcom Bobby Singer. Bobbyho poznám, je rovný ako lineár.“
„No, Colin ich sledoval dosť dlho, podľa jeho názoru boli styky Winchestrovcov s Doktorom čisto obchodné. Nevidím dôvod, prečo by sme mali po nich ísť,“ vyjadril svoju mienku aj bez pýtania štvrtý člen. „Ja viem, Sana, ešte vždy ťa škrie, ako s tebou Dean Winchester vypiekol, ale pre mňa to nie je dôvod na krvnú pomstu.“
„Debil,“ opovržlivo sa odvrátila.
„Rozhodnuté,“ Oscar si sadol za volant. „Nemáme žiadny dôkaz, že Winchestrovci používajú čiernu mágiu. Nevieme, prečo akurát dnes išli týmto smerom, Colin hlásil, že pokračovali ďalej do lesa. V dome sme po nich nenašli žiadnu stopu. Možno lovia wendigo alebo rugaru, v týchto lesoch môže žiť čokoľvek. Necháme ich.“
„Preložili lokátor na iné auto,“ pripomenula Sana.
„To by som urobil aj ja, keby mi niekto takú vecičku pričapil na blatník,“ uchechtol sa Medveď.  
„Ale...“
„Sana, je rozhodnuté. Splnili sme úlohu, ohlásime Cornetovi, že Doktor sa už viac do politiky miešať nebude. Nebudeme strácať čas prenasledovaním dvoch prihlúplych lovcov. Máme dôležitejší prípad, dolu na Floride miznú deti. Podľa zdroja za tým môže byť striga. Vyberá si blonďaté dievčatká do šesť rokov a ...“ Oscar naštartoval. „Na čo čakáte? Do auta, zvyšok vám dopoviem cestou!“  

Po niekoľkých desiatkach metrov pochodu časový odhad zrevidoval. Takýmto tempom to veru chvíľka nebude, ale rýchlejšie si netrúfol. Kamene, spadnuté konáre, blato, pichľavé kríky, ktoré museli obchádzať, všetko sa sprisahalo proti Deanovi Winchestrovi a ako na potvoru, začalo mu škvŕkať v žalúdku. Už aby sa dostal do civilizácie, voňajúcej čerstvými žemľami, pečenou slaninou a hranolkami. Zaujatý myšlienkami na raňajky takmer vrazil do chrbta liečiteľovi, ktorý zastal doslova v polovici kroku.
„Čo sa deje?“
„Problém,“ odpovedal ticho  Irvin.  „Tvár sa, že tu vôbec nie si.“
Problém na seba vzal podobu atraktívnej blondínky v tmavom nohavicovom kostýme, tváriacej sa ako hlavný ochutnávač Spojenej octárenskej spoločnosti. V žiarivo vyleštených lakovaných lodičkách pôsobila v lese mimoriadne nepatrične.
„Posiela ma Rafael,“ oznámila na úvod.
„Ani ja nemôžem povedať, že ťa rád vidím, Nitaiáš,“ kontroloval liečiteľ rovnako ľadovým tónom. „Ako si ma našla?“
Žena odpovedala úsmevom, zvlášť nepríjemným.
„Dovoľte, aby som vás zoznámil,“ prejavila sa Irvinova dobrá výchova. „Dean Winchester, lovec. Nitaiáš, môj anjel strážny.“
Dean sa nahlas nadýchol, lovec a čarodej stretnú v lese anjela, to znie ako začiatok zlého vtipu. „Krásny deň na prechádzku,“ prehodil konverzačným tónom. „V nebi vám došiel čerstvý vzduch?“
Blondínka lovca počastovala pohľadom, vyhradeným pre hnedé hromádky, ktoré na trávniku zanechávajú domáci miláčikovia. „Dean Winchester. Myslím, že konkrétne pre teba má Rafael odložený artefakt, ktorý vyvoláva nepríjemné podnety. Mimoriadne nepríjemné fyzické podnety.“
Dean naprázdno prehltol a prinútil sa k úsmevu. „Náš archanjel má zlú náladu? Tlačí ju podprsenka? Balansuje v ihličkách? Nemá dostatok duší na malú občiansku vojnu v Nebi?“
Plné pery Nitaiáš sa zmenili na tenké čiarky, preniesla pohľad na liečiteľa. „Okamžite mi odovzdaj kľúč od Poslednej váhy!“
„Tak možnosť cé je správna,“ uškrnul sa lovec.
Neuznala ho za hodného odpovede.
„Odovzdaj mi kľúč. Viackrát ťa žiadať nebudem! Čakám!“ natiahla ruku.
„Čo sa mňa týka, môžeš čakať do skončenia sveta,“ zdvorilo odpovedal džentlmen rodom aj výchovou. „Nie som si vedomý žiadnej skutočnosti, ktorá by ťa oprávňovala žiadať odo mňa čokoľvek.“
„Kľúč nie je určený smrteľníkom. Si príliš slabý na to, aby si ho ovládol. On ovládne teba! Daj mi ho a ja ťa ochránim.“
„Radšej sa spoľahnem na vlastné sily.“
„Si vyvolený služobník nebies,“ Nitaiáš už strácala trpezlivosť. „Dlhuješ nám poslušnosť! Musíš Rafaelovi pomôcť zvíťaziť.“
„Ak Nebu niečo dlžím, tak vzhľadom na skutočnosť, že si nechala vyvraždiť moju rodinu, to pomoc určite nie je. Áno, viem, že si to bola ty, kto vtedy poslal žoldnierov do môjho domu.“
„Tvoja rodina bola prebytočná. Starostlivosť o nich by ťa odvádzala od tvojej úlohy. Mal si to pochopiť a sústrediť sa na vykonanie svojej povinnosti. Keby sa v ten deň nevrátil domov predčasne a hlúpo nezahodil život pri pokuse pomstiť tvoju ženu a deti, mohol si splniť svoju povinnosť. V kľúčovom okamihu by nedošlo k zmene následníčky trónu vedúcej mocnosti sveta. Dejiny by sa uberali vopred predurčenou cestou a naše konečné víťazstvo by prišlo oveľa skôr. Kvôli tvojej neposlušnosti  sme prišli o veľmi významnú výhodu a množstvo práce a dlhodobého plánovania vyšlo nazmar. Nezopakuj tú chybu znova!“
„Pretože inak ma opäť pošleš priamo do pekla?! Ako vtedy?“
„Dal si prednosť pomste za svoju rodine pred úlohou, ktorú si mal splniť. Sklamal si nás. Zaslúžil si si trest,“ oznámila ľadová kráska jednoducho. Ako len ľudia môžu byť tak nechápaví?
Dean vytreštil oči, zmätene si prehrabol vlasy a otočil sa k Irvinovi. „A ty hovoríš, že náš anjel je pošuk?!“
Nitaiáš zmätene pozrela na lovca. „Váš anjel? Castiel? Ty si hovoril s Castielom?“ Preniesla pozornosť na čarodeja. „Vydal si mu kľúč od Poslednej váhy? Odpovedz!“
Dean sa pod naliehavosťou príkazu prikrčil a bokom pozrel na Irvina. Musí poslúchnuť, s rozzúreným anjelom  predsa nemôžu bojovať.  
„Nie, nevydal som kľúč Castielovi a nevydám ho ani tebe. Nechám si ho pre vlastnú potrebu. Pre prípad, že by si ešte raz chcela porušiť Božie nariadenie.“
Blondínka zbledla ako po údere do tváre.
„Áno, viem, že môj pobyt v pekle bola tvoja osobná iniciatíva, aj to, že si vedome neposlúchla vaše predpisy. A viem aj to, že neposlušnosť je u anjelov prísne trestaná, najmä ak sa týka zneužitia právomoci vo vzťahu k zverenej duši. Čo myslíš, ako bude reagovať Rafael, keď sa dozvie o tvojom zločine?“  
Nitaiáš zdesene o krok ustúpila. Pohľadom preskočila z čarodeja na lovca a späť, zúžila oči, zjavne dospela k rozhodnutiu, zdvihla ruku...
„Nech ťa to ani nenapadne,“ aj čarodej natiahol ruku, medzi prstami nechal preletieť drobnú belasú iskru. „Poznáš moje schopnosti, ubránim sa. Minimálne dovtedy, kým niekoho nebude zaujímať nezvyčajné množstvo uvoľnenej anjelskej energie. Čo urobíš, ak sem prídu Castielovi stúpenci? Alebo budeš radšej svoje pohnútky vysvetľovať Rafaelovi osobne?“
Zmiznutie Nitaiáš doprevádzal zvlášť dôrazný zvuk mávnutia ohromných perutí.
„Páni,“ vydýchol lovec. „To bola ženská! Máš aj viac šialených známych? Vieš čo? Radšej neodpovedaj! Jedno takéto stretnutie za deň stačí.“
Po pár metroch pochodu lesom sa Deanovi rozležal v hlave obsah práve vypočutého rozhovoru.
„Počuj, felčiar, ona skutočne zabila tvoju... ?“
„Áno.“
„A potom ťa poslala do...?“
„Áno! Máš ešte nejaké ďalšie otázky, Gladiátor?“
Och, do čerta! Samozrejme, že mal, ale po tomto oslovení si radšej zahryzol do jazyka. Keby sa tak Sam alebo nedajboh Bobby dozvedeli o príhode, ku ktorej sa viazala táto prezývka, tak... Život Deana Winchestra by veľmi zmenil a rozhodne nie k lepšiemu.

Nad les sa zdvihlo mračno iskier a kúdol dymu.
„Ako vidím, s Merlinom si už starosti robiť nemusíme. Kombinujem, že dorazil Ossy a on zajatcov neberie,“ Dean si nadhodil tašku na pleci. „Musíme si nájsť inú cestu do mesta, netúžim stretnúť Ossyho a jeho bandu fanatikov.“
„Ako chceš,“ čarodeja zjavne lovcove starosti nezaujímali.
Porastom presvitalo čoraz viac svetla, blížili sa k ceste, už videl obrysy Jeepu. Irvin si napravil baziliška v náručí, zvieratko zaspalo, chvost stočený do kolieska pripomínal škoricový koláčik. Zelený škoricový koláčik. Tichý les ožil, operený obyvatelia začali deň pravidelným zvukovým vyznačením hraníc svojho územia, noční dravci uvoľnili priestor denným. Oba druhy šeliem mali dosť rozumu, aby nechali dvojnohých votrelcov na pokoji.
„Konečne,“ odfúkol si Dean, zhodil tašku z pleca, znechutene pozrel na rozbahnenú zem, na zablatenú na kapotu Jeepu a vyložil batožinu na druhé plece. „Kam pôjdeš teraz?“
Irvin pohladkal baziliška.
„Do Mexika. V jednom malom mestečku miestni strážia permanentný portál do Faerie. Pustím baziliška na slobodu a... Možno tam chvíľu zostanem, kým neutíchne rozruch okolo kľúča. Zmena vzduchu môže byť v tejto situácii pre moju fyzickú integritu osožná.“
„Hm, nie zlý plán. Tak šťastnú cestu. Možno sa ešte stretneme.“ Lovcov tón prezrádzal, že sám veľmi neverí svojim slovám.  
„Radšej nie. Vždy keď vás stretnem, môj jednoduchý život sa značne zdramatizuje. Prosté vyzdvihnutie cudzodimenzionálneho živočícha sa vaším prispením zmenilo v deštruktívnu akciu.“
„Preháňaš, keby nás ten Ossyho chlapík nesledoval až sem a následne všetko o nás nevyzvonil tomu zkurvysynovi, celá akcia mohla prebehnúť hladko a potichu. No čo už. Karma,“ pokrčil plecia a podal čarodejovi ruku. „Vďaka za spoluprácu a pozdrav plukovníka, keď sa zase uvidíte.“
„Ďakujem, pozdravím,“ potriasol podanú ruku čarodej. „Rozlúč sa za mňa s bratom a šťastnú cestu.“
Dean si napravil tašku na pleci a pobral sa k svojmu autu, na zákrute ešte zdvihol ruku na pozdrav a potom vysokú postavu zhltol les.
Čarodej opatrne uložil spiace zvieratko na sedadlo spolujazdca. Zelená odfukujúca hromádka vyzerala nevinne, skoro dojímavo, vôbec nie ako príšerný netvor, zodpovedný za usmrtenie štyroch ľudí a jedného psa. Ticho zavrel dvere a prešiel k miestu vodiča. Závan vetra priniesol kúdol dymu a na Irvinovej ruke pristála vločka popola. Nasadol a zmenil plán. Nevráti sa tou istou cestou, pri Merlinovom dome by sa mohol stretnúť s lovcami bosoriek. Po polroku naháňačky by im nerád dobrovoľne vbehol do rúk. Konečne, dnes v noci ulovili čierneho mága, to by im mohlo na pár dní stačiť. Naštartoval a... nahlas sa rozosmial. Bazilišok, vytrhnutý zo spánku, sa mrzuto poobzeral, žihadlo varovne vztýčené. Keď zistil, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí, zvinul sa do klbka a zase zaspal. Čarodej tvorčeka upokojujúco pohladil, ale nedokázal sa prestať usmievať. Merlinov trest, z náhleho popudu z neho spravil svoju dočasnú kópiu, sa odrazu stal riešením dlhodobého problému. Zaradil rýchlosť a zamieril hlbšie do lesa, teraz má o dôvod viac vyhnúť sa lovcom bosoriek. Nerád by ich obral o pocit triumfu po úspešne ukončenom love.

Sam obchádzal Impalu a dosť mu odľahlo, keď videl Deana ťahať sa po okraji rozbahnenej cesty.
„Kde si tak dlho?“
„Zastavil som sa na pokec s bláznivým anjelom... anjelkou... to je jedno,“ starší Winchester hodil tašku na zadné sedadlo a vyčítavo sa zahľadel na bratove topánky.
„Čože? Čo to melieš?“
Dean zdvihol oči a tvrdo pozrel na brata.
„Buď to blato necháš tu, alebo ideš pešo. Knihy pre Bobbyho?“
„Trochu navlhnuté, ale inak v poriadku,“ hlásil mladší lovec, otierajúc blato z topánok o najbližší trs vegetácie. „Myslím, že ho darček poteší.“
„To ho nepoznáš, posunie si tú svoju zamastenú šiltovku do tyla a začne frflať,“ uškrnul sa Dean, štartujúc. Sam usúdil, že množstvo zostávajúceho blata šoférovi vadiť nebude a nasadol. „Kým som na teba čakal, pozrel som do mapy a našiel som skratku do mestečka. Musíš sa vrátiť asi dvesto metrov a odbočiť doľava. Nie je práve diaľnica, ale nemusíme sa vracať tou istou cestou...“
„A vyhneme sa Ossymu a jeho svorke,“ dokončil vetu starší lovec. „Dobrá práca, bráško.“
Sam sa usmial, štúdium mapy sa vyplatilo. „Nechceš mi vysvetliť, čo myslel tým pokecom s bláznivým anjelom?“ spýtal sa po chvíli bez väčšej nádeje na odpoveď.
„Neskôr, pri raňajkách. Zomieram od hladu,“ prekvapil ho starší brat. „Mimochodom, felčiar necháva pozdravovať. Vybral sa  do Mexika urobiť dobrý skutok.“
„Do Mexika?“
„Hej, vraj tam pozná niekoho, kto má bránu do Elfie.“
„Myslíš portál do Faerie?“ opravil brata sčítanejší Winchester.
„Nie je to jedno? V každom prípade, chce tam odniesť baziliška a stráviť dovolenku. Keď nad tým tak rozmýšľam, kedy sme my dvaja boli naposledy na dovolenke?“
„To ti poviem úplne presne, nikdy. Teda ak nepočítam tvoj rok voľna s Lisou.“
„To sa neráta. Myslel som si, že si mŕtvy,“ ohradil sa Dean. „Mali by sme si urobiť nejaké voľno. Niekde kde je teplo, pláž, kočky v bikinách a chladené pivo.“
„Radšej niekde, kde je pokoj a málo ľudí. Apalačské hory?“
„Ani náhodou! Nevidím dôvod celý deň stráviť lezením na skalu, len preto, aby som sa pozrel ako je dolu pekne!“
„Tomu sa hovorí aktívny oddych.“
„Idiot!“ uškrnul sa Dean.
„Debil!“ usmial sa Sam.

Po polhodine pomalej jazdy Irvin našiel lesnú cestu, vedúcu širokým oblúkom do civilizácie. Vytiahol mobil a navolil číslo.
„Ahoj, Fred, nezobudil som ťa? Isteže nie, ako ťa poznám celú noc si sedel na telefónom a čakal si, kým zavolám. Poslušne hlásim, akcia bola úspešne ukončená. Zajatec je zaistený a bez odporu transportovaný do domovskej krajiny... Áno, rozprávam z cesty. Šoférujem, podrobnosti ti poviem neskôr, keď niekde zastavím. Pozdrav Melly a ostatných. Opatrujte sa.“ Odložil telefón a pozrel na baziliška, ospalo sa obzerajúceho po novom prostredí.  „Tešíš sa domov? Za pár dní budeš dýchať vzduch svojej rodnej dimenzie.“
Bazilišok neodpovedal, viac ako návrat do Faerie ho zaujímali dnešné raňajky. Oblizol sa, veľmi dôrazne, aby dal najavo, že je čas na jedlo.
„Iste, aj ja som hladný. Nikde zastavíme a najeme sa,“ pohladil zvieratko, ktoré úslužne sklopilo hrebene, aby neporanilo láskavú ruku. „Myslím, že budeme priatelia.“  
Bazilišok žmurkol, súhlasne.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
just-me
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 225
Bydlisko : Slovensko
Nálada : nevyliečitelný optimista...
Registration date : 26.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Mohlo byť   04.10.16 17:17

aceras1 ďakujem za ďalší podarený kúsok... ako som si myslela, banda naštvaných lovcov bosoriek prišla znepríjemniť život preživšiemu... dobre mu tak... Twisted Evil

Hmmm, takže aj Irvin mal majáčik? A pozerám, že sa mu tiež tiež dvakrát nepáčilo - ďalšia vec, čo majú s Deanom spoločnú.
Tú dovolenku vo Faerii Irvovi závidím, tiež by som niekedy najradšej vypadla mimo našu dimenziu, ale čo už, nemôže byť každý profesionálny čarodej.

Inak, vďaka za nápad s postavou s dialektom, keď sa niekedy, snáď za sto rokov, dokopem k tomu, aby som niečo napísala, tak to skúsim zrealizovať, pokiaľ sa mi podarí oprášiť moje znalosti vychodňarčiny, keďže môj problém je, že rozumic rozumim, ale nehutorim

Takže ešte raz vďaka a keďže som na záver príspevku nenašla to povestné "Koniec", tak sa budem tešiť do nejakej najbližšej prestávky v seriály s nádejou, že sa pritrafí pokračovanie.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
adrusik
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 53
Bydlisko : stredné Slovensko
Registration date : 03.08.2012

OdoslaťPredmet: Re: Mohlo byť   12.10.16 13:57

aceras1: Ďakujem za ďalší podarený kúsok. Tiež ďakujem za vyplnenie času počas čakania na pokračovanie nášho seriáliku . Skvele si mi nahradila TV show.
Teším sa na Tvoj ďalší výtvor
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Mohlo byť   14.10.16 9:13

just-me - ďakujem za pochvalné slová .
Nezáviď, nemusíš vypadnúť mimo dimenziu, aj v tejto sa dá celkom úspešne stratiť, len treba trochu chcieť  (a niekedy len treba byť v nesprávnom čase na nesprávnom mieste Very Happy ).
Nemáš za čo Very Happy . Moja rada, začni kopať, o  sto rokov sa Ti už budú na písanie príliš triasť ruky 703 .
Tešiť sa môžeš. Pokračovanie je však závislé na množstve voľného času a pracovného entuziazmu (a obidvoch mám momentálne nedostatok).

adrusik - ďakujem za Tvoje milé slová . Najmä záverom si ma potešila. Ako je uvedené vyššie, tešiť sa môžeš, ja nesľubujem viac ako to, že sa budem snažiť 703 .
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Mohlo byť   Today at 5:27

Návrat hore Goto down
 
Mohlo byť
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 9 z 9Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Seriál :: Fanfiction :: Rozpísané poviedky-
Prejdi na: