DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  RegistráciaRegistrácia  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  StránkaStránka  Prihlásenie  

Share | 
 

 Fluffy Bunnies

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
AutorSpráva
just-me
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 225
Bydlisko : Slovensko
Nálada : nevyliečitelný optimista...
Registration date : 26.03.2011

OdoslaťPredmet: Fluffy Bunnies   27.03.13 19:51

Keď už sa blíži tá Veľká noc, tak som si našla čas na ešte jeden preklad (aj keď to vidím tak, že na dlhú dobu bude posledný), už tradične od MuffyMorrigan. Takže vám všetkým týmto prajem krásnu a ničím nepríjemným nerušenú Veľkú noc.

P.S.: Pozor na zajačikov Wink


Fluffy Bunnies

V lese bolo sychravo, mrazivá hmla sa krútila okolo stromov ako ťažký dym z požiaru. Každú chvíľku sa v tmavom lese zajagala nejaká snehová vločka a zachytila sa na holých vetvách alebo na mŕtvom lístí, povaľujúcom sa na cestičke. Na chodníku niečo zašuchotalo, čosi sa predieralo porastom. Sam niekoľko krát zastavil a obzrel sa, sledujúc pohľadom kopec, na ktorý sa šplhali, tešil sa z čerstvého vzduchu, príležitostných slnečných lúčov a slabého sneženia. Nebolo to celkom to, čo očakával, keď sa vydali na lov, ale rozhodne si to užíval viac, než...
„Myslím, že čokoľvek, čo je to tam hore, je králik, chystajúci sa nás zožrať,“ reptal Dean s fučaním.
„Králik?“ Sam zastal a otočil sa k bratovi. Dean sa neprestal sťažovať od – v podstate od chvíle, čo vyšli z hotelových dverí.
„Blíži sa ich víkend, jediný víkend v celom roku, keď vládnu králiky,“ Dean sa oprel o strom a snažil sa potlačiť kašeľ. „Možno budú chcieť menšiu odvetu za to zneužívanie králikov po celý zvyšok roka.“
„Dean?“
„No?“
„Si v poriadku?“
„Nikdy mi nebolo lepšie.“ Zakašľanie, posmrknutie, zakašľanie. „Cítim sa báječne.“
„Čo sa deje?“ spýtal sa Sam, najradšej by sa nakopal za to, že si ten kašeľ nevšimol skôr. Ale, samozrejme, ako poznám Deana...
„To sa len prejavuje moja alergia,“ odlepil sa Dean od stromu.
„Alergia? Čo za alergia?“
„Alergia na prechádzanie sa lesom skoro ráno, keď sneží a ja som ešte nemal kávu.“
„Veď si ani neraňajkoval,“ zamračil sa Sam.
„Raňajkoval.“
„Šiška s želé nie je jedlo, Dean.“
„Čože? Iste že je.“ Dean sa znova pohol, ale Sam si všimol, že je o niečo pomalší, než zvyčajne.
„Nie, nie je.“
„Ty si mal žemľu s lekvárom.“
„A?“
„Je to to isté.“
„Nie, nie je.“
„Je to ovocie a obilie.“
„Čože?“ Bratove logické postupy Sama občas naozaj prekvapovali.
„Šiška je obilie a malinové želé ovocie.“
„Pochybujem, že tá purpurová hmota boli naozaj maliny.“
„Purpurové ovocie.“ Dean kýchol. „Takže, ako som to správne pochopil, žemľa je jedlo a šišky nie?“
„Presne tak.“
„Je potom nakrájaný chleba jedlo?“
„Záleží na druhu chleba,“ Sam sa lepšie bratovi prizrel.
„Ok. A čo tak čalamáda? Je čalamáda jedlo?“
„Nie sama o sebe.“
„Dobre, a sendvič s čalamádou je jedlo?“
„Môže byť.“
„Čalamádový sendvič s hranolčekmi?“ Dean znova kýchol.
„Nie.“
„Prečo?“
„Hranolčeky nie sú jedlo.“
„Sú to zemiaky,“ Dean zaznel urazene. „A čo zemiakový šalát, to je jedlo?“
„Hej.“
„Ale zemiakové hranolčeky nie?“
„Nie.“
„Sam? Oboje je zo zemiakov.“
„Zemiakové hranolčeky nie sú skutočná strava, rovnako ako šišky a sladkosti.“
„Takže hranolčeky sú sladkosti?“
„V rovnakej potravinovej skupine.“
„V potravinovej skupine nie-jedla?“ Dean zastal a zamračil sa.
„Presne,“ odvetil Sam.
„Moja obľúbená,“ zaškeril sa Dean a znova vyrazil po chodníku. „Kde je tá blbá potvora?“
„Možno práve neloví.“
„Tak prečo sme potom tu?“ Dean zastal, sadol si na zasneženú skalu, prešiel si rukami po tvári a zahľadel sa na brata.
„Pretože to potrebujeme chytiť skôr, než sa nakŕmi,“ vysvetlil Sam. „Vtedy je to oveľa zraniteľnejšie.“
„Mám nápad.“ Ďalší kašeľ. „Zostaňme tu a počkáme si, kým si nás to nájde samo.“
„Návnada? Ty chceš dobrovoľne robiť návnadu?“ Sam pocítil prvé záchvevy paniky. „Čo sa deje?“
„Nič,“ odvetil Dean. Sam čakal, potlačil nutkanie poklopkávať nohou. „Dobre, v poriadku, prestaň na mňa kričať.“
„Nepovedal som ani slovo.“
„Jasné, len robíš tie Sammyho veci. Trochu som nachladol, to je celé,“ Dean sa usmial. „A vieš predsa, aký som, keď mám nádchu.“
„Stane sa z teba ufňukaný, sťažujúci sa úbohý tŕň v zadku.“
„Skoro ako ty.“
„Ja nefňukám, keď som nachladený.“ Sam položil ruku bratovi na čelo, ten ho ale odstrčil. „Úplne horíš.“
„Je to len prechladnutie.“ Postavil sa. „Ok, tak poďme uloviť toho trefného hrocha.“
„Teriantropa,“ opravil ho Sam automaticky. Podľa Deanovho úškrnu si Sam uvedomil, že jeho brat veľmi dobre vie, ako sa to vyslovuje, a že ho dobehol. Zase. Už tretí deň. Tri dlhé, dlhé predlhé dni.
Do tejto oblasti prišli po tom, ako si prečítali správy o zmiznutí niekoľkých ľudí, troch kráv, stáda oviec a piatich pštrosov emu. Znelo to ako dosť zvláštna kombinácia zmiznutí. Sam začal s výskumom a nakoniec narazil na teriantropa, tvaromeniča, ktorý mohol nadobúdať ako ľudskú, tak i zvieraciu podobu. Boli to skutoční meniči, nie lykantropi, ale nemohli mať viacero ľudských podôb, mohli sa meniť len z ľudí na rôzne zvieratá. Problém bol v tom, že všetky boli mäsožravé, a rovnako, ako niektorí predátori, aj títo, keď raz ochutnali ľudské mäso, mali tendenciu stať sa ľudožrútmi.
To bol dôvod, prečo sa tým teraz zaoberali, jeden teriantrop sa dal na zlé chodníčky a začal sa živiť ľuďmi. Lovil práve tu, na okraji mesta vo veľkom štátnom parku. Prišli pred dvoma dňami a, potom, čo si včera prešli celý park, rozhodli sa loviť na malom kopci v centre parku.
„Sam?“ zašepkal Dean. Sam, ktorý kráčal za ním, sledoval jeho pohľad, zbadal stopy vedúce mimo vychodenú cestu. „Niečo som počul.“ Za okamih neskôr začul šušťanie i Sam, niečo sa blížilo ich smerom. „Náš menič?“ spýtal sa Dean. „Stopy vyzerajú ako mačacie.“
„Možno,“ odistil Sam zbraň, teriantrop, rovnako ako ostatní tvaromeniči, mohol byť zabitý len striebornou guľkou.
Na chodník vyskočil hnedý zajačik s bielym chvostom.
Dean pozrel na Sama. „A možno nie.“
„Hej,“ Sam strčil zbraň späť do puzdra a vykročil. Zvuk za ním ho prinútil otočiť sa. Uprostred cesty sedel zajac. „Dean?“
„Čo?“
„Myslím, že nás sleduje.“
„Zajac nás sleduje?“ Dean sa otočil. „Možno je to iný zajac.“
Zviera poskočilo ich smerom, postavilo sa na zadné, malý mykajúci sa ňufák ovoniaval vzduch a zajac skočil do kríkov.
„Musel to byť iný,“ Sam sa znova pohol dopredu.
„Je ich víkend, zhromažďujú sa, aby mohli roznášať košíky.“ Dean znova kýchol. „Neznášam nádchu.“
„Ja neznášam teba s nádchou,“ prisadil si Sam.
Ako vyšli na hrebeň kopca, sneženie sa zmenilo z príležitostných vločiek na serióznu chumelicu. Malé stopy narúšali snehovú pokrývku, mývaly, zajace, jelene i vtáky, to všetko nedávno prechádzalo cez cestu. Sam sa zahľadel dole z kopca, zvedavý, ako sa tu mohlo premávať toľko zvierat bez toho, aby niektoré z nich videli. Pokiaľ teda nie sú všetky náš menič. Dean zastal a čupol si, dívajúc sa na niečo zastrčené pod kríkom.
„Stehno,“ spravil Dean grimasu. „Zvyšky z nohy veľkého vtáka. Mňamka zo stehna.“ Po tvári mu prebehol zlomyseľný úškrn. „Je to jedlo?“
„Napoly zhnité obhryzené stehno z emu? Iste, Dean, kľudne si daj.“
„Nesnaž sa byť vtipný, Sammy. Tam je tiež.“
„Noha?“ spýtal sa Sam.
„Nie, zajac,“ Dean sa pozrel cez okraj cestičky. „Ehm, Sam?“
„No?“
„Ten zajac, vieš... Myslím, že toto by si mal vidieť.“
Sam sa postavil vedľa brata. Pozrel smerom, kam mu Dean ukazoval, malý hnedý zajačik s bielym chvostom ťahal... „Je to vážne ruka?“
„Yep, som si celkom istý.“ Zajac zmizol v podraste.
„Zajac?“
„Hej.“
„Ok,“ Sam vytiahol zbraň, Dean mal už svoju v ruke. „Vyplaš ho odtiaľ a ja počkám tu...“ Aspoň mi daj šancu, Dean.
„Dopekla, nie, Sammy, nie.“
Sam sa zahľadel Deanovi do očí, ale ten neuhol. „Ok, fajn,“ zavrčal. „Ja zídem dole, vyplaším ho a ty ho tu zabiješ. Nemalo by to byť náročné.“
„Zabíjanie ľudožravých zajacov nikdy nejde tak ľahko podľa plánu, Sammy. Je to len zajac, tak ho treba proste zabiť. Práca, stále samá práca, a potom že prečo rytieri vymreli.“
„Dean?“
„Čo?“
„Máš horúčku.“
„Pravdepodobne, hlúpa nádcha, ale to nie je to, na čo som narážal. Niekedy pochybujem o tvojom vzdelaní.“
„Ach, takže to je z nejakého filmu.“
Dean sa naňho pozrel, ako keby sa zbláznil. „Ech, pusti sa radšej do toho.“
Sam zišiel z chodníka a smeroval k miestu, kde zmizol zajac i so svojou korisťou. Počul niečo sa hýbať v kríkoch, to niečo sa k nemu rýchle blížilo. Začul svojho brata vykríknuť, keď sa zrazu pred ním vynoril medveď. Zdvihol obrovskú labu a zahnal sa, Sam sa pred úderom uhol, ale veľmi to nepomohlo. Pocítil len výbuch bolesti a potom už nič.
„Sammy?“ V Deanovom hlase bolo počuť obavy. Roztrasená ruka ho potľapkávala po líci. „Počuješ ma?“
„Hej,“ povedal Sam, alebo sa o to aspoň pokúsil, viac sa to totiž podobalo na ston.
„Sam?“
„Hej,“ zopakoval, tentokrát sa mu podarilo otvoriť oči. „Dean?“
„Nie, som zajačik,“ usmial sa Dean s úľavou. „Ako sa cítiš?“
„Bolí ma hlava.“
„Jasné, pretože miesto toho, aby si sa pekne zrúbal dole svahom, zastavil si sa tým, že si narazil na strom.
„To bol od začiatku môj plán.“
„Ja by som bol mal taký istý,“ pomohol mu Dean posadiť sa.
„Nie, tvoj plán by bol skotúľať sa až úplne dole s meničom za zadkom a zabavil by si ho tým, že by si sa nechal zožrať.“
„No, možno, ale moje plány celkovo dopadajú lepšie než tvoje.“
„Čo sa stalo?“ Sam spravil rýchlu obhliadku – nemal nič zlomené, hlava síce bolela, ale necítil sa moc otrasený.
„Vyskočil zajac, zmenil sa na medveďa a knokautoval ťa. Je v tom pekelne dobrý. Strelil som po ňom, myslím, že je zranený.“
„Takže bude naštvaný.“
„To som aj ja,“ odvetil Dean ticho. „Myslíš, že sa zvládneš postaviť?“
„Pomôž mi.“ Sam sa chytil Deanovej ruky a ten ho vytiahol na nohy. Prešla ním vlna nevoľnosti, Dean ho zachytil, aby ho stabilizoval.
„Mal by si ostať tu, Sammy. Ja po ňom pôjdem,“ zavrčal Dean a potom kýchol. „Au.“
„Au?“
„Z toho kýchania ma bolí nos.“
„A už je tu zase sťažovanie,“ usmial sa Sam. „Pôjdem s tebou, si chorý.“
„Mám len nádchu, nič to nie je.“
„Stačí to na to, aby to spomalilo tvoje reakcie, po tom zajacovi nepôjdeš sám.“
„Po zajacovi.“ Zachechtal sa Dean. „Znie to, ako neviem ako odvážny lov, ešteže sa zmenil na medveďa, keď po tebe skočil, bolo by to dosť trápne, keby ťa zložil zajac.“
„Ha ha.“
„Znova začali stúpať na kopec, Samov krok bol stále istejší, čím dlhšie šiel. Dean sa stále so znepokojeným zamračením obzeral. Došli na miesto, kde ich teriantrop napadol, začali preskúmavať okolie, snažili sa zistiť, kam odtiahol to rameno. Stopa ich zaviedla do lieskového húštia. Sam pod jedným z kríkov objavil kúsok kravskej kože.
„Tu je to miesto,“ zašepkal Dean. Spod jedného z kríkov vyhopkal malý zajačik. „Sam!“ Dean vytiahol zbraň.
„Počkaj!“ Sam položil ruku na bratovo rameno. „Tento je menší, než ten predtým.“
„A nemôže sa to zmeniť na maličkého zajačika?“
„Vážne chceš zastreliť nevinného zajaca?“ spýtal sa Sam.
„Ani nie,“ Dean sklonil pištoľ. „Ale ako zistíme, ktorý to je?“ Zajac oňuchával vzduch, vietor sa zmenil a on musel zachytiť závan ich pachu. S tichým vypísknutím zmizol v kríkoch. „Ok, super, zajace sa zhromažďujú a jeden z nich sa zbesnel, ale ktorý? Bolo by fajn, keby mal dve hlavy alebo niečo také.“
„To by bolo určite jednoduchšie.“
„A tiež by z toho bol geniálny ďalší film o Godzille, 'Godzilla vs. Zajačie monštrum', už si to viem predstaviť.“ Dean zase kýchol, potom sa rozkašľal.
„Hneď ako sa vrátime do motela, zalezieš do postele,“ zamračil sa Sam.
„Áno, mami. Ďalší!“ Nový zajac vyskočil pred nich. „Sam? Je to pravý...“ zajac začal pomaly rásť, meniť sa v niečo iné. „SAM!“ Dean ho odstrčil nabok, keď monštrum zaútočilo, jeho obrovská packa len tesne minula Samovo padajúce telo.
„Dean!“ skríkol Sam. Vytiahol pištoľ a vystrelil, zasiahol beštiu do boku. Zaryčalo to od bolesti a otočilo sa k nemu.
„Nie!“ Dean sa vzchopil a vrhol sa na obrovské zviera, ktoré sa znova začínalo meniť, zväčšovalo sa, z masívnej lebky začali vystupovať dlhé zuby.
„Dean, zmizni!“ ozval sa Sam, zúfalo sa snažil presne zamieriť, obrovské zviera sa k nemu pomaly blížilo, keď zrazu zvriesklo – bol to takmer ľudský výkrik – a zhodilo Deana z chrbta. Jeho pozornosť sa presunula zo Sama na Deana, teraz ležiaceho na zemi. Sam zbadal Deanov nôž trčiaci z chrbta beštie. Udrelo Deana labou, čím ho prevalilo do kríkov. Otočilo hlavu, len natoľko, aby ho schmatlo za nohu a vytiahlo znova na čistinku, kde malo lepší priestor na útok. Dean si s výkrikom bolesti oslobodil nohu a snažil sa odplaziť preč, monštrum ho ale tresklo do chrbta a Dean tvrdo narazil na zem, Samovi sa zazdalo, že začul zachrapčanie. Zviera šťuchlo do Deanovho ochabnutého tela labou a otočilo ho.
„DEAN! NIE!“ skríkol Sam. Obrovské zviera sa vrhlo po Samovi, dlhé zubiská vystrčené vpred. Sam sa zhlboka nadýchol, aby si upokojil nervy a vypálil, vyprázdnil do tela netvora celý zásobník. Dopadlo to na zem, sťažka dychčiac a po poslednom pokuse dostať sa k Samovi zomrelo.
„Dean!“ Sam trielil k bratovi, hľadal pulz. Ruky sa mu tak strašne triasli, že nemohol pulz nahmatať ani na krku, ani na zápästí. Sam zavrel oči, zhlboka sa nadýchol a pokúsil sa o to znova, ale stále nemohol nič nájsť, keď sa zrazu Dean trasľavo nadýchol. Dobre, dýcha, žije. Prešiel rukami po Deanovych ramenách a nohách, extra opatrne skontroloval tu, ktorú monštrum schmatlo do papule. Nie je zlomená. Opatrne brata otočil. „Och, bože,“ zašepkal. „Deanova tvár bola pokrytá krvou, mal rozpárané tričko, rana krvácala. „Dean?“
„Si v poriadku?“ zastonal Dean.
Jedného dňa ťa za toto zabijem, Dean. „Hej.“
„Je to mŕtve?“ spýtal sa Dean, oči stále zatvorené.
„Hej,“ vzdychol Sam.
„Bolí ma hrdlo.“
„Nemyslím, že to bude treba zašívať,“ odvetil Sam. Prehrabal sa vo svojich vreckách a vytiahol dezinfekčný tampón a obväz. Rozhodli sa, že nevezmú zo sebou lekárničku, ale Sam si naplnil vrecká najnutnejšou výbavou.
„Čože? Bolí ma hrdlo.“
„Nemyslím si, že to bude treba zašívať,“ zopakoval, čistiac ranu.
„A bolí ma hlava,“ pokračoval Dean.
„Krváca,“ Sam skontroloval ranu, ktorú mal Dean tesne pod vlasmi. „Túto asi bude treba zašiť. Vydrž.“ Sam zalovil vo vreckách a vytiahol balíček rýchleho zošívania. Opatrne zranené miesto vyčistil a stiahol troma malými stehmi.
„A z môjho nosa je odkvap,“ dorazil to Dean, keď Sam skončil.
„To je...“ Sam sa odmlčal a pozrel na brata. „Ty hovoríš o nádche?“
„Iste, Sammy, o čom inom?“ Dean sa uškrnul a otvoril oči. Úškrn sa rýchlo zmenil na zamračenie. „Myslel som, že si povedal, že si v poriadku.“ Natiahol sa a zotrel krv zo Samovej tváre. „Čo, do pekla, je toto, Sam?“
„Som v poriadku, Dean, vďaka tebe,“ Sam prehltol. „To bolo hlúpe, vieš o tom?“
„To ako ten skok medzi teba a to monštrum – čo to vlastne bolo?“
„Čo tým myslíš? Bol to zajac.“
„Nebol, bolo to väčšie.“
„Bol to zajac.“
„Nebol.“
„Bol.“
„Nie.“
„Hej.“
„Nebol, nebol, nebol. Viem, že nebol. Bolo to obrovské.“
„Hej, a bol to zajac.“
„Nie, nebol.“
„Bol.“ Sam jemne vkĺzol rukou pod Deanov chrbát a opatrne ho zdvihol do sedu. „Pozri,“ ukázal na telo beštie.
„Čo to do pekla je?“
„Myslím, že je to šabľozubec.“
„Šabľozubý zajačik?“ spýtal sa Dean nedôverčivo. „Veď také zviera ani neexistuje.“
„Ale mohlo, vieš, nedávno objavili fosílie mäsožravých kengúr v Austrálii a potom sú tu tie obrovské mäsožravé myši na hraniciach Nového Mexika, takže možno tu vtedy boli aj šabľozubé králiky.“
„Strašidelná beštia. Myslím, že by som tu radšej mal nejakého dvojhlavého.“
„Hej, ja tiež. Myslím, že by som mal zavolať...“
„Nie, proste mi pomôž vstať, Sam.“
„Dean...“
„Sam...“
„Fajn,“ Sam sa postavil, chytil Deana za natiahnutú ruku a vytiahol ho na nohy.
„Možno budem potrebovať trochu pomôcť pri zostupe,“ zakolísal sa Dean.
„Myslíš?“ štekol Sam a chytil Deana okolo pásu. Dean sa oňho oprel. „Už to znova nerob,“ zašepkal Sam.
„To ti nemôžem sľúbiť, Sammy,“ kýchol Dean. „Bolí ma nos.“
„Máš zašitú hlavu, škaredý škrabanec na krku, nohy dohryzenú od šabľozubého zajaca a ty sa sťažuješ na nos?“
„Aj hrdlo ma bolí,“ zakňučal Dean a šťuchol Sama do ramena. Bolo to Deanovo 'je to v poriadku, Sammy' šťuchnutie. „A aj hlava. Potrebujem slepačiu polievku. S rezancami.“
„A nejaké lieky proti nádche a maratón blbostí v telke.“ Sam začal zostupovať z kopca, Dean sa oňho pri chôdzi sťažka opieral.
„Samozrejme,“ usmial sa Dean. „Pozri.“ Dva malé zajace prihopkali cez cestu. „Myslíš že hľadajú človečinu? Alebo vajíčka?“
„Pravdepodobne ani jedno.“
„Trefa,“ okomentoval Dean, potom zmĺkol. Kým došli k autu, bol sotva pri vedomí. Sam niesol väčšinu jeho váhy. Ako sa pokúšal otvoriť dvere, uvažoval, že vezme brata rovno na pohotovosť. „Nech ťa to ani nenapadne,“ zamručal Dean.
„Nenapadne čo?“
„Nepotrebujem doktora, ale slepačiu polievku.“
„Dean, myslím...“
„Tak nemysli, Sam, a len ma vezmi späť do motela.“ Skĺzol do sedadla a oprel si hlavu o opierku. Sam ostal stáť v otvorených dverách. „Nachladneš,“ usmial sa Dean. „Som v poriadku, len potrebujem horúcu sprchu.“
„A slepačiu polievku?“ Sam zavrel dvere a obišiel auto.
„Iste.“
Sam sa zhlboka nadýchol a naštartoval auto. Uvedomil si, ako sa mu trasú ruky. Bolo to tesné. Dean ho jemne udrel do ramena, Sam sa usmial, vyšiel z parkoviska a namieril k ich motelu.

XXX

Televízia bola zapnutá, Deanovi sa podarilo nájsť predĺžené vysielanie „Amerika hľadá topmodelku“ ešte predtým, než sa Sam vybral do obchodu. V skutočnosti si bol Dean istý, že práve ten program bol dôvodom, pre ktorý sa Sam rozhodol ísť nakupovať. Sam sa ponevieral okolo odkedy sa vrátili do motela. Buď spravodlivý, takmer si sa nechal zabiť, takže má právo sa okolo teba obšmietať. Bol rád, že sa mu podarilo Sama odhovoriť od výletu na pohotovosť, aj keď bol naňho mladší brat na spiatočnej ceste nahnevaný, ale nezastavil na klinike, keď popri nej prechádzali, aj keď tesne pred ňou nápadne spomalil.
Keď už boli späť na izbe, Sam mu znova skontroloval zranenia a Dean skontroloval Sama. Nepáčila sa mu krv, pomaly stekajúca Samovi po líci a objavil ranu schovanú vo vlasoch. Potom, čo sa neúspešne pokúsil spojiť to rýchlonáplasťou v bratových hustých vlasoch, nakoniec uzavrel ranku jedným malým stehom. Sam síce trval na tom, že to nepotrebuje, ale Dean použil „supersilu staršieho brata“ a prinútil Sama sedieť v kľude dosť dlho na to, aby to dokončil. Samozrejme, hneď potom som sa musel zložiť.
Keď skončil s prácou, Dean vstal a namieril do kúpeľne, aby si umyl ruky – a skončil tvárou na koberci. Sam mu pomohol vstať. Dean trval na tom, že potrebuje sprchu, tak mu Sam pomohol do kúpeľne. Vedel, že Sam striehne za dverami pre prípad, že by znova spadol. Čo sa nestalo, všimol si si, Sammy? Vyšiel von a zaľahol do postele a vydržal Samovu „maxinervóznu“ náladu skoro hodinu. V zúfalstve začal prepínať kanály a hľadať „Topmodelky“. Sam vytrval pol hodiny, kým zhrabol kľúče a oznámil, že ide Deanovi zohnať slepačiu rezancovú polievku.
Dean kýchol a natiahol sa po vreckovku. Vážne neznášam nádchu. Zranenia na tele ho boleli, ale všetko to bledlo v porovnaní s boľavým hrdlom a tečúcim nosom. Neznášam nádchu. To už kňučím aj sám pre seba? Zachechtal sa a posunul sa v posteli, zatvoriac oči. Len na chvíľočku, kým sa vráti Sam. Zvuk motora Impaly ho zobudil. Zažmurkal, Tyra viedla tú svoju záverečnú reč „mám tu len jednu postupujúcu“. Hmm, je to prvá alebo už druhá časť?
Dvere sa otvorili a vošiel Sam, nesúci niekoľko balíčkov. Hodil pohľad smerom k posteli a usmial sa. „Ako sa cítiš?“
„Tečie mi z nosa,“ odvetil Dean. „Bolí ma hlava a nohu mi rozžúval zajac.“
„A pokračuješ v žalovaní sa,“ Sam položil balíčky na stôl.
„Máš polievku?“
„Iste,“ vytiahol Sam dve rajničky.
„A čo ešte?“
„Zohnal som pár vecí z tvojich obľúbených druhov jedla.“
„Z potravinovej skupiny nie-jedla?“ posadil sa Dean.
„Yep,“ uškrnul sa Sam. „Je Veľká noc, všetky sladkosti sú vo výpredaji. Zohnal som vzorky z celej škály daného poddruhu potravín.“
„Chceš mi povedať, že jej súčasťou sú aj zemiakové hranolčeky?“
„Mali aj máčané v čokoláde.“
„Čože?“ Dean vyliezol z postele, prešiel k stolu a začal sa prehrabávať v balíčkoch. „Doparoma, Sam, ty si úžasný. Sladký popcorn! Ty si zohnal sladký popcorn!“
„Bez neho by to nebola Veľká noc,“ Sam ho jemne buchol do ramena. „A mám aj čokoládových zajačikov, pre prípad, že by si sa chcel pomstiť.“
„Och, dopekla, tak to hej. Poobtŕham im tie ich čokoládové hlavičky. To naučí tie skutočné, aby sa ma už nepokúšali zožrať.“ Nakukol do druhej tašky. „Čo je toto?“ vytiahol darčekovo zabalenú krabičku.
„Och,“ Sam sa usmial. „Sledoval ma, tak som si pomyslel, že ho vezmem k nám.“
„Sledoval ťa?“ Čo do pekla. Dean potriasol škatuľkou, ale nič sa nepohlo. Opatrne ju otvoril a pozrel sa dnu. Zvnútra sa naňho uprene dívali sklenené oči. Štvorica sklenených očí. „Čo to je?“
„Zajac,“ odvetil Sam s niečím, čo nápadne pripomínalo úškrn.
„Zajac?“ Dean siahol dnu a vytiahol plyšové zvieratko. Bol to ružový zajac. Mal biely chlpatý chvostík, zohnuté ušká, striebornú stužku okolo krku a... „Dve hlavy?“
„Hej, vyrobený miestnym umelcom.“
Dean sa pozrel na ružového zajaca. „Je to morbídne a naháňa to hrôzu.“ Uškrnul sa na brata. „Je úžasný, Sammy, ďakujem.“
„Iste,“ Sam sa naňho usmial, potom sa zamračil a v očiach sa mu zaleskli slzy. „Dean...“
„Hej,“ dodal Dean ticho. Bolo to tesné, vedel to on, vedel to Sam, nebol dôvod sa k tomu vracať. Bolo to trochu drsné prerušenie. Uškrnul sa, dúfajúc, že brata upokojí. „Čo povieš na popcornový súboj?“
„Popcornový súboj?“ usmial sa na odvetu aj Sam. „A si si istý, že sa na to cítiš? S tvojou nádchou to na teba môže byť priveľa.“
„To vravíš len preto, že stále vyhrám.“
„Nevyhráš,“ drgol ho Sam do pleca a vytiahol dva balíčky so sladkým popcornom. Jeden žltý a druhý ružový.
„Vyhrám.“
„Nevyhráš.“
„Dokáž to, blbec,“ Dean pritiahol stoličku k mikrovlnke. „Beriem si žltý.“
Sam vložil balíčky do mikrovlnky, Dean stlačil gombík.
„Vyhrám,“ spratával Sam neporiadok z trúby.
„Prinajlepšom dvakrát z troch, keď podvádzaš.“
„Nemôžeš podvádzať pri popcornovom súboji.“
„Ale môžeš a robíš to, videl som ťa. Radšej si beriem ružový.“
Zvládli šesť balíčkov, kým na Deana prišiel záchvat kašľa a Sam trval na tom, aby si ľahol. Dean cestou k posteli vzal dvojhlavého zajaca a čokoládového králika. Položil plyšovú hračku na kraj stola. „Budem ho volať OneBun.“
„OneBun?“
„Hej. Chceš pozerať telku?“
„Jasné,“ posadil sa Sam vedľa neho.
Dean odlomil čokoládovému zajacovi uši. „To je tá najlepšia časť, Sammy.“
„Vďaka, Dean,“ v tom jednom slovíčku sa toho odrážalo oveľa viac.
„Hej, vďaka, Sam,“ Dean sa usmial, oprel sa a zapol televíziu a trochu sa posunul tak, aby sa dotýkal brata. Chvíľku prežúval čokoládového zajaca. „Hlúpe vraždiace zajace, ale aj tak, zajace nula, Winchesterovci jedna.“ Povedal Dean a Sam sa zachechtal. „Veselú Veľkú noc, Sammy.“
„Veselú Veľkú noc, Dean.“

Koniec
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Fluffy Bunnies   28.03.13 9:41

Tvoj podarený a hlavne aktuálny preklad mi spríjemnil dnešný škaredý štvrtok. Mimochodom, súhlasím s Deanom, hranolky a šišky SÚ jedlo.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Fluffy Bunnies   28.03.13 13:12

just-me: Dobré hlášky (ostatně jako vždy), moc se mi to líbilo, díky. lol!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Danny.T
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 86
Age : 26
Bydlisko : Praha
Nálada : Winchesterovská!<3
Registration date : 31.05.2012

OdoslaťPredmet: Re: Fluffy Bunnies   28.03.13 13:56

Povídky od MuffyMorrigan jsou skvělý a ty jsi skvělá, že je překládáš. Díky! Tahle by obzvlášť kouzelná, nachlazený Dean a ty jeho hlášky... K tomu ukusování/ulamování hlaviček čokoládovým figurkám - taky z toho mám vždycky takovou poťouchlou radost. Koukám, že je to asi všeobecně oblíbené...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Fluffy Bunnies   Today at 10:49

Návrat hore Goto down
 
Fluffy Bunnies
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Seriál :: Fanfiction :: Dokončené poviedky :: just-me-
Prejdi na: