DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  RegistráciaRegistrácia  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  StránkaStránka  Prihlásenie  

Share | 
 

 Omen

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : 1, 2, 3, 4, 5, 6  Next
AutorSpráva
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Omen   15.01.13 9:42


Omen


Prológ.
Obraz prvý.




Sam Winchester zdvihol hlavu od Sna noci svätojánskej majstra Williama Shakespeara a z hĺbky duše poprial pani Emshwillerovej bezsennú noc spestrenú žalúdočnými kŕčmi a návštevou poltergeista. Papier, na ktorom sa do zajtrajšieho rána mala objaviť esej o komédii klasika, mu vyčítal svoju nepoškvrnenú belosť.
„Do čerta,“ zašomral, odstrčiac knihu. „Do čerta! Ako sa môžem sústrediť v takomto hluku?“ zopakoval hlasnejšie, nachádzajúc cieľ, na ktorom si mohol vyliať zlosť. Zdvihol sa od písacieho stola, rozhodnutý vyčistiť žalúdok bratovi vo vedľajšej miestnosti za hlasno pustenú televíziu. Tesne pri dverách si uvedomil, že hlasy v hale nepatria seriálovým postavám ale otcovi a Deanovi. Namiesto plánovaného dramatického rozrazenia dverí, ich len opatrne odchýlil na šírku dvoch prstov. Dosť na to, aby vzniknutou škárou mohol pozorovať dianie vedľa a sám zostal skrytý. Vôbec netúžil zamiešať sa do prebiehajúcej hádky. A že teda vedľa hromy bili dosť husto! Na ťahu bol práve Dean. Zaťatými päsťami sa opieral o jedálenský stôl zavalený informáciami o prípade, ktorý ich sem doviedol. Jeho postoj jednoznačne vyjadroval pocity, ktoré sa tlačili na svetlo.
„Ak som ti dobre rozumel, otec, tak si práve povedal, že máme ďalší prípad. Aj to len preto, že som ťa zastihol, ako si hádžeš košele do vaku,“ skonštatoval hlasom, chvejúcim sa od potláčaného hnevu.
„Hej, rozumel si mi dobre.“ Bas Johna Winchestra zadunel z opačného konca miestnosti. Sam vo svojej pozorovateľni zmenil polohu tak, aby mal v zornom poli aj otca. Najstarší Winchester, chrbtom otočený k synovi, plnil svoj obdratý vojenský vak oblečením, ktoré už mal nahádzané na pohovke pred sebou.
„Kedy si nám chcel povedať, že odchádzame?“
John nemohol vidieť Deanov výraz, ale určite vedel, že sa nebezpečnou rýchlosťou blížil k výbuchu kozmických rozmerov.
„Máme rozrobený prípad, nezabudol si?“
„Nie,“ tvrdo odsekol lovec. „Nezabudol, ale táto vec neznesie odklad.“
„Aká vec? Zmeny počasia v Nevade, ktoré nedajú spať Martinovi Caesarovi? Pôjdeš ho držať za ruku aby sa nebál, keď večer náhodou príde búrka?“
„Dean, tu ide o viac ako pár bleskov mimo sezóny!“
„Dobre. Ak je to také vážne, zavolám Sama, za päť minút sme zbalení a môžeme ísť.“
„Nie!“
„Prečo? Keď je to vážne, tak bude lepšie ak tam pôjdeme všetci. O čo vlastne ide?“
„To ťa nemusí zaujímať! Ja pôjdem pomôcť Martinovi. Ty a Sam zostanete tu a dokončíte prípad.“
Dean zalapal po dychu ako po údere pod pás.
„Nie ste už deti, Dean! Pár dní sa bezo mňa zaobídete!“
„To nemyslíš vážne!“
„Myslím to vážne,“ najstarší Winchester zapol vak a odhodil ho na dlážku.
„A ako, do čerta, to mám asi tak urobiť?!“ vybuchol jeho starší. „Sme tu už druhý týždeň a zatiaľ sme ani neidentifikovali príšeru, ktorá tu vyvádza.“
„Vy dvaja na niečo prídete,“ John pokračoval v balení, do menšieho vaku ukladal zbrane, ktoré by mohol potrebovať.
„Na niečo prídeme?“ ironicky zopakoval Dean. „No, to by sme potrebovali poriadne informácie. Asi ti ušlo, som pomocný mechanik na šrotovisku. Podľa teba výborné krytie, ktoré, ako sa ukázalo, je úplne na prd! A navyše, vďaka nemu ma polka zainteresovaných pozná ako nicku v špinavých montérkach. V tomto meste mi už nikto nezožerie, keby som mu strčil pod nos preukaz fízla!“
„Dean, ak potrebuješ pri jednoduchom prípade viesť za ručičku, zavolaj Bobbymu. S radosťou ti bude robiť pestúnku. Ja nemám na hlúposti čas, mám prácu,“ odpálkoval synovu sťažnosť. „Nevolajte mi, ja sa ozvem, keď budem môcť. Dávajte na seba pozor,“ hodil si na plece vak s arzenálom, druhý, s oblečením, vzal do ruky.
„To sa ani nerozlúčiš so Samom?“ vydýchol neveriacky Dean, dokonale zaskočený vývojom situácie.
„Nebudem ho rušiť pri učení,“ prehodil cez plece otec Winchester. Vo dverách sa ešte otočil: „Dean, očakávam, že tento prípad dotiahneš do konca, kým zomrie niekto ďalší.“
Jeho starší úctivo počkal, kým jeho rodič zavrie za sebou dvere, potom z neho vyleteli výrazy, ktoré by určite Shakespeare ani iný autor nemal odvahu použiť vo svojom, akokoľvek pokleslom, diele. Sam sa uškrnul a opatrne sa vrátil na svoje miesto za písacím stolom. Nemrzelo ho, že sa otec neprišiel rozlúčiť. Aj tak by sa len znova pohádali. Bolo mu skôr do smiechu nad tým, ako otec kráľovsky vypiekol s Deanom.

Keď pred niekoľkými dňami prišli do mesta vyšetriť sériu záhadných nehôd u miestneho podnikateľa, zistili, že okolo prípadu sa motá priveľa policajtov a FBI už tiež dala o sebe vedieť. John usúdil, že bude bezpečnejšie ak bude vystupovať ako súkromný vyšetrovateľ a Dean sa v rámci nenápadného zisťovania informácií zamestná u predmetného podnikateľa. Ako sa však ukázalo, nebol to najlepší ťah.

Pán Michael Jennigs, dotyčný podnikateľ, totiž s prijímaním nových pracovných síl nebol odkázaný na úrad práce. Okrem iných akvizícií, bol vlastníkom miestneho šrotoviska, autobazáru, autosalónu, autoopravovne, dielne na reštaurovanie veteránov, a hlavne, vlastnil pretekársky tím zo všetkým, čo k tomu patrí. Zamestnával profesionálneho pretekára, síce nie na plný úväzok, ale zato dosť známeho a úspešného. Niekoľko pretekárskych automobilov s jeho logom obletoval húf mechanikov a poloprofesionálnych skúšobných jazdcov, ktorí preháňali oceľových tátošov po okruhu. Áno, pán M. Jennigs bol hrdým vlastníkom pretekárskeho okruhu, na ktorom sa v priebehu minulého mesiaca odohralo niekoľko mysterióznych nehôd. Jedna z nich pripravila o život mladého nádejného skúšobného jazdca Briana Vuckewicha.

Všetky tieto informácie zistili Winchestrovci pred príchodom do mesta. Čo však nemohli vedieť, bol zaužívaný postup pri prijímaní nových zamestnancov do automobilového impéria pána Jennigsa. Každý záujemca o prácu v niektorej z prestížnych dielní, ktoré mu hovorili pane, bol najskôr pridelený na skúšku na šrotovisko. V prístreškoch zbitých z dosák, vo večnom prievane a vlhku, mechanici rozoberali staré a havarované autá, aby z nich vyselektovali použiteľné súčiastky. Výnosnou položkou podnikateľských aktivít majiteľa bol aj obchod s použitými autodielmi. Len jeden z piatich chlapcov, ktorí by sa radi videli za volantom pretekárskeho špeciálu, jazdiaceho pod menom M. Jennigs, vydržal v takýchto podmienkach dlhšie ako mesiac. Ak sa takémuto mladému mužovi podarilo šéfa presvedčiť o svojej vytrvalosti a kvalifikácii, mohol dúfať, že ho odporučí na postup do mestskej autodielne. Tu nádejného zamestnanca po dôkladnom zaškolení pustili k opravám automobilov, ktoré skutočne jazdili na cestách. Ak preukázal mimoriadnu šikovnosť, ochotu pracovať desať až dvanásť hodín denne, sedem dní v týždni a mal to neskutočné šťastie, že sa práve uvoľnilo miesto v pretekárskom tíme, mohol sa nádejať, že sa stane jeho súčasťou. Pravda, ak prešiel aj tretím stupňom posudzovania skúsených automobilových mágov, ktorých Michael Jennigs zamestnával. Takto ďaleko sa dopracoval jeden z dvoch stovák záujemcov. Ani účasť v pretekárskom tíme, však takémuto šťastlivcovi nezaručovala, že sa niekedy posadí za volant pretekárskeho špeciálu a bude krúžiť po okruhu. Stať sa pretekárom u Michaela Jennigsa bolo snom každého chlapca v širokom okolí, odkedy sa posadil za volant svojho prvého šliapacieho autíčka. Záujem o miesto v jeho dielňach tomu zodpovedal, na každé voľné miesto sa hlásilo minimálne desať uchádzačov. Dean svoju príležitosť dostal vďaka úspešnej praktickej skúške, jednému pravému a dvom šikovne sfalšovaným odporúčaniam bývalých zamestnávateľov. Bobby mal tu česť telefonicky si zahrať jedného z nich. Caleb, ďalší otcov priateľ, nahradil druhého. Tretí obvyklý spolupáchateľ, páter Jim, bol v technických záležitostiach absolútne nepoužiteľný. Ale tri odporúčania sú lepšie ako dve, takže museli použiť aj to, ktoré si Dean Winchester zaslúžil tvrdou prácou. Pravé odporúčanie vystavil majiteľ autodielne v Salt Lake City, u ktorého si Dean privyrábal počas Johnovho pobytu v nemocnici a rekonvalescencie. Nápad s infiltráciou bol Johnov zúfalý pokus dostať sa k nejakým použiteľným informáciám. Ako súkromný vyšetrovateľ pracujúci pre bližšie neurčeného zamestnávateľa nebol nikde vítaný a miestni si pred ním dávali pozor na jazyk. Od synovho preniku do pretekárskych dielní si veľa sľuboval. Zistenie, že Deana zaradili do kŕdľa cucákov, ktorí rozoberali zhrdzavené vraky na druhom konci mesta, bolo trpké. Podľa Deanovho komentára, ako zdroj informácií z miesta činu malo jeho zamestnanie hodnotu psieho lajna. John s ním síce súhlasil, ale nariadil mu, aby si miesto mechanika udržal. Dean po počiatočných námietkach, že bude užitočnejší ako asistent súkromného vyšetrovateľa, napokon neochotne súhlasil. Ako obyčajne.

Takže, aká je momentálna situácia?
Otec vyhrabal prípad.
Otec sa pustil do prípadu zbrklo a bez poriadnej prípravy.
Otec vymyslel krytie, ktoré sa ukázalo ako absolútna blbosť.
Otec sa vyparil a nechal Deana, aby za neho dokončil rozbabraný prípad.
Podčiarknuté, sčítané:
Dean je v riadnej sračke.

Po hlasnom recitály vybraných nadávok a hlasnom buchnutí vchodových dverí, usúdil mysliteľ s nohami vyloženými na písacom stole, že k podobnému záveru došiel aj postihnutý Winchester.
„Nádhera! Takýto zvrat by nevymyslel ani Shakespeare. Som zvedavý na druhé dejstvo,“ uškrnul sa do prázdneho bytu Sam.


Naposledy upravil aceras1 dňa 08.03.13 8:40, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
adrusik
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 53
Bydlisko : stredné Slovensko
Registration date : 03.08.2012

OdoslaťPredmet: Re: Omen   15.01.13 18:54

Aceras1 som veľmi rada, že sa opäť môžeme stretnúť pri Tvojej novej poviedke aj v tomto roku, a že Ťa nezasiahla žiadna tvorivá kríza.

Srdiečko mi poskočilo keď som zazrela Tvoj nickname pri poviedkach....a moje očakávania sa naplnili (musím podotknúť, že v Tvojom prípade ich mám nastavené poriadne vysoko a Ty si ich úplne ľahučko preskočila). Začiatok poviedky je bez jedinej chybičky, výber slov a slovné spojenia úžasné. Prečítala som to na jeden dych a veľmi sa teším na pokračovanie, ktoré bude dúfam nasledovať čo najskôr.

Som neskutočne zvedavá aké dobrodružstvá si Deanovi a Samovi nachystala.



Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
bohdy
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1570
Age : 31
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

OdoslaťPredmet: Re: Omen   15.01.13 22:38

aceras1: Jelikož jsem teď v děsném časovém presu, neměla jsem v úmyslu začínat číst nic nového. To by tu ale nemohla být nová povídka od Tebe! V Tvém případě jsem prostě musela udělat vyjímku a udělala jsem rozhodně dobře! Začátek naprosto skvělý, vtipný a krásně mě navnadil na další část. Takže moc děkuji za zpříjemnění večera. Krásně se mi teď bude usínat
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nemix
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1137
Age : 31
Bydlisko : Praha
Nálada : ...s TFW jde všechno líp...
Registration date : 04.02.2010

OdoslaťPredmet: Re: Omen   16.01.13 19:34

aceras1: začátek vypadá zajímavě - těším se na další část, obvykle máš dobré nápady Very Happy
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Omen   17.01.13 10:34

adrusik, bohdy, Nemix - ďakujem Vám veľmi pekne za Vaše milé slová . Pre čitateľov ako ste Vy je radosť písať, aj keď ma toľkou chválou privádzate do rozpakov. 603 . K chystanému dobrodružstvu - nebudem spoilerovať. Nechcem Vám pokaziť radosť (dúfam) z prekvania. 703

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Omen   18.01.13 12:13

Prológ.
Obraz druhý.



Sam ráno zviedol krutý boj s nutkavým pokušením vraziť do bratovej izby s niekoľkými, starostlivo pripravenými, ironickými poznámkami. Zdravý rozum mu však v poslednej chvíli pripomenul, že ráno nebýva brat najlepšie naladený a z nich dvoch je Dean ten, čo lepšie ovláda kontaktný boj bez zbraní. V duchu poďakoval všetkým priateľsky naladeným nadprirodzeným entitám, že škola je hneď za rohom a nie je odkázaný na odvoz. Potichu sa vytratil z bytu, brata môže potrápiť aj večer. Možno ho počas dňa napadne ešte niekoľko vhodných aforizmov, ktorými ho úplne zdeptá.
Za to, že svoje počestné úmysly neuskutočnil, tak ako plánoval, si mohol sám. Keď sa neskoro popoludní dotiahol do bytu v apartmánovom dome, ktorý pre nich otec prenajal v snahe napodobniť normálnu rodinu, Dean bol už doma. Sedel v hale za stolom, pokrytým papiermi a zamyslene obhrýzal koniec jedovato zeleného zvýrazňovača.
„Konečne že už ideš,“ privítal brata nevrlo. „Kde si sa flákal tak dlho?“
„Po škole som išiel do knižnice,“ Sam okamžite vytasil dopredu pripravenú lož. „Na budúci týždeň mám odovzdať päťstránkový referát o zmluve z Tordesillas, uzavretej v roku tisíc štyristodeväťdesiatštyri medzi Španielskom a Portugalskom a jej dôsledkoch na súčasný stav ekonomiky a rozdelenie sveta.“ So škodoradostným zadosťučinením zaregistroval, že brat pravdepodobne vypol svoju pozornosť hneď po slove referát. Zvyšok vety sa určite nedostal ďalej ako do vonkajšieho zvukovodu Deanovho ucha. Tým bol cieľ zložitej kamufláže dosiahnutý. Starší brat nemusí vedieť, že pravý dôvod Samovho zdržania sa volá Lana Merillová.
„Keď si už tu, tak mi pomôžeš,“ vrátil mladšieho súrodenca na zem sucho Dean.
„Potrebuješ prečítať nejaké dlhé slovo?“ zarypol si Sam.
„Veľmi vtipné, ty chytrák,“ Dean po ňom šľahol zachmúreným pohľadom. „Dnes predpoludním bola na okruhu ďalšia búračka.“
Samova chuť vtipkovať sa vyparila ako financie zo štátneho rozpočtu. „Čo sa stalo?“
„Testovací jazdec,“ Deanova ruka vylovila z hŕby papiera na stole potrebný kúsok, „Nigel Lepel, pri plánovanom teste riadenia vyletel z trate, spravil dva kotrmelce a pristál na streche. Vyviazol so zlomeninou pravej ruky a otrasom mozgu. Po obede sa k nám do dielne donieslo, že pred jazdou videl pri aute stáť Biana Vuckewicha. Vraj na neho mával rukami.“
„Brian Vuckewich? Nie je to ten chlapec, ktorý sa zabil pri nehode pred dvomi týždňami?“ Samove mozgové bunky sa odpútali od hlbokých modrých očí Lany Merillovej a začali sa zaoberať skutočným problémom.
„Je,“ morózne pripustil Dean.
„Ale to znamená ...,“ Sam sa zasekol, nevediac, čo vlastne chcel povedať.
„To znamená?“
„Ja ... neviem.“
„To si mi bohovsky pomohol!“ Nevinný značkovač pristál medzi papiermi so silou zeleného torpéda. Dean si rukou prešiel po tvári. „Kúrnik šopa! Tak si to preberieme od začiatku.“ Chvíľku sa prehŕňal na stole, kým sa mu podarilo nájsť hľadaný výstrižok z novín. „Prvá nehoda bola zhruba pred mesiacom. Ray Jenuwein, druhý jazdec stajne pri rutinnom tréningu obrátil káru na strechu. Mechanici auto rozobrali, nenašli žiadnu chybu. Ray bol v poriadku, tak z toho nikto nerobil vedu. Pripísali to chybe vodiče, nehody sa stávajú. O dva dni vyletel Ray z dráhy znova, ale to už si prerazil obidve stehenné kosti a sánku. Ešte stále leží v nemocnici a z havárie si nepamätá ani mäkké ň. Tretia nehoda, Tobias Nadaf,“ vybral ďalší výstrižok, „testovací jazdec. Mal len vyskúšať, či sú brzdy na náhradnom aute v poriadku. Boli, ale v plnej rýchlosti mu záhadne odletelo pravé predné koleso. Odviezli ho do vrtuľníkom, zlomená chrbtica, okrem iného. Už si nezajazdí. Podaj mi špendlíky!“
„Čo?“ Sam sa zmätene poobzeral.
„Špendlíky! Na skrinke za tebou.“
„Aha,“ konečne zbadal žiadanú škatuľku. „Chytaj!“
„Dík,“ Dean voľnou rukou chytil pomôcku a prišpendlil novinové výstrižky na veľkú tapisériu, ktorá pôvodne mala pozdvihnúť estetickú úroveň tuctovo zariadenej haly.
„Dean, myslíš, že je to dobrý nápad?“
„Čo?“
„Ničíš dekoráciu.“
„Keby majiteľ nechcel, aby sme ten záves používali, tak by ho sem nezavesil.“
„To nie je záves,“ prevrátil vzdelanejší Winchester oči. „To je tapiséria. Umelecké dielo.“
„Keď vravíš.“ Druhy bytových doplnkov nechávali Deana ľahostajným, venoval sa prípadu. „Otec zistil, že poliši sa o prvú haváriu nestarali, auto prevrátené na strechu je na okruhu dosť bežná vec. Druhú haváriu uzavreli ako nehodu a až pri tretej spozorneli. Podľa výpovedí mechanikov, ku ktorým sa dostal, bolo Tobiasovo auto pred štartom úplne v poriadku. Inak by ho nepustili na trať. Na príkaz majiteľa po tretej havárii sprísnili kontrolu technického stavu vozidiel. Ale aj tak o týždeň Brian Vuckewich rozbil ďalší pretekársky špeciál a seba s ním. Vyletel z trate, prerazil oplotenie a zapichol auto do poľa vedľa okruhu. Brianovu nehodu už poliši nebrali na ľahkú váhu. Dofrčali na pole, všetko pofotili, auto okamžite zhabali a zamkli do garáže. Ráno ho dali odviezť do policajného labáku, kde je, mimochodom, dodnes. Zatiaľ sa nepochválili, či niečo našli,“ Dean prišpendlil na improvizovanú nástenku ďalší výstrižok. „Ďalej. V noci po Brianovej nehode u Jennigsa horelo. Vyhorela dielňa, v ktorej renovovali DeLorean DMC z osemdesiateho druhého. Nezostalo z neho skoro nič. Strašná škoda.“
„Mhm.“
„DeLoreany vyrábali len dva roky, v osemdesiatom prvom a druhom, len osem tisíc päťstoosemdesiattri kusov. V osemdesiatom treťom zastavili výrobu a vyhlásili bankrot.“
„Dean! Prípad,“ prerušil motoristické nadšenie netrpezlivo Sam.
„Veď hej,“ nadšený fanúšik štyroch kolies sa neochotne vrátil k podkladom pred sebou.
Sam si podrobne prezrel visiace výstrižky. „Prečo si otec vlastne myslel, že je to prípad pre nás.“
„Keby si sa večne nezatváral vo svojej izbe, tak by si to vedel!“ odvrkol Dean. „Po druhej nehode, keď Ray Jenuwein rozbil seba aj káru, sa začali šíriť reči, že v dielni sa zjavuje duch. Dvaja mechanici Mads Dyrholm a Tim Costabile, prisahali miestnej novinárke, že videli ducha ako obchádza auto, s ktorým nasledujúci deň Ray havaroval.“
„Spoznali ho?“
„Nie. V dielni bolo prítmie, videli nejakú nejasnú postavu ako zakráda okolo auta. Keď rozsvietili, nikto okrem nich tam nebol.“
„Blikalo svetlo? Cítili chlad?“
„O tom v článku nič nie je. Novinárka ich nebrala veľmi vážne.“
„Dean, sme tu už dva týždne. Za ten čas si mohol zistiť čo videli. Ste predsa, tak povediac, kolegovia.“
„Ozval sa inteligent! Bez teba by ma ani nenapadlo, že sa mám porozprávať s chalanmi z dielne. Akurát, že páni z pretekárskej stajne sa zásadne nebavia s nickami zo šrotoviska.“
„Snobov nájdeš všade, aj medzi mechanikmi,“ vyhlásil Sam s poriadnou dávkou pátosu, vediac, že brata podpichne.
„Sklapni,“ nesklamal Dean.
Sam sa nadýchol, aby vytiahol niektorú zo svojich pripravených narážok.
„Povedal som, sklapni,“ pripomenul mu starší brat chladne. „Máme prácu.“
„Ok,“ Sam zmierlivo zdvihol ruku. „Dobre, máme prácu. Aká bola otcova hypotéza?“
„Najlepší kurz mal pomstychtivý duch, ale celkom bez šance nebola ani kliatba uvrhnutá na pretekársku dráhu alebo podhodenie nejakého prekliateho predmetu. V posledných dňoch preveroval Jennigsovu minulosť.“
„Našiel niečo?“
„No, pár kostier v skrini má, ale nič mimoriadne. Niekoľko ľudí by mu asi s radosťou rozbilo hubu, ale otec nenašiel nikoho, kto by mal dôvod zabíjať mu zamestnancov.“
„Preveril dráhu? Možno leží na starom pohrebisku.“
„Hej, na to sme už mysleli. Jennigs zrušil pílu a sklad dreva, aby mohol postaviť dráhu a dielne. Pred pílou tam bola farma a polia.“
„Komu patrila zrušená píla?“
„Jennigsovi, ako skoro všetko v okolí.“
„Odkedy stojí dráha?“
„Vyše desať rokov. Keby tam bolo prekliate indiánske pohrebisko alebo niečo podobné, už by sa prejavilo,“ rozhodil starší lovec bezradne ruky. „Brian bol prvý, kto na okruhu zomrel. Starý Jennigs si veľmi zakladal na bezpečnosti svojej dráhy.“
„Takže prekliatu pôdu môžeme vylúčiť,“ usúdil Sam.
„Môžeme.“
„Zostáva nám duch, prekliaty predmet, kliatba, niečo, na čo sme zatiaľ nemysleli... Pre istotu by som pridal aj vraždiaci prízrak.“
„Nie,“ nesúhlasil Dean. „Prízrak by sa neuspokojil so zlámanými kosťami, ide po krvi.“
„Máš pravdu, prízrak škrtám. Aj tak nám toho zostalo dosť. Na čo sa chceš zamerať?“
„Neviem. Všetky tipy sa mi zdajú rovnako pravdepodobné. Rovno si môžem hodiť mincou.“
„Brácho,“ vyhlásil s posmešnou vážnosťou Sam, „minca má len dve strany. My máme viac možností.“
„Keď mi to nepovieš, tak zomriem sprostý,“ Dean hodil do brata škatuľku so špendlíkmi.
„Ako malé decko,“ mladší Winchester s istotou zachytil zákernú zbraň. „Vážne! Čo budeme robiť?“
„Neviem. Možno zajtra niečo vymyslím.“
„Ako chceš. Ja mám ešte prácu. Veď vieš, ten referát,“ vysvetľoval Sam neurčito, mieriac do svojej izby.
„Hej, dobre,“ odtušil Dean. „Ja ešte preberiem otcove poznámky. Ak si hladný, nájdi si niečo v chladničke.“
„Zase?“ hladný študent nabral smer kuchynský kút. V chladničke sa mu podarilo objaviť kus požívateľnej pizze, prihrial si ju v mikrovlnke. „Dáš si?“ ponúkol aj bratovi.
„Neskôr,“ oslovený nezdvihol hlavu od podkladov, v ktorých sa prehrabával.
„Pre mňa lepšie,“ zamumlal s plnými ústami mladší súrodenec, cestou do svojej izby, zanechávajúc brata výskumnej práci. Podľa svetla prenikajúceho popod dvere do jeho izby, sa Dean venoval otcovým poznámkam do jedenástej, možno aj dlhšie, ale to už Sam spal.


Naposledy upravil aceras1 dňa 08.03.13 8:41, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
adrusik
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 53
Bydlisko : stredné Slovensko
Registration date : 03.08.2012

OdoslaťPredmet: Re: Omen   18.01.13 16:22

Aceras1, je to skvelé...chcem ešte, a ešte, a ešte Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
bohdy
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1570
Age : 31
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

OdoslaťPredmet: Re: Omen   18.01.13 17:01

Pěkně se nám to rozjíždí! Těším se na pokračování Smile
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Danny.T
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 86
Age : 26
Bydlisko : Praha
Nálada : Winchesterovská!<3
Registration date : 31.05.2012

OdoslaťPredmet: Re: Omen   21.01.13 11:51

Sem ráda, že jsem narazila na tuhle povídku, vypadá dost dobře! Žádní andělé, žádná Apokalypsa, žádné zrady, jen kluci s tátou(i když se John jako obvykle někam zdejchnul...Suspect) a staré dobré lovení. 702 Děkuji a těším se na další pokračování!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Omen   21.01.13 12:54

adrusik - ďakujem . Ja pracujem, pracujem a pracujem

bohdy - ďakujem . Pokračovanie možno bude. confused

Danny.T - ďakujem . No vieš, staré dobré časy majú svoje čaro. Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Omen   21.01.13 20:03

aceras1: Povídka je dobře rozjetá, jako ostatně každá tvoje. lol!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Omen   04.03.13 10:53

Ospravedlňujem sa za dlhú pauzu, zapríčinenú chrípkovou sezónou. Priamo úmerne so stúpajúcim počtom indisponovaných kolegov stúpa aj moja neschopnosť venovať sa iným ako pracovným povinnostiam . Zároveň sa ospravedlňujem za prípadné pravopisné chyby, nedostatok spánku má na moju pozornosť nepriaznivý vplyv .

janča - ďakujem .
-------------------------------------

Dejstvo prvé.
Obraz prvý.


Dean sa v neútulnej šatni malátne súkal do pracovnej kombinézy. Znechutene si všimol ďalší mastný fľak na bruchu. Nebol síce fanatický ctiteľ hygieny, ale používať pracovný odev až do chvíle, kým ho bude môcť oprieť do kúta, stuhnutý od špiny, tiež nebol ochotný. Kúpiť si kombinézu na výmenu, urobil si v duchu poznámku. Malý Tony, obliekajúci sa vedľa neho, mal iné starosti. Náhlivo sa navliekol do svojej kombinézy, na ktorej sa nedalo nájsť desať štvorcových centimetrov bez diery a fľaku, a chvatne sa predral von z miestnosti.
„Čo sa mu stalo?“ spýtal sa Dean neadresne prezliekajúcich sa kolegov, šúchajúc si narazený lakeť. Malý Tony nepatril medzi ohľaduplných ľudí ani keď mal dobrú náladu.
„Škrečok dostal kvapky,“ zasmial sa mladík, sediaci o tri skrinky ďalej, Dean si nebol istý jeho menom, Jan alebo tak nejako. „Pred bránou si ho počkal bratranec.“
„Kto?“ prejavil záujem dlháň, zatvárajúci skrinku oproti hovoriacemu, Veľký Tony.
„Mads Dyrholm.“
„Mads, ten nafúkaný kretén, je bratrancom Malého Tonyho?“
„Už je to tak,“ zatiahol Jan alebo Jean, spokojný, že vyvolal zvedavosť kolegu. „Sú rodina.“
„Pekná rodina!“ vyprskol chlapec v kúte, Isaac. „Mads péruje Škrečka ako zaostalú sirotu.“
„Čože?“ vyhŕkli naraz Veľký Tony a Jan či Jean.
„Minulú stredu sem Mads nakráčal ako veľký borec,“ začal zoširoka, potešený záujmom ostatných Isaac. „Zatiahol Malého Tonyho za roh skladu a poriadne mu vynadal.“
Veľký Tony si klebetníka podozrievavo premeral. „Kecáš!“
„Náhodou,“ Isaac vystrúhal posmešnú grimasu, aby bolo každému jasné, že to náhoda nebola, „náhodou, som mal robotu v sklade. Počul som, o čom sa zhovárali.“
„No?“ vyrazil zo seba dychtivo Jan či Jean.
„Mads vykrikoval, že Malý Tony je debil, ktorý poserie aj jednoduchú prácu, pretože nerozozná pravú ruku od ľavej. Škrečok skoro plakal, keď ho odprosoval. Neviem presne o čo šlo, ale Škrečok sa bránil, že nikdy predtým tam nebol a ako to mal vedieť. Mads bol skoro nepríčetný, vraj ho Tony dostal do príšerných problémov a ešte si to odskáče. Možno by mu aj pár strelil, ale dofrčal šéf a bolo po divadle. Vyhodil Madsa, že tu nemá čo robiť, aj keď je frajer z pretekárskej stajne.“
„Kecáš,“ zatiahol opäť Veľký Tony.
„Nekecá,“ zastal sa Isaaca Jan či Jean. „Minulú stredu som tu Madsa stretol. Určite. V pondelok mal Brian tú nehodu a Mads tu bol v stredu.“
„Nejaký si si istý, Jean-Marc,“ zapochyboval Veľký Tony.
„Ten nafúkanec je tu skoro každý deň,“ poslúžil Isaac ďalšou informáciou. „Malému Tonymu častý styk s rodinou neprospieva. V poslednom čase je z neho uzlíček nervov.“
„Som si istý,“ rozvážne nadviazal na svoju predchádzajúcu vetu Jean-Marc. „Chcel som Madsovi povedať, že mi je ľúto, čo sa stalo Brianovi, ale odsotil ma.“
„Tak ti treba, “ zarehlil sa Veľký Tony. „Podlizovaním sa na okruh nedostaneš.“
„Posedávaním v šatni tiež nie,“ zahrmel šéf odo dverí. „Do roboty, háveď! Pán Jennigs vás neplatí za mlátenie prázdnej slamy!“
Mechanici sa bez slova pobrali na svoje miesta, na Deana čakal zhrdzavený Chevrolet Camaro.
„Vytiahni z neho všetko, čo sa dá použiť,“ znela krátka inštrukcia hlavného mechanika. „Rýchlo. Máme kupca na súčiastky,“ zavrčal ešte cez plece na Deanovu adresu a zmizol znepríjemňovať život niekomu inému. Winchester, ticho preklínajúc vlhký marcový chlad, začal podrobnou prehliadkou auta odsúdeného na rozobratie. Žiadna veľká sláva to už nebola, pár použiteľných súčiastok, to bolo všetko čo táto hrdzavá kára ešte mohla ponúknuť svetu. Vzal vedro na použitý olej a vliezol pod Camaro. Odkrútiť uzáver olejovej vane bola výzva. Najskôr preto prehliadol, kedy sa pri Chevrolete zjavil neznámy pár topánok. Nechal starý, hustý olej aby vlastným tempom opustil svoje dlhoročné bydlisko a vysúkal sa spod auta. Z majiteľa topánok sa vykľul postarší, pomenší, chudý chlapík v obnosenom menčestrovom obleku. Svetlomodrými očami si nadšene obzeral úbohé Camaro, akoby ho chcel požiadať o ruku.
„Vy ste ten zákazník,“ tipol si Dean.
„Zákazník?“ chlapík nechápavo naklonil hlavu k ľavému plecu.
Deanovi na okamih pripomenul múdreho vrabca z jednej detskej knihy, ktorú kedysi dávno čítaval Samovi. „Šéfmechanik spomenul, že niekto má záujem o súčiastky z tohto šrtotu.“
„Áno, to budem ja,“ pochopil zákazník. „Budeš taký láskavý, chlapče, a povieš mi s čím môžem rátať?“
Chlapče? Dean v prvej chvíli zaťal zuby. Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch bol na podobné oslovenia čertovsky citlivý. Lenže ... Tento chlapík nevyzeral, že by svoje oslovenie myslel ako urážku. Vyzeral ako chlapík, čo oslovuje chlapče každého vo svojom okolí bez ohľadu na vek, postavenie a možno aj pohlavie, pobavene sa pri tejto myšlienke uškrnul.
„Nerobte si veľké nádeje. Táto kára má už svoje roky. Je to prvá generácia Chevrolet Camaro, z roku 1969, trieda Pony car, vyrobených cez dvestotridsať tisíc kusov. Dvojdverové, štvormiestne kupé. Tento má štvorstupňovú prevodovku s pákou na podlahe. Nemá zosilnené predné odpruženie ani dvojitý výfuk.“
„Trieda Pony car, chlapče?“
„Hej, výkonné fáro s dlhou prednou kapotou a krátkym zadkom.“
Chlapík sám pre seba, dvakrát rýchlo prikývol.
„Starej panej, ktorá ho mala ako posledný majiteľ, viac záležalo na mačkách ako na aute. O čo konkrétne máte záujem?“ pokračoval Dean.
„Odkiaľ vieš, že posledný majiteľ bola stará pani?“ zaujímal sa zákazník, oči podozrievavo privreté. Ak chcel mladého mechanika prichytiť, nepodarilo sa mu to.
„Pod kapotou je spúšť. Majiteľ autu vôbec nerozumel. Okrem tankovania a vody do ostrekovačov, inú starostlivosť už roky nepoznalo. Interiér auta je opatrovaný, majiteľ mal rád čistotou. Sedadlá majú fialovo-ružové háčkované poťahy. Také čosi si dá do auta len dôchodkyňa, hrdá na svoju ručnú prácu.“
„Mačky?“ dobiedzal chlapík.
„Fotky mačiek a mačiatok sú po celom aute,“ uškrnul sa Dean.
„Hm,“ zákazník pokrútil hlavou, mávol rukou a radšej sa staral o obchod. „Mám záujem o všetky diely, ktoré sa dajú použiť.“
„Ako som povedal, nebude toho veľa. Sedačky sú v dobrom stave. Prístrojová doska je použiteľná, budíky tiež. Tak isto aj podstavce pod sedadlá a ľavé dvere. Na pravých je pod lakom vrstva tmelu, boli poškodené. Zadné sklo je pôvodné. Tým dobré správy končia. Toto fáro drží pokope len zázrak, plechy sú zhrdzavené, záves motora drží len na čestné slovo, nápravy a záves kolies som ešte nevidel. V akom stave je motor a elektrika som zatiaľ nezisťoval, ale štartér vyzerá byť v poriadku.“
Zákazník pozorne počúval, miestami prikyvoval. Stále viac pripomínal spokojného vrabčeka sediaceho na dozretej slnečnici. „Vezmem všetko, čo sa bude dať použiť,“ zopakoval dôrazne a pobral sa za svojimi záležitosťami.

Vrátil sa zároveň s podvečernými tieňmi, ktoré ohlasovali koniec pracovnej doby. Skúmavo si obzrel vypitvaný Chevrolet Camaro, prehľadné kôpky súčiastok poukladané na mobilnom pracovnom stole, spolu s originálnymi skrutkami.
„Tak čo pre mňa máš, chlapče?“
„Prístrojovú dosku s príslušenstvom, pôvodný volant, budíky, štartér, spínaciu skrinku, poistkovú skrinku a regulátor napätia. Všetky sedadlá aj s nosičmi. Ľavé dvere sú v pohode, pravé by som si na vašom mieste zaobstaral inde. Zadné aj predné sklá sú pôvodné a použiteľné. Svetlá a blinkre môžete mať všetky.“
Zákazník vzal do ruky vymontovaný tachometer. Za meračom sa ťahali fúziky drôtov.
„Nechal som ich trochu dlhšie, aby sa budíky ľahšie montovali.“
Muž v menčestrom obleku sa lišiacky usmial a položil merač rýchlosti naspäť. Vytiahol kockovanú vreckovku, starostlivo si utrel ušpinené prsty. Bradou ukázal na hŕbu špinavého kovu. „Čo ešte pre mňa máš?“
„Chladič nie je pôvodný, ale dá sa použiť, ak máte záujem, zapaľovacia cievka tiež. Baterku by som vyhodil, rozdeľovač potrebuje vyčistiť, karburátor si hľadajte radšej inde.“
„Motor?“
„Šesťvalec s objemom štyri tisíc deväťdesiat štyri kubických centimetrov. Hlava valcov je v poriadku, blok motora tiež, dva piesty sú prasknuté, vačková hriadeľ je použiteľná, olejové čerpadlo je na šrot, vaňa tesní.“
„Riadenie?“
„Stĺpik riadenia, hriadeľ volantu aj riadenia a spojovacia tyč by sa dali použiť. Ale čapy sú na rozsekané na sr...,“ odborník si s meškaním zahryzol do jazka. „Nepoužil by som ich.“
„Tvojmu šéfovi nevadí, keď odhováraš zákazníkov od kúpy?“ V svetlomodrých očiach sa prefíkane zablýskalo.
„Spýtajte sa jeho,“ navrhol mu pobavene Dean. „Možno vám potom dá zľavu na nákup.“
„Za pokus by to stálo,“ uškrnul sa zákazník. „S kým sa mám dohodnúť na cene?“
„So šéfom,“ zamestnanec šrotoviska skrutkovačom, s ktorým práve pracoval, naznačil smer ku kancelárii. Chlapík prikývol, ešte raz pohľadom preletel porozkladané náhradné diely, rozobraté auto aj ufúľaného mechanika. Naklonil hlavu k ľavému plecu, dva razy prikývol svojim myšlienkam a pobral sa naznačeným smerom. Dean ho okamžite pustil z hlavy. Zo skrinky na náradie vyhrabal handru, aby vyčistil použité kľúče. Škrípanie štrku, ktorým bola táto časť šrotoviska vysypaná, pod značnou váhou skladníka, ho vyrušila od leštenia predposledného kusa náradia. Do ružova vydrhnutá ruka mu strčila pod nos dlhý zoznam súčiastok.
„Šéf to chce mať zbalené ešte dnes.“
„To je tvoja práca,“ ohradil sa okamžite mechanik.
„Dnes nie. Mám padla,“ škodoradostne sa uškeril posol zlých správ a odpelášil užívať si slobodu.
„Zkurvysyn jeden lenivý,“ uľavil si unavene zneužitý zamestnanec. Dokončil údržbu náradia, zašiel do skladu po prepravku a pripravil zásielku na expedíciu. Celý čas pomstychtivo spriadal plány za účelom fyzickej likvidácie alebo aspoň ťažkého ublíženia na zdraví, týkajúce sa skladníka, šéfa a vôbec všetkých, ktorí zapríčinili rany osudu dopadajúce na unavené plecia Deana Winchestra.

Ďalší deň v práci bol jednoducho úmorný, zo smutnej kostry Camara obral posledné použiteľné zvyšky. S poriadnou dávkou melanchólie sa prizeral ako pozostatky kedysi hrdého auta putujú do drviča. Pochmúrny deň mu náladu nezdvihol. Cez diery medzi doskami sa do kutice, hrdo nazvanej dielňa, drala studená, vlhká hmla. Chevrolet na zdviháku nahradil havarovaný Mustang. Masívny čelný náraz a ďalší, o niečo slabší v zadnej časti, sa postarali o to, že pôvodný tvar auta sa nedal rozoznať ani s veľkou dávkou fantázie. Príkaz, roztriediť plasty a kovy podľa druhu na recykláciu, bol celkom opodstatnený.
Slabé marcové slnko popoludní horko-ťažko zahnalo hmlu, spolu s tieňmi sa zjavil aj včerajší zákazník. Bez slova sa oprel o veraje dverí, ktoré Dean dokorán otvoril v nádeji, že dovnútra dostane trochu tepla.
„Ak hľadáte zvyšky z Camara, sú dole,“ ukázal na kovovú debnu, stojacu v kúte. Chlapík sa chvíľu prehrabával medzi starými súčiastkami, len tak, aby sa nepovedalo, bez ozajstného nadšenia.
„Vybrali ste si niečo?“ spýtal sa mechanik, ktorého znervózňoval cudzí človek na pracovisku.
„Nie, včera si mal pravdu, tento šrot nestojí za nič,“ pripustil zákazník, ale nechystal sa na odchod. „Počuj, chlapče,“ nečakane začal, až Deana myklo. Prestal pracovať a premeral si neželaného hosťa nie práve priateľským pohľadom, bez želateľného účinku.
„Môj známy má takýto voz,“ zbytočne ukázal na havarované torzo, ktorému mal Dean preukázať poslednú službu. „Nejaké náhradné diely by sa mu zišli. Čo mi môžeš dať?“
„Nič. Povedzte svojmu známemu, nech si kúpi nové súčiastky alebo dá auto do servisu.“
„Prečo?“
Mechanik buchol päsťou do poslednej pneumatiky, ktorá na aute zostala. „Na tento model Ford Mustang z deväťdesiateho šiesteho, dostane v každom poriadnom servise akýkoľvek diel. Z tohto vraku sa nedá použiť nič.“
„Vôbec nič?“
„Auto je úplne rozmlátené, spredu to bola poriadna šupa. Diely sú na šrot. Aj tie, čo na oko vyzerajú dobre, majú mikroskopické zlomy a pri ďalšom používaní môžu zlyhať. Súčiastky z tohto auty by som nepoužil v aute, na ktorom jazdí niekto, na kom mi záleží.
Mužík s hlavou naklonenou k ľavému plecu dvakrát rýchlo prikývol, skôr svojim myšlienkam ako Deanovmu vysvetleniu.
„Čo s tým vrakom urobíš?“
„Šéf prikázal vytiahnuť z neho všetky plasty, ktoré sa budú dať vytiahnuť. Separácia a recyklácia a pôjde do drviča.“
„Hm,“ zákazník preletel pohľadom skrútené torzo, akoby pochyboval o zdravom úsudku mladíka pred sebou.
„Rozporcujem ho,“ mechanikom so suchým humorom ukázal na zváračskú masku a horák, položený na plynovej bombe pri stene.
Chlapík znovu pokýval hlavou. „No, ja sa ešte poobzerám. Možno nájdem niečo, čo sa mi bude hodiť.“ Pomaly sa pobral preč.
„Len ráčte,“ neodpustil si Dean na rozlúčku a pustil sa do práce. Kým ruky šikovne dolovali z vraku všetky nežiadúce prímesi, hlava sa zaoberala prípadom, ktorý Winchestrovcov priviedol do mesta. V duchu znova a znova skladal známe fakty do logického celku a celkom zabudol na neodbytného zákazníka. Chlapík sa ponevieral na dohľad, viac ako uskladnené autá, ho zaujímala činnosť v dielni. Vyparil sa až keď sa ho sám šéf prišiel spýtať, čím mu môžu ešte poslúžiť. Keby Dean nebol myšlienkami na druhom konci mesta, možno by ho udivilo, ako úctivo jeho šéf s neposedným návštevníkom zaobchádza. Mladý lovec mal však iné starosti, nedostatok informácií o prípade z hodnoverných zdrojov. Keby tak mohol ... Zrazu sa uškrnul, dostal nápad.


Dejstvo prvé.
Obraz druhý.


„Sam Winchester! Ty si ešte tu? Dnes si predsa skončil skôr?“ Lana Merillová predstierala prekvapenie nad spolužiakovou prítomnosťou v knižnici. Kde inde by aj bol? Samovo vysedávanie nad knihami pretriasli už všetky stredoškolské klebetnice.
„Ahoj, Lana. Vôbec som si nevšimol, kedy si prišla,“ snažil sa Sam zahmlievať skutočnosť, že ponad knihu sleduje Lanu od momentu, kedy vošla do miestnosti.
„Prišla som vrátiť Shakespearea. Ďakujem, že si mi pomohol s esejou pre pani Emshwillerovú. Ty si ju už odovzdal?“
„Hej, dnes. Tiež som prišiel vrátiť knihu.“
„A hneď si si požičal ďalšiu. Niečo zaujímavé?“ Natiahla sa ponad Samovo plece a privrela rozčítanú knihu, aby mohla prečítať jej názov. Svetlohnedá kučera, určite len náhodou, skĺzla zo svojho miesta za uchom a pohladila Samovo líce, jeho srdce vynechalo dva údery.
„Teda! Ja čumím!“ vyprskla Lana nahlas. Všetky hlavy v miestnosti sa obrátili k nim. Chlapec očervenel a bleskovo zbalil svoje Právo v toku dejín do batoha.
„Už musím ísť!“
„Dobrý nápad,“ vystrúhala ospravedlňujúcu grimasu na pobúrenú knihovníčku, ktorá ich rýchly odchod sledovala s prísne stisnutými perami. Rozosmiali sa až vonku.
„Prepáč! Nechcela som, ale ... Trochu ma prekvapilo, čo čítaš,“ ospravedlňovala sa Lana, dusiac sa smiechom. „Nebudem sa tam môcť ukázať aspoň týždeň. Zazerala po mne akoby ma chcela vyhodiť z okna.“
„To nevadí,“ snažil sa byť galantný. Dodatočne ho napadlo, že jeho odpoveď si môže vyložiť inak, ako bola myslená. „Teda, vadí, že ťa chce... ale, knižnica je na prízemí, takže... no,“ namiesto vysvetlenia sa mu podarilo dokonale sa zamotať, tak radšej stíchol.
„Viem si predstaviť aj horšie veci ako vypadnúť z okna knižnice,“ poponáhľala sa zahovoriť jeho príspevok do diskusie Lana. „Napríklad, ocitnúť sa na severnom póle bez vetrovky. Alebo nájsť si v kabelke hada, alebo ...“
„Alebo padnúť v ZOO medzi hladné tigre,“ poponáhľal sa prispieť Sam.
„Alebo sa dostať do prestrelky medzi dvoma zločineckými gangmi.“
„Alebo stáť pri zemetrasení pod mostom.“
„Pri zemetrasení je nebezpečné stáť pod mostom?“
„Ešte som to neskúšal, ale... pri zemetrasení mosty padajú.“
„Hm, to je fakt, “ pripustila.
Sam nechcel aby odišla, ale napriek zúfalej snahe, ho nenapadol žiadny normálny námet na rozhovor.
„Už musím,“ pozrela na hodinky.
„Odprevadím ťa,“ ponúkol sa rýchle. Možno príliš rýchle, zase sa cítil ako hlupák.
Pozrela na neho so zdvihnutým obočím, ale blahosklonne prikývla. „Dobre. Mám to len kúsok, ale keď chceš.“ Cieľavedome vyrazila.
„Chcem.“ Prispôsobil sa jej tempu, pre jeho dlhé nohy bolo ako nedeľná prechádzka.
„Tá kniha, čo čítaš ... Fakt ťa baví?“ prerušila po pár metroch trápne ticho.
„Hej.“
„Právo? A dejiny?“ V hlase jej znela nedôvera.
Sama sa dotklo jej podozrenie, že sa len snaží spraviť na ňu dojem. „Dejiny práva sú fascinujúce,“ pokúsil sa obhájiť. „Najstarší dochovaný zákonník vznikol v Babylone asi tisíc šesťsto až tisíc osemsto rokov pred našim letopočtom.. Bol vytesaný do kameňa a osadený na verejnom mieste, aby mal k nemu prístup každý. Teda každý, kto vedel prečítať klinové písmo. Upravoval rodinné právo, majetkové, obchod a ceny a pôžičky, aj násilné činy a postavenie spoločenských vrstiev. “
„Dovtedy neplatili žiadne zákony?“ Zdalo sa, že Lanu táto téma naozaj zaujala. „Vieš, keď si povedal, že to bol prvý zákonník.“
„Hej, prvý písaný zákonník. Pred ním sa ľudia riadili zvykovým právom alebo rodovým právom a ...“
„Právom silnejšieho?“
„Hej. To bolo prvé a platí až dodnes,“ súhlasil s trpkým humorom.
„Ako vlastne vznikli zákony?“
„To nikto presne nevie. Ja si myslím, že spolu s prvými zásadami spoločného spolužitia museli vznikať aj prvé základy práva. Ľudia sa vzdali časti svojej osobnej slobody v prospech celku a celok im zato musel garantovať určité istoty.“
„Istoty?“
„Áno, podiel na koristi, bezpečný spánok v skupine alebo také niečo. Ak niekto nedodržal zásady, tak musel rátať s trestom. Z toho vzniklo zvykové právo. Zvyky boli vlastne prvé pravidlá, ktorých dodržiavanie sa vynucovalo. Akurát, že všade boli iné.“
„Iné zvyky?“
„Iste. Ľudia sa prispôsobovali prostrediu. Miesto, kde museli žiť, malo vplyv na ich zvyky. Napríklad, čo ja viem... Rozliať vodu z džbánu na brehu veľkého jazera bola nešikovnosť. Ale niekde v púšti to znamenalo obrať celú rodinu o dennú zásobu vody, takže sa na to mohli pozerať ako na zločin. Možno.“
„Trestať niekoho za rozliatie vody sa mi nezdá správne.“
„Iste. My si jednoducho naberieme vodu, ktorú potrebujeme z vodovodu, ale vtedy ... Možno museli isť po vodu peši celý deň.“
„Teba to fakt zaujíma,“ ocenila jeho zápal.
„Hej.“
„Po škole chceš isť na právo?“
„Rád by som.“
„Ja som sa ešte nerozhodla.“
„S tvojimi výsledkami môžeš ísť kamkoľvek.“ Nebola to celkom pravda, ale chcel byť galantný.
„Ďakujem,“ usmiala sa, potešená jeho komplimentom. „Fajn sa s tebou zhovára.“
„Preháňaš,“ zamumlal, vďačný za prítmie na ulici, ktoré, ako dúfal, zakrylo červeň na jeho lícach.
„Ani trochu. Ostatní chalani sa vedia baviť len o autách alebo o obchode s drevom. Strašná nuda. Ja už som doma.“ Zastala pred vchodom do veľkého apartmánového domu.
„Škoda,“ vyletelo zo Sama úprimne.
„Tebe sa nechce domov?“ koketne si navinula na prst svetlohnedý pramienok vlasov.
„Doma na mňa nič príjemné nečaká,“ vyletelo z neho skôr, ako si stihol rozmyslieť vhodnejšiu odpoveď.
„Problémy s rodičmi?“
„Nie. Možno trochu s otcom, ale teraz ani nie. Pred pár dňami odcestoval. Pracovne, a vyzerá to na trochu dlhšie, ale ...“
„A tvoja mama?“
„Mama zomrela. Bol som ešte malý. Ani sa na ňu nepamätám.“
„To mi je ľúto,“ pozrela na neho so súcitom v očiach.
Srdce sa mu rozbúchalo až sa obával, že to Lana musí počuť.
„Ty bývaš sám?“
„Nie, s bratom. Ale v poslednom čase si veľmi nerozumieme. Vieš, nechce pochopiť, že ja nechcem byť taký ako on. Že chcem dokončiť školu a nie ...,“ v poslednej chvíli si zahryzol do jazyka. Pri vylievaní duše, skoro porušil železný zákon Winchestrovcov. Nikdy nehovoriť o práci s nezasvätenými osobami.
„Ako on? Urobil niečo zlé?“ sondovala opatrne.
„Nie, nič také. On len ... má iný pohľad na svet. Knihy ho nezaujímajú. On je ... mechanik.“ Nebolo to presne to, čo chcel povedať. Ale keď už to bolo vonku, znelo to skoro ako pravda.
„Chápem, ako to myslíš. Autá, baby a pivo.“
„V troch slovách si obsiahla skoro celý Deanov život,“ usmial sa neveselo.
„Musí to byť ťažké, keď sa nemáš s kým porozprávať o veciach, ktoré zaujímajú teba,“ na okamih s pochopením položila svoju ruku na jeho, svetlo z pouličnej lampy sa odrazilo od hodiniek na jej zápästí.. „Ó Bože, to je už toľko hodín? Zmeškám seriál. Maj sa! Uvidíme sa zajtra.“
Vchodové dvere zaklapli a bola preč. Sam si vzdychol a pomaly, z nohy na nohu sa ťahal domov, pokúšajúc sa, analyzovať svoje pocity. Cítil sa ako hlupák a zároveň sa chcelo robiť hlúposti, spievať, napríklad. Okamžite ten impulz potlačil. Určite mu ku šťastiu nechýbalo zatknutie za rušenie verejného pokoja, za nič iné sa jeho spev nedal pokladať.


Dejstvo prvé.
Obraz tretí.


„Ty už si doma?“ úprimne sa začudoval po príchode Sam pri pohľade na brata, prezerajúceho si improvizovanú nástenku. Starší Winchester obmedzil svoju odpoveď na povznesený pohľad, ktorým celkom jasne vyjadril svoj názor na zbytočnú otázku.
„Čo máme jesť?“ pokračoval v zisťovaní dobrých správ junior.
„Ty si mal nakúpiť,“ odtušil mierne neprítomne Dean, venujúci sa prípadu.
„Ja?“ Množstvo úžasu v Samovom hlase by vyvážilo tank. Aj so zásobou streliva.
„Určite,“ Dean sa odtrhol od nástenky, aby čelil realite všedného dňa. „Ráno som ti dal zoznam a prachy.“
„Mne? Nákupný zoznam a peniaze? O tom by som musel ... “ Oči mu padli na kúsok papiera a pár bankoviek na kuchynskej linke. „Ahá. Fakt. No ... Zabudol som,“ ospravedlňujúco sa uškrnul.
„Tak sme bez večere,“ sucho ocenil Samovu snahu brat.
„To nemyslíš vážne?“
„Smrteľne vážne. Brácho, máš skoro osemnásť. Už by ti mal byť jasný vzťah medzi nákupom potravín a večerou.“
„Nehovor so mnou ako s deckom!“ vybuchol junior. „Zabudol som! No a čo! Prečo si nenakúpil ty? Vždy nakupuješ.“
„Dnes nie. Ak chceš večerať, tak sa prejdi do obchodu.“
„Teraz večer? Choď si sám! Ja nie som tvoj otrok!“ Vo svojom spravodlivom rozhorčení sa Sam pokúsil odkopnúť vinu na druhú stranu ihriska. Stuhnuté svaly okolo Deanovej čeľuste mu napovedali, že to nebol najlepší nápad.
„Nerob z toho vedu. Objednáme si pizzu,“ pokúsil sa mladší zmierniť situáciu. Neskoro. Do biela rozzúrený Dean schmatol zo stoličky bundu a vyrútil sa von. V rýchlosti prehliadol aj svoj mobil na stole. Sam si zahryzol do pery. Pocit, že prestrelil, sa zmenil na istotu. Mimovoľne zdvihol nákupný zoznam, harmančekový čaj, piškóty, ryžové sucháre, ďalej sa nedostal. Zo stola sa ozval Deanov mobil. Meno na displeji nepoznal, zo slušnosti na okamih zaváhal a prijal hovor. Keď po chvíli položil telefón na stôl, akosi nezúčastnene si všimol, že sa mu trasú ruky. Vopchal si ich pod pazuchy v snahe ovládnuť vnútornú triašku, ktorá ním lomcovala. Mimovoľne sa dal do pohybu, od jednej steny k druhej. V hlave sa mu prevaľovali udalosti posledných dní a zároveň sa v ňom rozháral hnev, na chvíľku utlmený starosťou o Deana. Po chvíli už nevedel rozlíšiť, či sa hnevá na seba alebo na brata, hlavne že strach bol preč. Z tašky vytiahol knihu, hodil ju na stôl a sadol si k nej, rozhodnutý počkať na staršieho súrodenca.

Tie isté dve strany čítal stále dookola, bez toho aby skutočne vnímal ich obsah. Minútová ručička sa lenivo vliekla od čísla k číslu, dávajúc mu tak dostatok času na posúdenie situácie. Keď Dean neobratne, kvôli nákupu v náručí, otvoril dvere, už vedel, čo má urobiť. Vyštartoval pomôcť s odkladaním balíčkov
„Mrzí ma to, Dean. Skutočne ma to mrzí,“ kajal sa pri otvorených dverách chladničky. „Ja ... nemyslel som to tak.“
„Mhm,“ ocenil jeho snahu brat chladne, ale bez hnevu.
Sam si dodal odvahu. „Dean, nechceš mi povedať čo sa dnes stalo v práci?“
„Prečo ten náhly záujem?“ starší Winchester zavrel balíček kávy do skrinky. „Nikdy sa nepýtaš na moju robotu.“
Pod ťarchou jeho pohľadu sa mladší neodvážil klamať. „Zabudol si tu mobil. Volal tvoj šéf. Chcel vedieť, či si v poriadku a či prídeš zajtra do práce. Máš mu zavolať. Čo sa deje? Si OK?“
Dean hodil vražedný pohľad na úbohý prístroj a okamžite ho zbalil do vrecka. „Hej. O nič nejde.“
„Brácho, prosím! Nehovor, že sa nič nedeje. Tvoj šéf ... Povedal, že ťa odviezol do nemocnice na vyšetrenie a potom domov. Aké vyšetrenie? Si chorý?“ Napriek snahe správať sa dospelo sa mu pri poslednej otázke zatriasol hlas.
Samova nezvládnutá slabosť staršieho Winchestra obmäkčila. „Upokoj sa, bráško. Som v poriadku. Len som sa potreboval dostať do nemocnice. Pozhovárať sa s Nigelom. Nigel Lepel,“ vysvetlil, keď videl Samov prázdny pohľad. „Posledná búračka.“
„Hej, veď viem,“ odsekol junior. „Tvoj šéf spomínal náhlu žalúdočnú nevoľnosť.“
„Vieš, čo vždy hovorí otec,“ pokračoval Dean, akoby sa brat vôbec neozval. „Informácie z prvej ruky sú najlepšie. Nemohol som tam ísť ako poliš alebo novinár. Niekto by ma mohol spoznať a urobil by poprask. Ale keď hlavný mechanik navštívi v nemocnici svojho bývalého zverenca, nikto sa nediví. Využil som príležitosť a nechal som sa predstaviť Nigelovi.“
„Dozvedel si sa niečo?“
„Hej. Na počkanie každému rozpráva, že videl Briana stáť pri aute pár sekúnd predtým ako do neho nasadol. Vraj sa v garáži odrazu tak ochladilo, že mu od úst išla para. Nigelovi, nie Brianovi. Svetlo zablikalo, ale zreteľne videl ako sa mu Brian pokúša zabrániť, aby sadol do auta.“
„To znie ako zjavenie ducha,“ zamyslel sa nahlas Sam. „Ale prečo Nigel? Pohádali sa?“
„Nie. Vraj boli kamoši. Brian vraj s každým vychádzal dobre. Na druhej strene, to auto ... Najčastejšie na ňom trénoval Brian. Pripravoval sa na svoje prvé profesionálne preteky.“ Dean odhodil vyzlečenú bundu na stoličku a zamieril k tapisérii pokrytej prišpendlenými papierikmi. „Mám dojem, že nám uniká niečo podstatné. Potrebujem viac informácií. “
„Niečo podstatné.“ Sam síce netušil, aká informácia chýba Deanovi, ale presne vedel, čo zaujíma jeho. „Čo tvoj žalúdok? Muselo to byť dosť vážne, keď ťa šéf naložil do auta a odviezol do nemocnice.“
„Nebolo.“
Zakaždým, keď Dean použil tento zľahčovací tón, Sam pocítil chuť vraždiť.
„Nebolo? To mi pripomína tvoje: Hej, Sammy, som v poriadku, len mám vykĺbené rameno a rozseknutú bradu. Čo je to tentokrát? Otrava jedlom alebo niečo horšie? Nepiješ harmančekový čaj, kým naozaj nemusíš. Už ráno si ho zaradil do zoznamu. Vedel si, že ti bude zle? Čo sa stalo?“
„Pár kúskov kriedy, keď už to musíš vedieť,“ neochotne priznal starší Winchester.
„Pár kúskov čoho?“ Napriek svojmu predsavzatiu Sam trochu zvýšil hlas. Dosť zvýšil hlas. Vlastne, zjačal.
„Kriedy,“ dôrazne zopakoval Dean. „Ako v škole, keď sme chceli blicovať.“
„Do kelu! Kde si vzal kriedu?“
„V aute,“ starší súrodenec prevrátil oči nad naivnosťou otázky.
„Ty si zožral našu zásobu posvätenej kriedy od pátra Jima? Ty si sa úplne zbláznil!!“
„Toľko kriku pre pár kúskov kriedy,“ ohradil sa Dean. „Dá nám ďalšiu, keď pôjdeme okolo.“
„Ty debil!“ Sam definitívne stratil nervy. „Páter Jim svoju kriedu vylepšuje máčaním v špeciálnom chemickom roztoku.“
„Na chuti to nebolo poznať.“
„Teraz nie je čas na žarty! Do čerta! Mohol si sa otráviť! Možno si otrávený! Ako sa cítiš?“
„Normálne,“ odsekol trochu neisto Dean. „Prestaň vyšilovať!“
„Musíš ísť na výplach žalúdka a musia ti urobiť toxikologické testy! Zavolám pátra Jima a spýtam sa ho, aký roztok používa a ...“
„Sammy, brzdi. Už som ... bezkriedový.“
„Čo? Ako? Prečo?“
„Rozmýšľaj! Ako sa najlepšie predstiera žalúdočná nevoľnosť?“
„Ty si sa ....?“ Sam nechcel veriť vlastnému úsudku. „Na verejnosti?“
„Pri šatni máme WC,“ dôstojne odpovedal Dean.
„Neverím vlastným ušiam. Ty si fakt debil.“
„A ty idiot,“ odsekol zlostne starší. „Mohol som si toto divadlo odpustiť, keby si mi aspoň trochu pomohol so získavaním informácií.“
„Ale ja som nevedel ... Nepovedal si, že potrebuješ, aby som zašiel do nemocnice,“ bránil sa Sam urazene.
„Nepovedal. A na čo? Nie si ochotný ani nakúpiť. Odkedy robíme na tomto prípade, buď si preč alebo zavretý vo svojej izbe.“
„Po tej divočine v posledných týždňoch si zaslúžim trochu tepla a normálneho života!“
„Nepreháňaj, nebolo to až také zlé. V horskej chate sme bývali už aj predtým.“
„Ale nie pri mínus štrnástich stupňoch a s dvoma metrami snehu okolo.“
„Pozri sa na to pozitívne. Mohol si sa venovať zimným športom,“ uškrnul sa starší Winchester.
„Hej, užil som si brodenie v snehu, vyhrabávanie dreva a drkotanie zubami,“ odsekol zlostne Sam. „Jednoducho si chcem dať pauzu. Pre pár dní bez lovenia sa svet nezrúti.“
„Hm,“ Dean bokom pozrel na brata. „Nechceš svoje dôvody vysvetliť Nigelovi? Alebo radšej Brianovi? Ach, zabudol som. Brian je mŕtvy. A to čo ho zabilo, si asi nevezme dovolenku. Takže my si sadneme pred telku a budeme čakať kto bude ďalšia obeť? Pretože, ak to nezastavíme my, tak kto to urobí? Do čerta!“ Nahnevaný tón sa zlomil, nadávkou prekryl ston.
„Si v poriadku?“ Samov strach o brata vytlačil ostatné emócie.
Dean sa jednou rukou oprel o stôl, druhú si pritisol na brucho, zbledol a na čele sa mu perlil pot.
„Tá krieda ... asi nie je všetka vonku,“ vysvetlil rozpačito. Ďalší žalúdočný kŕč ho prinútil vziať kúpeľňu útokom.

O liter harmančekového čaju neskôr Sam usúdil, že situácia je vhodná na dôstojný ústup z tvrdohlavo bránených pozícií.
„Mal si pravdu,“ oslovil brata skrúteného na pohovke v hale.
„Ja mám vždy pravdu,“ zareagoval trochu spomalene Dean, lieky proti bolesti už začínali účinkovať. „V čom som mal pravdu tentokrát?“
„Moje voľno musí počkať. Najskôr uzavrieme tento prípad.“
„Prekvapuješ ma, Sammy. Čomu vďačím za tento náhly obrat názoru?“
„Svojej hlúposti,“ odsekol Sam. „Keď si bol schopný zožrať kriedu,“ pokračoval, ignorujúc bratov urazený výraz, „aby si sa dostal z práce, čo urobíš nabudúce? Vypiješ kyselinu z baterky?“
„Preháňaš, braček. Ale nech. Nebudem pozerať darovanému koňovi na zuby. Chceš pomôcť? Dobre. Brian Vuckewich bol miestny. Zisti mi o ňom všetko, čo budeš môcť. Škola, rodina, frajerky, veď vieš. A hlavne, kde je pochovaný.“
„Dobre. Zistím, čo budem môcť,“ sľúbil bez nadšenia mladší lovec. „Dean, naozaj nechceš ísť do nemocnice? Možno ...“
„Nie! Je mi fajn. Je mi celkom fajn,“ prerušil ho nedotklivo chorý. „Do rána budem v poriadku.“
„Hm,“ neochotne ustúpil Sam. Bledozelená farba tváre usvedčovala svojho majiteľa z klamstva, ale pokiaľ by chcel dostať brata na pohotovosť, najskôr by ho musel niečím ovaliť po hlave. Mimovoľne sa na tomto nápade usmial.
„Povedal som niečo smiešne?“ podozrievavo zisťoval Dean.
„Nie.“
„Tak na čom sa smeješ?“
„Na tebe,“ milo odtušil junior. Pohľad na brata, snažiaceho sa rozlúštiť jeho kryptickú odpoveď, ho rozosmial ešte viac. Radšej sa teda utiahol do svojej izby, aby sa vyhol hroziacej konfrontácii so zraneným egom, napájajúcim sa harmančekovým čajom.




Naposledy upravil aceras1 dňa 08.03.13 8:43, celkom upravené 2 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
just-me
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 225
Bydlisko : Slovensko
Nálada : nevyliečitelný optimista...
Registration date : 26.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Omen   04.03.13 14:28

Tak sa to už začína rozbiehať.
Pojesť kriedu, ako sa bol vyjadril istý nemenovaný zelenooký lovec v jednej z Tvojich predchádzajúcich poviedok (3. stretnutie), počula som aj strelenejšie nápady, jeden alebo dva Smile
A mám také tušenie (aj keď netvrdím, že správne), že ten neposedný zákazník asi nebude len taký nejaký zákazník a podozrievam ho zo šéfovania trištvrtiny podnikov v meste , hlavne istej pretekárskej dráhy...
A pobavil ma Sammy pri stretnutí z Lanou (len tak btw ma napadlo, vzhľadom na Samov vkus, nevykľuje sa z Lany nejaká potvora??? Oki, ja nič, ja len muzikant )
Takže zatiaľ len toľko, nechám sa prekvapiť pokračovaniami a priznám sa, už teraz sa celkom teším.

P.S.: A aby som nezabudla, tými technickými opismi áut si mi úplne vzala dych. Len som zírala... Shocked


Naposledy upravil just-me dňa 04.03.13 14:57, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Danny.T
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 86
Age : 26
Bydlisko : Praha
Nálada : Winchesterovská!<3
Registration date : 31.05.2012

OdoslaťPredmet: Re: Omen   04.03.13 14:37

Teda aceras1! Tahle část mě naprosto dostala. Nejdřív jsem fascinovaně pročítala popis rozebraných aut - (kde to bereš?! Shocked ) I když mi teda představa Camara a Mustanga putujícího do drtiče rvala srdce... Ale zaujala mě tam postava toho otravnýho chlapíka, taky se nějak nemůžu zbavit dojmu, že to bude někdo z těch "vyšších" vrstev. Suspect No a pak ta hádka mezi Samem a Deanem, jak se Dean naštval a vyrazil nakoupit sám. Podle toho, co jsme se dozvěděli později, mu asi nebylo zrovna nejlíp. 702 Taky se mi hrozně líbí tvůj smysl pro detaily, jako např. s tím nákupním seznamem, který Sam jen tak mimochodem pročítal- trochu sem se pozastavovala na tím, proč by Dean kupoval zrovna tohle a potom přišlo vysvětlení s křídou. Vážně dokonalý! A ty hlášky kluků...
citácia :
„Ty si zožral našu zásobu posvätenej kriedy od pátra Jima? Ty si sa úplne zbláznil!!“
citácia :
„Ty debil!“ Sam definitívne stratil nervy. „Páter Jim svoju kriedu vylepšuje máčaním v špeciálnom chemickom roztoku.“
„Na chuti to nebolo poznať.“
citácia :
„Ty si sa ....?“ Sam nechcel veriť vlastnému úsudku. „Na verejnosti?“
„Pri šatni máme WC,“ dôstojne odpovedal Dean.
U těhle jsem fakt slzela smíchy. Takže děkuju a snad se brzy dočkáme dalšího pokračování, ve kterém třeba, jak zvrhle doufám , ještě Deana trošku potrápíš za jeho praštěný nápad s křídou...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
bohdy
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1570
Age : 31
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

OdoslaťPredmet: Re: Omen   04.03.13 17:08

aceras1: To čekání na další část se rozhodně vyplatilo! Obzvláště, když bylo ještě tak dlouhé! Opět jsem se skvěle bavila, ostatně komentáře přede mnou řekly asi vše podstatné. Hrozně se mi líbí malý Sammy s tou svou starostí o brášku A Dean a ty jeho hlášky Děkuji Ti za to a už teď se těším na další část
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
adrusik
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 53
Bydlisko : stredné Slovensko
Registration date : 03.08.2012

OdoslaťPredmet: Re: Omen   04.03.13 22:38

aceras1, musím sa pripojiť ku kolektívu Tvojich nadšených čitateľov (kde samozrejme patrím aj ja). Pokračovanie príbehu ma veľmi potešilo, nevydržala som domov a musela som ho čítať ešte v robote. A oplatilo sa.

Dean a Sam nemajú chybu, musela som sa zasmiať na ich hláškach. Postavy pribúdajú, príbeh sa rozvíja,...no som zvedavá čo sa bude diať.

Tiež sa mi páči Tvoja prepracovanosť s detailami, Tvoj popis áut a ich jednotlivých komponentov,.. no klobúk dole, môj drahý je automechanik, takže sporadicky dostávam lekcie.... Shocked

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Joclynn
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 56
Bydlisko : Praha
Registration date : 10.04.2011

OdoslaťPredmet: Re: Omen   04.03.13 22:45

K tomuto můžu jen dodat " awesome " lol! Tahle povídka je prostě dokonalá, ostatně jako všechny od tebe Už se těším na pokračování Laughing
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Omen   05.03.13 14:46

just-me - Ak kriedu pokladáš za strelený nápad, celkom by ma zaujímalo, čo povieš na ďalší Deanov nápad 703 . Ohľadne ďalších postáv - nebudem spoilerovať. Prečo kaziť prekvapenie, však? Very Happy Ďakujem za pochvalu No, ja a technika ...

Danny.T - Kde to beriem? Na technické detaily mám osobného otroka . Kvôli tejto poviedke sa dosť zapotil. Ďakujem za komplimenty , ale viď vyššie, žiadne spoilery.

bohdy - Ďakujem , dúfam, že ani na budúce nebudeš sklamaná. Kedy to bude? Neodvážim sa sľubovať. V práci je blázinec a niekedy musím aj spať, takže confused uvidíme.

adrusik - Ďakujem . Dúfam, že môj otrok sa v očiach odborníka veľmi neblamoval, pretože ak áno tak a

Joclynn - Ďakujem . Normálne sa 603
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Omen   05.03.13 19:54

aceras1: Mě je úplně jasné, že snězení křídy nebude nic proti tomu, co bude následovat. lol! Dean už má ty "praštěný" nápady v krvi. Jsem zvědavá, co to bude. A díky moc za pěknou část.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Omen   08.03.13 8:48

janča - ďakujem za dôveru aj za pochvalu. Dúfam, že nebudeš musieť byť zvedavá dlho. Very Happy. Usilujem sa , teda ... snažím sa usilovať . 703
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Omen   11.03.13 11:07

Tento kúsok je pre Vás just-me a Danny.T , aby ste mohli povedať: "Ja som to vravela!" Very Happy

-------------


Dejstvo druhé.
Obraz prvý.


Opustil šatňu nedôstojne rýchlo, bundu si navliekal až za dverami. Cestou von tvrdo odignoroval vyčítavé pohľady ostatných mechanikov pripomínajúce, že koniec zmeny neznamená automaticky aj koniec práce. Kútikom oka zaregistroval hlavného mechanika, zabratého do srdečného rozhovoru s nadšencom pre Chevrolet Camaro. Posledný týždeň tu bol každý deň, všade vopchal nos a ku všetkému mal nejakú poznámku. Zvlášť Deana často oblažoval svojou neželanou spoločnosťou. Našťastie sa prejavil ako chodiaca encyklopédia motorového sveta. Neosobná výmena informácií o histórii automobilového priemyslu, autách a ich údržbe svojim spôsobom činila jeho prítomnosť v dielni znesiteľnou. Odvrátil hlavu, dnes nemal náladu na zdĺhavý rozhovor o produktoch gigantu GM. Chlapík v menčestrovom saku sa nehodlal dať sa ignorovať, odpútal sa od hlavného mechanika a zamieril priamo k Deanovi.
„Hej, chlapče,“ pokúsil sa ho zastaviť už z diaľky.
Dean v duchu zaúpel, vidina poriadnej večere sa začala vzďaľovať. Ani kriedová kúra jeho žalúdok nepresvedčila, že jeden balíček ryžových suchárov je dostatočná denná dávka kalórií. Aby nebol celkom nezdvorilý, zmiernil rýchlosť.
„Ja už som skončil, ale ostatní chlapci vám radi pomôžu s čímkoľvek.“
„Hej,“ roztržito súhlasil záujemca o súčiastky z Camara. „Ja hľadám teba.“
Dean prekvapene zažmurkal a rýchlo prebehol register svojich posledných hriechov, nenašiel nič podozrivé. „Prečo?“
„Chcel som sa ti poďakovať. Poradil si mi a ja som ušetril kopec peňazí.“
„Skutočne? To je milé,“ usmial sa pochválený mechanik neúprimne. To, že na poďakovanie mal zákazník za týždeň dosť príležitostí, si nechal pre seba, pokladajúc rozhovor za skončený, pridal do kroku. Chlapík sa prispôsobil jeho tempu.
„Keby si mi neporadil, vyhodil by som zbytočne pár stoviek za nepoužiteľné diely.“
„Nemusíte mi ďakovať, poradenstvo je v cene.“ Minuli vstupnú bránu na šrotovisko, Dean siahol do bundy pre kľúče od auta.
„Nie všetci tvoji kolegovia si myslia to isté,“ zachechtal sa zákazník, stále sa držiac krok za ním.
Winchester neurčito mykol plecom, nebude predsa chlápkovi z ulice vysvetľovať, že jemu, na rozdiel od ostatných mechanikov, je zisk pána Jennigsa srdečne ľahostajný. Rýchlym krokom zabočil na parkovisko. Čierna kráska stála presne tam, kde ju ráno odstavil. Kúpala sa v skromných slnečných lúčoch, lámala ich vylešteným lakom, až sa zdalo, že sama žiari.
Zákazník mimovoľne spomalil. „Hmmm, Chevy Impala, štvrtá generácia. Tvoj?“
„Hej,“ hrdý majiteľa sa nesnažil potlačiť spokojný úsmev.
„Ročník?“
„Šesťdesiat sedmička,“ láskyplne pohladil ľavý predný blatník.
„Pekný. Môžem?“ chlapík ukázal na prednú kapotu.
„Nie je na predaj,“ Deanov srdečný úsmev o poznanie ochladol.
„Chcem sa len pozrieť,“ naliehal zvedavec.
Dean sa neochotne podvolil, narýchlo nenašiel žiadnu vhodnú výhovorku, ktorou by ho odbavil. Svetlomodré oči sa s nefalšovaným nadšením pásli na ústrojenstve ukrytom pod kapotou.
„Odkedy ju máš?“
„Od šestnástich, šesť rokov.“
„Kto ti robí údržbu?“
„Ja,“ Dean nasilu udržiaval zdanie trpezlivosti.
„Hm,“ chlapík dvakrát prikývol, akoby práve poskytnuté informácie presne zapadli do jeho vzorca. „Ďakujem.“ Po dôkladnej prehliadke dovolil majiteľovi zavrieť auto. „Počuj, chlapče, ako mechanik na šrotovisku kariéru neurobíš. Nechcel by si pracovať pre mňa?“
„Pre vás? Človeče, veď ani neviem kto ste.“
„Som Stanislas Lowthorpe,“ natiahol pravú ruku.
„Dean Winchester,“ mechanicky opätoval gesto. „Teší ma, ale ja už naozaj musím ísť.“
Vlažná reakcia pána Lowthorpea poriadne vykoľajila. „Vediem renovačné dielne v Autosvete Michaela Jennigsa,“ vyhlásil dôrazne. Vzhľadom na povesť, ktorej sa tešili v automobilovom svete, si to mohol dovoliť.
„Hmmm,“ Deanovi začal stúpať tlak. „Na čo bolo dobré to divadlo so súčiastkami a amatérskym opravárom? “
„Rád si preklepnem ľudí, skôr ako u mňa začnú pracovať. Ja chcem mať vo svojej dielni ľudí, ktorí si vedia zastať prácu aj vážiť zákazníka. Tak čo, nájdeš si pre mňa chvíľku času?“
„Pár minút môžem obetovať,“ pomaly odvetil Dean.

Neprítomne sa hral s kľúčmi od Impaly, sledujúc ako sa jeho nový šéf stráca v kancelárskej budove šrotoviska. Podľa pána Lowthorpea „Volaj ma Stan,“ Deanov prechod z jednej prevádzky do druhej v rámci Jennigsovho impéria je len formalita, ktorú zariadi okamžite a na počkanie. Ako povedal, tak hneď aj konal. S príkazom, aby sa jeho nový zamestnanec ráno hlásil na novom pracovisko, odišiel a zanechal Deana v stave mierneho šoku z vývoja udalostí.
„Čo od teba chcel?“ Útočná otázka Malého Tonyho vytrhla Winchestra zo zamyslenia.
„Čože?“
„To bol Stan Lowthorpe. Však?“ naklonil sa bližšie a stíšil hlas od sprisahaneckého šepotu, Dean sa mimovoľne odtiahol. Tony mohol množstvom alkoholu vo svojom dychu rozmrazovať okná.
„Daj si na neho pozor! Obchádza a sliedi tu, tchor jeden slizký,“ nenávisť zo Škrečka skoro striekala. „Pýtal sa na mňa, však?“ Malé, tmavé očká sa zavŕtali do Deana. „Nech mi dá pokoj! Ja som nič neurobil!“ Tony nepočkal na odpoveď, slová sa z neho sypali, akoby mali vlastnú vôľu. „Nikdy som na okruhu nebol! Ani v dielňach! Neviem ako to tam vyzerá! Nikdy som tam nebol!“
„Nikdy?“ zopakoval mimovoľne Dean.
„Nie! Nikdy!“ zjačal Škrečok. „A nikto ma tam nedostane! Ani ty by si tam nemal chodiť!“
„Kam?“
„Nikde,“ Tony akoby sa prebral z tranzu. „Zabudni na to! Nič som ti nepovedal!“ Otočil sa, takmer behom zabočil za najbližší roh, stále sa obzerajúc, akoby očakával, že ho kolega mechanik alebo Stan Lowthorpe budú sledovať. Dean potriasol hlavou, aby sa spamätal z ohromenia.
„Ožratý blázon, fakt má nervy v kýbli,“ uzavrel záležitosť a odomkol auto. Cestou do prenajatého bytu myslel už len na to, či Samovo pátranie prinieslo nejaké výsledky.

Sam čakal v hale a od netrpezlivosti skoro poskakoval.
„Kde si tak dlho?“ privítal staršieho brata skôr, ako za sebou stihol zavrieť dvere.
„Hovorí ti niečo fráza pevná pracovná doba?“
„Nenaparuj sa,“ schladil brata junior. „Odkedy teba zaujímajú formality?“
„Sklapni,“ Dean si vyzliekol bundu a odhodil ju na najbližší kus nábytku. „Čo máme?“
„Brian Vuckewich pred dvomi rokmi skončil tunajšiu strednú s veľmi dobrými výsledkami, vzali ho na Lawrence Technological University. Na štúdium nenastúpil, vzal miesto u Jennigsa. Otec predáva autá, matka je účtovníčka...“
„Čo máme na jedenie?“ spresnil starší súrodenec svoju požiadavku.
„Čože?“ zneistel Sam. „Ja ti donesiem fakty na striebornej tácke a ty myslíš na žrádlo?“
„Sammy, za celý deň som mal jeden balíček ryžových suchárov. Kým do seba nedostanem nejaké kalórie, nerozmýšľam.“
„Nerozmýšľaš aj tak,“ odsekol Sam šeptom, Dean diplomaticky predstieral, že nepočul. Systematicky vyplienil zásoby a preplnený tanier vložil do mikrovlnky.
Mladší brat jeho činnosť sledoval so zdvihnutým obočím. „To všetko chceš zjesť?“
„Som ťažko pracujúca robotnícka trieda,“ s úškrnom nastavil čas na ohrievania. „No tak, čo máš?“ pozrel sa povzbudivo na brata.
Mladší Winchester sa zhlboka nadýchol, nachystaný všetky informácie zo seba vychrliť jedným dychom.
„A Sammy, podrobnosti typu, koľko mal bodov zo záverečného testu alebo koľko gólov dal v stredoškolskej lige, môžeš vynechať.“
Samov výdych sa viac než len podobal na nezreteľné: „Blbec.“ Našťastie, Dean svoju pozornosť viac ako bratovi venoval balíčku sušienok, ktorými si krátil čas, kým sa mu zohreje večera.
„Ako chceš, len to najdôležitejšie. Brian bol výborný študent, reprezentoval školu, mal plno kamošov. Nenastúpil na univerzitu, pretože sa chcel stať profesionálnym pretekárom. Vyhral niekoľko amatérskych pretekov a všeobecne sa súdilo, že má na viac. Keď vyhral aj ‚Jennigsov okruh‘, preteky pre miestnych amatérov, tak mu starý pán ponúkol miesto testovacieho jazdca s možnosťou postupu.“
„Pre starého predsa jazdí profesionál?“ namietol Dean, zasypávajúc okolie sušienkovými omrvinkami.
„Do kelu! Dean, nemôžeš dávať trochu pozor! Prečo rozprávaš s plnými ústami?“
„Pretože zomieram od hladu,“ napchal si do úst ďalšiu sušienku. „Pokračuj.“
„Jennigsov profesionál, Armin Bach, vraj chce skončiť, plánuje odchod do dôchodku. Mimochodom, u starého jazdí len na čiastočný úväzok. Vlastne, jazdí pre každého, kto zaplatí. Väčšinu času tu nie je. Starý pán chcel svojho vlastného pretekára. Vraj plánuje expanziu do pretekárskej brandže. V poslednom čase dosť investoval, do áut, vybavenia aj do ľudských zdrojov.“
„Fíha, brácho, odkiaľ más také podrobné dáta?“
„V škole sa dosť klebetí,“ Sam naoko vlažne mykol plecom.
„Odkedy sa zaujímaš o klebety?“
„Na tvoj rozkaz,“ odsekol mladší lovec. Neodhalí predsa bratovi svoj modrooký zdroj klebiet a klebietok.
„Hm.“ Za Deanom cinkla mikrovlnka, preniesol svoju pozornosť na jedlo. „Teší ma, že poslúchaš, lenže nič nové si mi nepovedal.“
Junior na jeho chrbát vyplazil jazyk. „Čo ešte chceš vedieť?“
„Bol obľúbený?“
„Povedal som ti, že mal veľa kamošov.“
„Počet kamošov veľa neznamená. Mali ho radi alebo sa mu len strkali do zadku?“
Sam sa zarazil. „Skôr to prvé. Všetci o ňom hovorili pekne a nielen preto, že o mŕtvych len v dobrom.“
„Fajn, s tým sa už dá začať. Čo si ešte zistil? Aký bol?“
„Populárny.“
„To už si hovoril,“ Dean sa pustil do likvidácie obrovskej porcie.
„Nielen v škole. Vraj nepokazil žiadnu srandu, ale partiu vedel zvládnuť v medziach normy. Nikto sa na nich nesťažoval. Vraj chodil s partiou trénovať na Abrahámovo pole. Vieš, kde to je?“
„Nie, ale viem, čo to je,“ odpovedal starší medzi dvomi hltmi. „Chalani tam túrujú staré kraksne. Stačí dať Royovi Abrahámovi pár dolárov alebo basu piva a nechá ich pár hodín krúžiť dookola.“
„Hej,“ prikývol trochu prekvapene Sam. „Brian a jeho partia upravili pole tak, aby sa tam dalo jazdiť.“
„Fakt? Klobúk dolu! Brian bol miestny motoaktivista?“
„A nie hocijaký! Vynikol aj v meste plnom nadšencov pre motory.“
„Hm,“ novinky nezaujali Deana natoľko, aby znížil rýchlosť konzumácie.
„Podľa všeobecnej mienky, mesto jeho smrťou dosť utrpelo.“
„Kto konkrétne?“
„Čo? Ahá, konkrétne jeho rodičia a starší brat. Momentálne nemal dievča. Jeho bývalé sa s ním rozišli, pretože mal radšej autá. Každopádne, autám dával prednosť pred všetkým.“
„To má napísané na náhrobnom kameni?“
„Nie. Brian nemá náhrobný kameň, pretože ho doteraz nepochovali.“
„Čože?“ Dean zdvihol hlavu tak prudko, až mu zabehlo.
„Rodičom zatiaľ nevydali jeho telo. Vraj preto, že polícia ešte nedokončila vyšetrovanie,“ odpovedal pomaly Sam, vychutnávajúc účinok správy.
„Sprostosť,“ pridusene odsekol Dean, červený od kašľa, spôsobeného omrvinkami v nesprávnom otvore. „Od Brianovej nehody uplynuli dva týždne. Viac ako dva týždne. Jeho telo mali poliši už dávno uvoľniť. Niečo tu smrdí.“
„Tvoja večera?“ zarypol si junior.
„Čo? Nie,“ zazrel na neho starší súrodenec, hodil do seba posledné kúsky a prázdny tanier položil na linku.
„Láskavo za sebou uprac,“ upozornil ho Sam podráždene.
„Veď hej,“ letmo opláchol tanier, zastavil vodu a zamyslene zmeravel s mokrým tanierom v ruke. „Nič ma nenapadá. Žiadny rozumný dôvod, prečo poliši ...“ rozmýšľal nahlas, kým si nevšimol, kde končí voda kvapkajúca z taniera. „Do čerta! Mám mokré rifle!“
Mladší brat mu pohotovo podal utierku. „Dnes večer si aj tak chcel zostať doma, však?“
„Sklapni!“ prebodol ho Dean nahnevaným pohľadom, snažiac sa odstrániť škody.
„Blbec!“
„Idiot! Nemáš sa čo učiť?“
„Ak pre mňa nemáš ďalšie rozkazy ...“
„Keď ťa budem potrebovať, poviem ti,“ starší lovec ukážkovo ignoroval iróniu v bratovej odpovedi.
„Len si poslúž! Vieš, kde ma nájdeš!“ Sam sa urazene pobral do svojej izby.
„Dobre, že si mi pripomenul. Ak budeš potrebovať, nehľadaj ma na šrotovisku. Preložili ma na druhý koniec mesta. Od zajtra robím v dielni Stana Lowthorpea.“
„Čo tam budeš robiť?“ spýtal sa junior nie preto, že by ho to zaujímalo, ale preto, že to od neho brat čakal. „Niečo s autami?“
„Hej, jeho partia opravuje staré káry.“
„Ahá, no... Veľa šťastia na novom mieste,“ Sam stratil poslednú štipku záujmu o nové Deanovo zaradenie. „Musím si ešte dokončiť referát.“
„Samozrejme, že musíš,“ zahundral Dean trochu sklamane, ale dvere na Samovej izbe sa už zavreli zvnútra.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
just-me
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 225
Bydlisko : Slovensko
Nálada : nevyliečitelný optimista...
Registration date : 26.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Omen   11.03.13 12:20

aceras1: Spravím Ti radosť??? No dobre. "Ja som to vravela, že to nebude len taký nejaký zákazník (aj keď som sa sekla vo výške postavenia v hierarchickom rebríčku)" Laughing . Ale úprimne, tým venovaním si ma fakt pobavila, ďakujem.

Čo sa príspevku týka, tuším sa začína nebadane rozbiehať akcia, Deanovi sa rozšírili možnosti pátrania, a, nedám si pokoj, myslím, že Dean mal asi Škrečka trochu viac vnímať. A na konci som ho aj poľutovala, ako sa ho dotkol Samov nezáujem, no ale čo iné sa dá od čerstvo zaláskovaného pubertiaka čakať. Ale celkom by ma potešilo, keby sa Samova ľúbostná avantúra odhalila, aspoň by mal Dean námet na žarty na Samov účet aspoň do doby, čo Sam zdrhne na Stanford...

A som zvedavá na ten ďalší Deanov praštený nápad, ktorý si spomínala, pretože ako Ťa poznám, tak to určite bude stáť za to.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Danny.T
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 86
Age : 26
Bydlisko : Praha
Nálada : Winchesterovská!<3
Registration date : 31.05.2012

OdoslaťPredmet: Re: Omen   11.03.13 15:22

Takže můžu? Já sem to říkala!  Né, dělám si srandu, ale díky za věnování, vážně mi to vykouzlilo mega úsměv na rtech a pokráčko mi hned zlepšilo dost protivnej den!   Těším se, co Deana po jeho povýšení čeká, ani bych se nedivila, kdyby postoupil ještě výš, ale podle všeho by se mu jeho postup mohl pěkně vymstít...


Naposledy upravil Danny.T dňa 27.08.13 9:07, celkom upravené 2 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
aceras1
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 279
Registration date : 03.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Omen   11.03.13 15:29

just-me a Danny.T - ďakujem .
Musím sa priznať, že mi nerobí žiadnu veľkú radosť, keď neviem ďalším vývojom poviedky prekvapiť čitateľa . No, čo už, moja chyba .
Vynahradím si to aspoň tak, že na Vaše ďalšie proroctvá odpoviem: Žiadny spoiler 703
Pekne si počkajte, kým dokončím korektúru .
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
bohdy
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1570
Age : 31
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

OdoslaťPredmet: Re: Omen   11.03.13 18:22

aceras1: Díky za pokračování! Líbí se mi, jak Dean nic neřeší, nejraději by svého nového šéfa pěkně odbyl, ale něco mi říká, že ten jeho šéf bude do všeho pěkně namočený. Už se těším na další část
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Omen   Today at 10:48

Návrat hore Goto down
 
Omen
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 6Choď na stránku : 1, 2, 3, 4, 5, 6  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Seriál :: Fanfiction :: Rozpísané poviedky-
Prejdi na: