DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  RegistráciaRegistrácia  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  StránkaStránka  Prihlásenie  

Share | 
 

 Behind the Wall of Sleep

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3  Next
AutorSpráva
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   21.08.12 20:00

just-me: Já jsem si myslela, že už budou v bezpečí před tím "psím" počasím a hlavně před medvědem. Je mně jasné, že je stihne nějaká další pohroma (protože tvoje povídky - překlady jsou vždy nabité napětím až do konce). Ale, že je znovu napadne ten hnusný medvěd, to mně ani ve snu nenapadlo. Shocked
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
just-me
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 225
Bydlisko : Slovensko
Nálada : nevyliečitelný optimista...
Registration date : 26.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   26.08.12 12:08

Pridávam ďalší priložený kúsok, na najbližšie obdobie (týždeň, možno dva) posledný, keďže idem ešte využiť koniec leta a budem chvíľu mimo. Príjemné počítaníčko prajem Smile

Kapitola 3

Deadly petals with strange power...
Turns your body to a corpse


Na okamih tu bola len tma, čierno a ticho, potom sa vedomie prihnalo naspäť. Podlaha pod ním bola tvrdá, bolesť mu búšila v hlave, nejaké zviera vrčalo a jeho brat kričal. Keď sa to posledné objavilo v jeho vedomí, prinútil svoje oči otvoriť sa a svoje telo pohnúť sa v jedinom okamžiku.
Rýchlo si všimol hrôzostrašnú scénu pred sebou. Ľadový medveď, s tvárou zakrvavenou od výstrelov naslepo, držal Deana za nohu a snažil sa ho vytiahnuť cez vylomené dvere. Deanovo telo uviazlo v rozlámanom dreve, medveď ním trhal, pri každom potiahnutí jeho brat vykríkol od bolesti. Sam doslova preletel k zbrani ležiacej pri posteli, zdvihol ju, zhlboka sa nadýchol, aby upokojil roztrasené ruky a vystrelil presne na hlavu medveďa. Soľ a broky z nej vytrhli kusisko mäsa, medveď zreval, bol to zvláštny, temer ľudský zvuk. Sam vystrelil ešte raz, medveď pustil Deana a zmizol v padajúcom snehu.
„Dean!“ Sam pribehol k bratovi, trčiacom v polámanom dreve. Dean bol v bezvedomí, ochabnuto visel na rozbitých doskách. Sam ho vytiahol z roztriešteného dreva a preniesol späť na posteľ. Och, bože. Z Deanovej ľavej nohy zostala len kopa krvi a roztrhaného mäsa. Sam zhrabol nejaké handry a podložil ich pod ňu. Odtiahol franforce džínsov, aby si mohol prezrieť škody, ktoré medveď spôsobil. Toto nie je dobre, toto nie je dobre, a znova začína chladnúť. Obviazal nohu najlepšie ako mohol, aj keď vedel, že je to len núdzové riešenie, ale musel zastaviť vietor a sneh, zavýjajúci v malej chatke skôr, než začne robiť čokoľvek iné.
Ako sa prehrabával v kredenci, našiel krabicu s plastovými vrecami na odpad a rolku izolačnej lepiacej pásky. Rýchlo nimi upchal dvere, najlepšie, ako mohol. Nie je to práve to najideálnejšie na zadržanie medveďa, ale drevo sa ukázalo rovnako nedostatočné, ako čokoľvek iné. Hodil pásku a prázdnu krabicu na stôl.
Prešiel k posteli, skontroloval Deana, jeho brat bol stále v bezvedomí. Zložil mu provizórny obväz z nohy. Stále to silne krvácalo, ale zranenie bolo príliš veľké, aby sa dalo len tak zašiť. Sam okolo neho obmotal ďalší obväz, potom ho zaistil, napevno, elastickým obväzom. Jemne Deana nadvihol a odstránil mu z chrbta všetky triesky, než ho obliekol do čistého trička a teplákovej bundy. Keď bol hotový, vzal hrnčeky a znova ich strčil do ohňa, aby sa zohriali.
„Sam?“ zastonal Dean. „Sam?“ Dean mal otvorené, zastrené oči. Sam v nich videl naplno rozdúchanú paniku. „Sammy?“ Paniku mal Dean aj v hlase, slová boli podfarbené strachom, dokonca hrôzou.
„Dean, to je v poriadku,“ odpovedal. Vlial do kanvice ďalšiu vodu a rovnako ju postavil na oheň. „Musím ťa znova trochu zohriať, nemôžeme si dovoliť, aby si upadol do šoku.“ Sam sa snažil udržať svoj hlas tichý, upokojujúci. Jeho brat znel vystrašene a to Sama pekelne desilo. Prečo si vystrašený, Dean? Čo sa deje? Viem, že to nie je zranením, viem, že to nie je zimou. Čo to je? Teba nie je ľahké vydesiť, mám z toho obavy. Ten strach v tvojom hlase, Dean... Čo ho zapríčinilo?
„Si v poriadku, Sammy?“
„Iste, len som si trochu udrel hlavu, nič vážne.“
„Sam?“ V Deanovom hlase už nebolo toľko paniky, ale stále bol plný strachu.
„Áno, Dean?“ Sam vzal hrnčeky a aj šálky s teplým, sladkým nápojom.
„Mám ešte nohu?“
„Čože?“
„Moja noha, je ešte stále tam?“
„Dean?“ Sam sa naňho pozrel. Panebože, on to myslí vážne. „Iste, že je tam.“
„Dobre,“ Dean zažmurkal, prehltol. „Myslím, že znova začínam mrznúť,“ v hlase mal zmätenosť.
Sam vkĺzol k Deanovi, oprel si ho o plece predtým, než naňho znova položil hrnčeky zabalené v uteráku a oboch ich omotal prikrývkou. „Mám tu lieky od bolesti, zvládneš ich prehltnúť?“ Sam sa obával, že kvôli Deanovej šialenej triaške nebude prehĺtanie práve jednoduchá záležitosť. Dean prikývol. Keď mu Sam dával tabletky, všimol si, ako strašne nekoordinované bratove pohyby sú. Musí mať ešte väčšie bolesti. Zaujímalo by ma, či je to kvôli tomu, čo mu bolo predtým, žeby drogy? Alebo upadá do šoku? A navyše je studený a tie vrecia nie sú práve vetruvzdorné. Dean sa oňho oprel, slabo vzdychol, studená ruka chytila tú Samovu, ktorá držala šálku s teplou vodou.
„Je tu zima,“ povedal Dean.
„Hej, vrecia nie sú práve najlepšou zástenou pred vetrom,“ odvetil Sam. „Mrzí ma to.“
„Vrecia?“ jeho brat znel zmätene.
„Vrecia na odpadky, ktorými som zaplátal dieru v dverách.“
„Hej, správne?“ Dean znel všelijako, len nie isto. „Večná škoda, že tu nemáme tauntauna.“
„Čože?“ úsmev Samovi roztiahol tvár. Nerobí práve...
„Veď vieš, ako v Impérium vracia úder? Keď Han zachránil Luka v snehu?“ odvetil Dean ospalo.
Hej, práve robil narážky na Star Wars. „A o mne tvrdíš, že som čudák.“
„Čo?“
„Nič. Dobre vedieť, že zvieracie vnútornosti sú lepšie než paplón, nabudúce si to budem pamätať.“
„Ušetríš si všetky tie objatia.“ Dean sa roztrasene zasmial. Ruka, v ktorej držal šálku, začala ochabovať.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
astík
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 488
Bydlisko : Praha
Nálada : with spn awesome
Registration date : 19.01.2012

OdoslaťPredmet: Behind the Wall of Sleep   26.08.12 12:32

just-me: napínavé pokračování, chudák Dean... ještěže je tam Sam 701

díky za překlad a užij si sluníčka Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
bohdy
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1570
Age : 31
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   26.08.12 17:15

just-me: Ta povídka je fakt úžasná!!! K tomu není co dodat. Moc Ti děkuji za překlad a užíj si konec léta
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   26.08.12 19:51

just-me: No já vůbec nenacházím slova chvály. To je tak perfektní. cheers Myslím stylově, obsahově děsivé. Shocked Jestli nepřijde brzy pomoc, bude asi Dean po smrti. A hrozně mě zajímá, kdo tohle utrpení má na svědomí. Sad
A užij si ještě hodně krásných a slunečných dnů.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
just-me
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 225
Bydlisko : Slovensko
Nálada : nevyliečitelný optimista...
Registration date : 26.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   05.09.12 19:24

„Nikdy si mi nehovoril o tom love s Charliem.“ Sam si bol zrazu istý, že nechať teraz Deana zaspať by bola osudná chyba.
„Čož...“
„Dean,“ Sam ním jemne zatriasol. „Zostaň hore. Povedz mi o tom love s Charliem.“
„Lov s Charliem?“ Dean voľne ležal opretý o Sama.
„Keď bol zranený. Kedy to bolo? Asi pol roka predtým, než si po mňa prišiel do školy, nie?“ Sam si spomenul na jednu stručnú bratovu zmienku o love počas jednej bezsennej noci, krátko na to, ako začali znova cestovať spolu a opatrne si hľadali cestu k sebe.
„Hej. Zavolal otcovi potom, čo začali miznúť ľudia. Telá sa množili. Myslím, že ich bolo viac než tucet, než sme prišli. Otec a ja sme sa s ním stretli. Spomínam si, že keď sme prišli, bol naštartovaný začať lov hneď v tom okamžiku, ale otec ho uzemnil. ’Musíme o tom vedieť viac, Charlie’, povedal. Musím povedať, že Charlie bol sklamaný, ale keď sa otec dostal do seržantského veliaceho módu, nič ho nemohlo zastaviť.“
„Svätá pravda,“ zamrmlal Sam ticho, potom zadúfal, že to Dean nepočul.
Dean odfrkol. „Iste, Sammy. Takže nasledujúci deň sme všetci traja vyrazili do lesa. Niekto videl niečo mimo mesta a Charlie a otec si mysleli, že je to to, po čom ideme, keď sme...“ Dean začal vynechávať.
„Dean?“ Sam ním zatriasol. „Čo ste hľadali?“
„Huh? Oh, správne, prepáč,“ Dean si trocha poposadol a zažmurkal očami. Sam ich videl, jasné v slabom svetle ohňa. „Podľa otca nejaký druh démona, duch podľa Charlieho, raz alebo dvakrát sa kvôli tomu pochytili, ani jeden z nich nebol práve dobrý v nehádaní sa.“ Odmlčal sa. Sam vycítil, že sa díva späť skrz tie roky dozadu na to, čo sa stalo.
„Čo si si myslel ty?“ spýtal sa Sam, pokúšajúc sa ho vrátiť späť. Uvedomoval si, že Deana začína strácať a zúfalo sa snažil udržať ho tu.
„Ja?“ otočil oči k Samovi, niečo v tom okamihu vzbudilo u Sama paniku, ale vzápätí sa to stratilo. „Pokiaľ som to mohol zabiť, tak som sa nestaral, Sammy, veď ma poznáš,“ pousmial sa. „Myslím, že sme boli vonku asi deň, keď tá vec vyštartovala po nás, obaja sa mýlili, vykľul sa z toho nejaký druh monštra, ako skinwalker, nebol to skinwalker, vďaka bohu, ale niečo podobné. Otec a Charlie boli zranení už po prvom útoku, ja nie. Vyrazil som preč od nich, skontrolovať niečo, čo som videl...“ znova začal vynechávať. „Niečo, čo som videl.“ Odmlčal sa, hlava mu znova klesla na Sama.
„Dean, no tak, nemôžeš prestať takto uprostred.“ Sam skontroloval hrnčeky, stále boli trochu teplé, ale Dean sa strašne triasol. „Pokračuj, ja len idem doniesť ďalšiu teplú vodu a znova zohrejem hrnčeky.“
„Nemáš predhrievané vnútornosti?“ spýtal sa Dean zastreným hlasom.
„Vtipné, Dean,“ Sam vstal a znova vložil hrnčeky do ohňa.
„Možno dostanem horúčku, potom by som sa zohrial,“ otočil Dean hlavu k Samovi.
„Toto nebolo vtipné, Dean, a neopováž sa povedať...“
„Bolo to trochu vtipné.“
„Sklapni,“ Sam sa pokúsil zasmiať, myšlienka na horúčku, na infekciu v ranách ho mrazila. Musím ho odtiaľ dostať, musím nájsť cestu von.
„Sam? Myslím, uh...“ na chvíľu zmĺkol, zavrel oči. „Cítim sa divne.“
To nebolo to, čo si začal hovoriť. „Divne ako? Zo zimy?“ Sam zhrabol hrnčeky a trielil k bratovi. Dean ho nechal posadiť sa, kým odpovedal.
„Nie, cítil som sa divne už predtým, keď sme sa vracali, predtým, než ma dostal medveď. Čo tu robí ľadový medveď?“ zmätok v Deanovom hlase bol čoraz zjavnejší.
„Neviem,“ odvetil Sam. To je otázka za milión dolárov. To a ešte prečo schmatol teba? „Uvidím, či sa mi ráno podarí niečo zistiť, teraz tu nie je dosť svetla.“
„Hej, dobrý nápad,“ Dean si odchlipol trochu medovej vody. „Nie je to zlé, ale bolo by lepšie, keby v tom bola káva.“
„Nemyslím si, že práve teraz potrebuješ kávu. Čo si videl?“
„Videl?“ spýtal sa Dean.
„Keď si bol s otcom a Charliem.“
„Správne. Videl som niečo na chodníku, vyzeralo to ako stopy po ťahaní, niečo povytrhávalo doslova kusy z cestičky. Práve som bol pri tom, keď som počul otca a Charlieho kričať. Vyrazil som späť a dokázal som to trafiť...“
„Potom čo, Dean?“ Sam s ním znova zatriasol.
„Čo? Ach.“ Dean sa trochu posadil, prinútil sa otvoriť oči. „Tá vec sa otočila a tentoraz ušla. Otec bol v poriadku, len trochu otlčený, Charlie na tom nebol dobre. Jeho ľavú nohu tá vec pekne dorasovala. Visela už len na pár kúskoch svalov, zdvihli sme ho a vyrazili odtiaľ. Bol na tom zle a stále sa to zhoršovalo. Ani otec, ani ja sme si neuvedomili, že tá vec ho otrávila. Keby sme si to všimli, možno by sme boli schopní zastaviť...“ Oči sa mu znova zavreli, Sam sa pozrel na brata, niečo bolo zle.
„Dean?“ Zastaviť čo?“ naliehal Sam jemne. Čo sa deje? Je to chladom? Šokom?
„Tá vec bola jedovatá, v čase, keď sme ho dostali do nemocnice, už bolo neskoro. Oslepol. To bol spôsob, akým to lovilo, najprv to oslepilo obeť a potom si urobilo krásnu poľovačku na bezmocnú korisť...opäť začal vypadávať, hlava mu znova klesla na Samovo plece. „Som ospalý, Sammy,“ slová sa začali zlievať dokopy.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
bohdy
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1570
Age : 31
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   05.09.12 20:33

just-me: Děkuji za další část, ale s Deanem to nevypadá vůbec dobře No Spíš je to takový klid před bouří. A jak říkal, že je mu divně, tak to jsem fakt zvědavá, co za tím bude. Rozhodně nic pozitivního. Takže ještě jednou díky a mooc se těším na pokračování, protože tahle povídka mě fakt dostala study
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
astík
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 488
Bydlisko : Praha
Nálada : with spn awesome
Registration date : 19.01.2012

OdoslaťPredmet: Behind the Wall of Sleep   05.09.12 21:38

just-me: jo, tahle povídka je fakt nervák a moc dobře napsaná, takže se těším na pokračování chudák Dean
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   06.09.12 11:09

just-me: Jo, jo, s Deanem to vypadá moc špatně. Sad Ten medvěd ho pěkně dorasoval a k tomu to, co se mu stalo ještě předtím.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
just-me
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 225
Bydlisko : Slovensko
Nálada : nevyliečitelný optimista...
Registration date : 26.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   07.09.12 22:11

Tak teda pridávam ďalšie pokračovanie, teraz len koniec tretej kapitoly, a zatiaľ ani srnka netuší, kedy bude začiatok štvrtej... confused Dúfam, že čoskoro, ale v práci mám aktuálne viac roboty než je zdravé, tak preklad je bohužiaľ až na druhom mieste... No
Každopádne, prajem príjemný kultúrny zážitok Laughing


„Nemyslím si, že by si mal zaspať skôr, než sa trochu zohreješ,“ Sam pozrel na brata. Dean bol bledý, jeho pery boli stále sfarbené domodra. V chatke nebolo ani trochu teplo. „Posuniem posteľ trochu bližšie k ohňu.“ Vstal a potiahol posteľ k ohnisku tak blízko, ako len mohol.
„Prečo si to nespravil skôr?“ ozval sa Dean, znel stále zachrípnuto a nezreteľne, ale tiež aj trochu nahnevane.
„Myslel som si, že zohriať ťa príliš rýchlo a nechať pritom tvoje srdce explodovať by asi nebol najlepší nápad.“ Posadil sa Sam znova na posteľ.
„Hej, to by mohlo byť trochu nepríjemné,“ odfrkol si Dean. „Teraz, keď som už bližšie pri ohni, musím mať ešte na sebe tie hrnčeky? Sú ťažké a bolí ma z nich hrudník.“ Keby nemal Dean na tvári taký bolestný a zúfalý výraz, Sam by sa asi zasmial na žalujúcom sa tóne päťročného dieťaťa. Namiesto toho to pochopil ako príznak niečoho oveľa vážnejšieho.
„Už len chvíľu, Dean. Môžeš mi dopovedať o Charliem,“ odvetil a oboch zakrútil do prikrývky.
„Som hneď vedľa ohňa, Sam, musíme toto robiť? Vážne nemôžeš niekde pohľadať nejaké vnútornosti?“
Nemyslím si, že len oheň postačí na to, aby si dnes večer neumrel od zimy. Tie odpadkové koše bohvieako nechránia. Teda, vlastne hej, ale stále je tu mrazivo. Použil jediný argument, o ktorom vedel, že zaberie. Je to síce špinavý ťah, ale pokiaľ si bude o mňa robiť starosti... „Aj mne je zima, Dean, a keď som sa Charlieho pýtal na zásoby v chate, povedal, že sú tu spacáky, ale asi zabudol, že ich niekto odtiaľto odniesol.“
„Och, prepáč, len som si myslel...“ Vzdychol. „S otcom sme na druhý deň šli na lov, Charliemu predchádzajúci večer amputovali nohu a stále bol mimo. Otec dúfal, že keď zabijeme tú vec, Charliemu sa vráti zrak. Nevrátil, samozrejme. Zostali sme tam asi týždeň alebo dva, aby sme mu pomohli sa s tým vyrovnať, kým sa nevrátil jeho brat, aby sa oňho postaral. Myslím, že otec sa kvôli tomu obviňoval. Bola to moja vina, hoci, keby som tam zostal dole s nimi...“ Dean sa pomaly uvoľnil, jeho telo sa začínalo vzdávať.
„Dean, no tak, zostaň hore,“ Sam bol zúfalý.
„Cítim sa divne, Sammy,“ odvetil Dean. „Nemôžem... ja...“ Hlava mu klesla, šálka, ktorú držal, zarinčala na dlážke.
„Dean?“ Sam zatriasol bratom. „Dean?“ Panika mu rozbúchala srdce. Sam mu položil ruku na hruď a zadržal dych na tú chvíľu, kým čakal na zdvihnutie a poklesnutie, čo znamenalo, že Dean dýcha. Pod svojou trasúcou sa rukou cítil rýchle údery Deanovho srdca. Vďaka bohu. Pravdepodobne to bola len reakcia na chlad, nie na zranenia. Klameš sám sebe, Sam. S Deanom niečo nebolo v poriadku už pred medveďom. Otrávený alebo nadrogovaný? Je to buď jedno, alebo druhé. A nech už je to čokoľvek, rozhodne to má súvis s jeho reagovaním na bolesť. Drogy? Jed? Ale kto? A ten medveď? Odkiaľ prišiel? Celý tento lov je jedna veľká smola za druhou. Celé to načasovanie. Nadrogovaný Dean, potom medveď, dopekla, dokonca aj tá snehová búrka, hoci si stále myslím, že nie je až natoľko zlá, aby tu nemohla pristáť helikoptéra, ale ja nie som pilot.
Vzdychol si, započúvajúc sa do noci. Vietor zavýjal okolo chatky. Tak teraz je už tá búrka poriadne zlá, ale predtým ešte nebola. Uvedomil si, že je napätý, že čaká na nejaký zvuk, naznačujúci, že sa medveď vracia. Ale naplno som ho strelil do tváre, nemal by byť schopný sa vrátiť. Vlastne by mal byť už po smrti, takže sa musel nejako vrátiť. Ale ako? Dean zastonal, triaška ničila jeho telo. Musím ho odtiaľto dostať. Niečo robilo Samovi starosti, niečo, čo poriadne nedokázal zachytiť v kolotoči myšlienok. Snažil sa na to koncentrovať, nechať to, nech to pomaly samo vystúpi na povrch, ale nič sa neobjavovalo. Stále sa snažil sústrediť na ten nepatrný tichý hlások, keď ho dostihol spánok.
Keď sa Sam zobudil, vietor stále skučal. Bolo mu teplo, ten okamih medzi spánkom a prebudením bol teplý, mäkký a bezpečný. Dovolil si chvíľu tam pobudnúť, než sa prinútil vrátiť sa do nevľúdnej reality chladného rána. Otvoril oči a poobzeral sa po temnej miestnosti. Dean stále spal, skrútený do klbka, tvárou k ohňu. Sam sa trochu posunul, Dean sa pohol, ale nezobudil.
Opatrne, aby nevyrušil Deana, vstal, ponaťahoval sa a potom prešiel ku kredencu, začal ho skúmať a prezerať, hľadajúc niečo na jedenie. Charlie vravel, že je plne zásobený, ale vlastne tu nič moc nie je, aj keď, hej, instantná káva. Nič extra, ale Dean možno bude rád. Sam vyzrel von oknom, stromy, ktoré nestáli od budovy ďalej než päť metrov, boli úplne zakryté víchricou. Položil čajník späť na oheň, aby zohrial vodu na kávu. Potom sa vrátil k prekutávaniu kredenca. Instantná polievka, Top Ramen, trochu rozžutý myšami, sušené jablká, hrozienka, med, ovsená kaša. Sam sa usmial, keď si spomenul, ako im obom Dean varieval kašu, keď boli deťmi, pridal hrozienka a nechal ich variť sa vo vode, takže boli nafúknuté, keď boli hotové. Stál pri kredenci, ponorený v spomienkach, takmer bol schopný cítiť vôňu škorice, ktorú Dean vždycky dával navrch.
„Sam?“ Prestávka. „Sammy?“ Sama zaskočil tón totálnej paniky v bratovom hlase. Dean sa zdvihol na jednej ruke. „SAM!“
„Tu som, Dean, našiel som kašu na raňajky pre teba,“ poponáhľal sa späť k ohňu. „Našiel som aj kávu, instantnú, ale je to lepšie, ako horúca voda,“ pokúsil sa zasmiať.
„Ani veľmi nie,“ komentoval Dean namrzene. Potom sa usmial. „Vonia to naozaj dobre, Sammy,“ natiahol ruky pre šálku. „A dokonca to ani tak zle nechutí.“
Sam Deana sledoval. Bratove ruky sa triasli tak veľmi, že musel šálku držať v oboch rukách. Jeho oči boli stále nesústredené, mali ten zmätený výraz, ktorý si Sam všimol už predchádzajúci večer, líca mal červené. Horúčka. Úžasné. Sam vstal a vytiahol z lekárničky lieky od bolesti. „Potrebuješ niečo od bolesti, Dean?“ A neopováž sa to poprieť.
Dean natiahol ruku a Sam mu do nej vložil tabletky. „Vďaka, Sam. Nespomínal si náhodou kašu?“
„Sú v nej aj hrozienka a troška škorice, ale obávam sa, že je tu viac hrudiek, než kaše.“ Povedal Sam, pričom sa stále díval na brata. Niečo je zle. Stále znie zmätene, jeho slová sú trochu zastreté. Takže otrávený, nie zdrogovaný. Och, bože, čo budem robiť?
„Sam?“ Dean otočil hlavu od ohňa späť k Samovi.
„Áno, Dean?“
„Myslím,“ zhlboka sa nadýchol. „Toto bude znieť asi bláznivo, ale myslím, že som bol otrávený.“ Nastrčil šálku v trasúcich sa rukách po ďalšiu kávu.
„Hej, Dean.“
„Hej, že som sa zbláznil?“ spýtal sa Dean s nádejou.
„No, si tak trošku švihnutý...“
„Blbec.“
„Idiot.“ Sam vzdychol. „Ale nemyslím si, že ti preskočilo v tomto.“
„Smrteľne, myslíš?“ Dean sa snažil znieť „nad vecou“, ale príliš to nefungovalo. Sam počul ten odtieň strachu.
„Neviem, Dean.“
„Jed zvyčajne je, aj keď, niektorým to trvá dlhšie, nie?“
„Ja neviem, ale Dean, kto? Niekto v bare?“
„Myslím, že viem kto,“ povedal Dean, keď mu Sam vložil do rúk ďalšiu šálku kávy. „Začína to dávať zmysel.“
„Čo dáva zmysel, Dean?“
„Všetko, medveď, ktorý zaútočil na mňa, nie na teba, minulú noc – schmatol ma za ľavú nohu, ako vtedy.“
Sama zasiahlo pochopenie, ľadovo chladné, ako blizzard zúriaci vonku. „Charlie.“
„Hej, to si myslím. Počul som ho vo vysielačke, búrka nebola ešte taká zlá a on sa zdal, neviem, príliš zvedavý, či ma medveď zabil, zaujímal sa o to viac, než o hocičo iné, rozumieš?“
Sam nalial trochu vody z čajníka na panvicu, pridal kašu a hrozienka. Charlie, nikdy by ma to nenapadlo, ale ako? Obaja sme mali kávu a je problémy nemám, počkať, Dean mal vodu so sódou. Bola hnedá, s akým druhom jedu tu máme dočinenia? „A ten medveď?“ Stále na tom v hlave pracoval, ten tichý hlások z minulej noci sa konečne začínal ozývať hlasnejšie. Niečo bolo na ceste do jeho vedomia, Sam miešal kašu a snažil sa to príliš nesiliť.
„Začal sa poriadne zanietenie piplať s mágiou súvisiacou s duchmi zvierat a tak podobne. Myslím, že o tom vedel viac, než ktokoľvek iný. Vedel odrecitovať kúzla tuctov kultúr. Otec mu volal viac než raz kvôli informáciám o niečom, čo sme lovili. Dáva to zmysel, ľadový medveď tam vonku, ktorý sa nedá zabiť zbraňou, musí to byť niečo magické, ale čo, vieš...“ odmlčal sa, trasľavo sa nadýchol, sťažka sa oprel o čelo postele. „Všetko to sedí, Charlie, jed, to, čo spôsobuje, všetko.“
„To, čo spôsobuje...“ utrúsil Sam, konečne to bolo tu, niečo z predchádzajúceho dňa, niečo, čo sa popri všetkom ostatnom stratilo. „Dean?“ Nie, musím sa mýliť.
„Áno, Sammy?“
„Čo si tým myslel?“
„Uch, neviem, čím?“
„Keď som ťa našiel. Spýtal si sa ma, ako som ťa našiel v tej tme.“ Och, bože, nie. Nie, nie.
„Bol som zmätený, prepáč, Sam.“
„Dean?“ Nie, nie, prosím, nie.
„Sam?“ Dean otočil hlavu k Samovi.
Zrazu to všetko dávalo zmysel. Sama zachvátila panika, prišlo mu nevoľno, keď si uvedomil, o čo tu vlastne ide. Navrch toho všetkého, horúčka, zranenia, takmer umrel od zimy, otrávený, možno smrteľne. Navrch tohto všetkého, och bože. Všetko to dávalo zmysel. Deanova pripomienka, čo všetko ten jed spôsobuje, jeho panika, otázky, všetko z toho. Nebol iba zmätený a vykoľajený kvôli podchladeniu, zraneniam a jedu, on bol... Nie, prosím, nech sa mýlim.
„Dean? Môžeš...? Si, och bože, Dean, si...“ Povedz nie, prosím, povedz nie.
„Slepý?“
„Hej,“ potvrdil Sam. Prosím, prosím, povedz nie.
„Yep.“
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
astík
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 488
Bydlisko : Praha
Nálada : with spn awesome
Registration date : 19.01.2012

OdoslaťPredmet: Behind the Wall of Sleep   08.09.12 10:05

jus-me: díky za další překlad - opět povedený, chudák Dean - ještě je navíc slepý Sad Charlie je pěkná sketa být na Samově místě, tak mám dost - tu hrůzu si ani nedovedu představit
děkuju a přeju ti míň honičky Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
bohdy
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1570
Age : 31
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   10.09.12 18:45

just-me: Tak to je teda síla!!! Dean a slepý Jako by toho už tak nebylo dost. Fakt jsem zvědavá na pokračování, ale chápu, že máš fofry. Takže držím palce, ať to vše ustojíš a až budeš mít chuť, tak se budu těšit na pokračko
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   11.09.12 12:28

just-me: Tohle tady fakt ještě nebylo - slepý Dean. Sad Tajně však doufám, že se z toho všeho vyhrabe.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
just-me
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 225
Bydlisko : Slovensko
Nálada : nevyliečitelný optimista...
Registration date : 26.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   14.10.12 20:29

Ja viem, že mi to tentoraz trvalo veľmi dlho, ale bohužiaľ to inak nešlo. Našťastie sa ale vír pracovných povinností utíšil, a aj počítač prestal štrajkovať (no nech to nezakríknem ), takže ak má o toto po takom čase ešte niekto záujem, pridávam ďalšie pokračovanie prekladu. Teraz ma čaká trošičku kľudnejšie obdobie, takže dúfam, že ďalšie časti budú pribúdať rýchlejšie, než raz za mesiac. Wink


Kapitola 4

Faces shine a deadly smile
Look upon you at your trail

Bola tma. Bolo chladno. Vietor zavýjal vonku za oknami, sneh s jemným šuchotom narážal do okien. Vôňa kávy, trpko horkej kávy, sa vznášala v miestnosti, miešala sa s vôňou varenej kaše a s dymom z ohniska. Bolo počuť jemné škrabkanie a kovové zarinčanie, keď Sam položil panvicu na ohnisko. Dean cítil, že už to príde, vedel, že to nakoniec musí prísť, ale iracionálne dúfal, že si Sam poskladá všetky kúsky skladačky dokopy pomalšie, než zvyčajne. Aj keď, samozrejme, v prvom rade som to bol ja, kto si pustil hubu na špacír a zmienil sa o otrave. A potom som sa ešte preriekol, geniálne, Dean, pretože Sam musí vedieť ešte aj to...
„To, čo spôsobuje...“ utrúsil Sam, Dean doslova počul, ako sa pretáčajú kolieska v bratovej hlave. „Dean?“
„Áno, Sammy?“ Aspoň tak dlho, kým sa ma priamo neopýta.
„Čo si tým myslel?“
„Uch, neviem, čím?“ O jede? No, Sam, ako to ja vidím... Vlastne, nevidím...
„Keď som ťa našiel. Spýtal si sa ma, ako som ťa našiel v tej tme.“ V Samovom hlase znel chaos.
„Bol som zmätený, prepáč, Sam.“ Pretože som práve spadol zo svahu potom, čo ma po snehu povláčil medveď – a hej, ešte je tu tá malá nepríjemná záležitosť, ktorá je problémom sama o sebe.
„Dean?“ spýtal sa Sam, Dean počul v jeho hlase paniku, vedel si predstaviť výraz bratových očí, ten výraz „som totálne na nervy“, ktorý občas mával.
„Sam?“ Dean otočil hlavu smerom, odkiaľ znel bratov hlas v snahe ešte na chvíľu zakryť pravdu. Dovtedy, kým sa nespýta priamo, budem v pohode. Z mojej nohy je fašírka, nemôže očakávať, že sa zdvihnem a odídem, a keby aj očakával, môžem to zvaliť na nohu, nie...
„Dean? Môžeš...? Si, och bože, Dean, si...“ Samov hlas sa stišoval, až prešiel takmer do šepotu.
No dobre, takže je tak blízko priamej otázky, ako len môže byť, bez toho, aby to vyslovil rovno. Dean sa zhlboka nadýchol. „Slepý?“
„Hej,“ potvrdil Sam, Dean v tom slovíčku počul slzy, zbierajúce sa v kútikoch Samových očí.
„Yep.“ Odvetil, snažil sa to povedať odľahčeným tónom, akoby to nebol žiaden problém. Ale počul to, vo svojom vlastnom hlase. Bože, zniem totálne vydesene. Dúfam, že to Sam nepočuje. Och, samozrejme, že nie, nikdy nič podobné v tvojom hlase nepočul, rovnako ako si to ty nikdy nepočul v jeho.
„Dean,“ začal Sam, potom zmĺkol.
„No?“ Pokiaľ sa ty teraz zlomíš, Sam, ja pôjdem dole tiež. Nevidím, ale nejako až do tohto okamžiku som si to nepripúšťal.
Počul, ako jeho brat do seba zhlboka vtiahol vzduch a potom ho vypustil v tichom vzdychu. „Budeš chcieť k svojej kaši ďalšiu kávu?“ Samov hlas bol neprirodzený, snažil sa, aby znel veselo, neúspešne.
„Hej, vďaka, Sam,“ Dean nastrčil šálku do tmy pred sebou. Ucítil Samovu ruku, ktorá mu ju vzala. O okamih neskôr mu ju vtlačila späť, bratova ruka sa na chvíľu obkrútila okolo tej jeho, než odišiel. Vďaka, Sammy.
„Nemám ale žiadnu smotanu na kašu, dúfam, že je to v poriadku.“ Ozval sa Sam. Dean ho počul, ako vyškrabáva kašu z rajnice a cingot lyžice o keramickú misku.
„Kaša bez smotany, úchvatné, Sammy, to si môžeš kľudne nechať,“ Dean sa usmial pri spomienke, ako jeho brat neraz odmietol cereálie bez smotany.
„No, máš smolu, buď zješ toto alebo nebudeš mať nič. Nechám to tu, kým to nestuhne na hromadu studenej hrudkovitej brečky a bude.“ Samov tón imitoval ten Deanov, keď mu ten pred rokmi hovorieval presne to isté.
„Fajn, tak budem hladovať,“ snažil sa Dean imitovať rozhorčené bratovo kvílenie.
Sam položil misku na posteľ vedľa Deana. Ten cítil teplo z jedla na svojej nohe. Opatrne položil šálku na posteľ, potom sa natiahol pre misku, usmial sa, keď sa mu ju podarilo zobrať bez toho, aby strčil ruku do jedla. Kaša voňala po škorici a hrozienkach, teplo sa rozlialo Deanovým telom. Jedlo a káva v kombinácii s liekmi od bolesti, ktoré mu dal Sam predtým, mu pomohli uvoľniť sa, zahriali ho, a pomohli mu sa trochu viac sústrediť na aktuálny problém. Pretože si myslím, že Charlie so mnou, s nami, ešte neskončil.
„Takže, Sammy, polárny medveď, odkiaľ si myslíš, že sa vzal?“ spýtal sa potom, čo v tichu presedeli niekoľko dlhých minút. Je to dôležitá otázka, nie je to kvôli tomu, že som z toho všetkého mimo alebo niečo podobné. Potrebujeme vedieť, s čím máme dočinenia, aby sme to mohli uloviť.
„Nie som si istý,“ vzdychol si Sam. „Potrebujem spraviť menší výskum. Hotovo?“ Sam mu vzal misku z rúk. Dean ho počul ako prešiel miestnosťou. „Myslím, že mám nápad,“ dodal.
Dean ho počul prehrabávať sa okolo, tiché zarinčanie dvoch kúskov kovu, ktoré sa o seba obtreli. Pravdepodobne pištole, alebo možno pištoľ a nôž. Dean ticho sedel, načúval zvukom búrky, počul, ako sa Sam vracia k nemu. Buchnutie bolo zase drevo priložené do ohňa, potom si Sam sadol k Deanovi, uisťujúc sa, že sa dotýkajú. Vďaka, Sam. Je pekné vedieť, že si tu. Počujem ťa a vôbec, ale aj tak je to príjemné, kvôli tým tichým chvíľkam na premýšľanie, ktoré máš vo zvyku robiť.
„Vyzerá to zvláštne, že Charlie to spravil až teraz a nie, keď bol ešte otec nažive, vieš,“ povedal Sam. Dean vedel, že jeho brat sa naňho díva.
„Myslím, že sa o to pokúsil, Sam, predtým, keď otec žil,“ vzdychol si Dean. „Dokonca to aj spomenul, ten bastard to spomenul, keď sme boli uňho,“ zamračil sa.
„O čo ide?“ Samov hlas znel chlácholivo.
„Myslím, že aj vtedy to bol on, teraz, keď tak nad tým premýšľam, dokonca mohol mať pripravenú cestu, ako nás otráviť,“ vravel Dean. Len mohol mať, hmm. Ako mohol vedieť o tamtom love? Nezamýšľal som sa nad tým, ale ako mohol vedieť o tamtom love?
„Dean? Mieniš mi to povedať, alebo chceš, aby som ti čítal myšlienky?“
„Čože?“
„Nechceš mi povedať, čo sa stalo, Dean?“
„Nikdy som sa nad tým nezamýšľal, ale myslím, že on mohol za to, čo sa vtedy stalo,“ odvetil Dean neprítomne, stále stratený v myšlienkach. Hmm, a jed, to by vysvetľovalo...
„Dean?“
„Sam?“
„Povieš mi to, alebo sa ideme zahrať na dvadsať otázok?“
„Huh? Och, prepáč,“ prikývol Dean. „Bolo to krátko predtým, než som prišiel na Stanford. Ten správca parku, ktorého otec poznal – pamätáš si Stana Rileyho? Takže, zavolal otcovi a požiadal ho o pomoc. Otec so Stanom nevychádzali spolu obzvlášť dobre, ale povedal mu, že niečo zabíja turistov, výletníkov v Yellowstonskom národnom parku, presnejšie v západnom Yellowstone, takže sme tam s otcom vyrazili zistiť, o čo tam ide...“
„Ako za to mohol Charlie? Znie to nepravdepodobne,“ skočil mu do toho Sam. Dean v jeho hlase počul nedôveru.
„Až doteraz ma to nenapadlo, ale najprv, ako mohol Charlie vôbec o tamtom love vedieť a potom bol zvedavý, čo sa deje teraz, myslím, že...“
„Dean?“
„Iste, Sammy, v poriadku.“
Jeseň prichádzala do západného Yellowstonu skoro. Dni boli ešte stále teplé, dokonca horúce, ale noci už boli chladné, dosť chladné na to, aby povzbudili listy k skorej zmene farby. September ešte poriadne ani neprišiel a predsa sa už vôňa jesene sťažka vznášala nad lesom. Prišli minulú noc, našli si hotel, ktorý nebol plný turistov využívajúcich záver sezóny, a zavolali Stanovi. Šedovlasý ranger sa ukázal pred obedom, pospomínali si na staré časy a potom im povedal o zvierati, ktoré lovilo a zabíjalo turistov. Bol si istý, že je to skinwalker a trápilo ho, že to dostalo ľudí počas jeho hliadky.
Bolo svieže ráno, keď nasledovali Stanovu dodávku smerom z mesta. Ranger bol taký milý, že im zbalil zásoby a John a Dean boli veľmi dobre zásobený na niečo, čo, ako dúfali, bude krátky, rýchly lov. Stan sa usmial, keď vykročili na cestu z parkoviska. Dean sa obzrel, keď Stan naštartoval, ranger telefonoval, keď odchádzal po ceste z parkoviska späť do mesta.
„Asi desať míľ odtiaľ je trampská chata. Usadíme sa tam a večer pôjdeme na lov.“
„Znie to dobre, otec,“ Dean sa obzeral po lese okolo nich, zatiaľ čo kráčali po chodníku. Mal zvláštny pocit, že ich niečo sleduje, keď sa stále viac a viac vzďaľovali od ich auta.
Som len nervózny z toho množstva čerstvého vzduchu. Kráčal ďalej, niekoľko krát sa s otcom zastavili, aby si prezreli odtlačky nôh a raz aj kladu, ktorá vyzerala akoby bola sfarbená krvou. „Nádhera,“ uškrnul sa Dean na otca.
K chatke sa dostali krátko popoludní a usadili sa vnútri, aby niečo zjedli a trochu si pospali pred večerným lovom. Stan im do batohov nabalil ohromujúce množstvo jedla. Dean si šťastne vzdychol keď zahryzol do šunkovo-syrového sendviča, predtým, než si otvoril plechovku piva. Otec nasledoval jeho príklad hneď potom, čo rozložil oheň. Sendvič chutil trochu zvláštne, keď ho Dean prežúval.
Pravdepodobne doň dali majonézu miesto dressingu. Ale niečo mu nesadlo na žalúdok a on odsunul kúsok koláča, ktorý pred neho otec položil. Krátko po jedle si obaja ľahli, aby si trochu zdriemli.
„Dean? Dean?“
Niečo ním zatriaslo.
Zemetrasenie? Viem, že ich tu mávajú. Trasenie neutíchalo. Zdalo sa mu, že odniekiaľ počuje otcov hlas plný paniky. Trasenie sa zhoršovalo.
„Dean!“
Niečo ho udrelo do tváre. Nebol si istý, čo to bolo. Vedel, že to bolo dosť silné na to, aby ho to bolelo, ale on nič necítil. Trasenie znova začalo. Počul otcov hlas a zase pocítil niečo na tvári.
„Dean! No tak!“
Dean s tým trasením bojoval. „Ešte nechcem vstávať, nechaj ma spať aspoň pár minút, dobre?“
„Nie,“ otcov hlas bol zúfalý. „Musíš otvoriť oči, kvôli mne.“
Dean sa donútil otvoriť oči. „Ach, otec, no tak, je noc. Prečo nemôžem ešte chvíľu spať.“
„Čože?“ Johnov hlas si udržal tón kompletnej paniky.
„Proste ma nechaj ďalej spať,“ odvetil Dean, spánok ho znova doháňal. Oči sa mu zavreli, prečo ho proste otec nenechá samého.
„Nie, Dean, musíme sa odtiaľto dostať.“
„Nemyslím si, že budem môcť. Asi som mal priveľa pív. Koľko som ich vypil?“ spýtal sa Dean, kým sa pokúšal zbaviť sa ospalosti, z ktorej mu bolo nevoľno.
„Mal si jedno, Dean, len jedno.“ Odvetil John.
„Cítim sa divne, oci.“
„Hej. No aj tak musíš vstať, musíme sa odtiaľto dostať,“ ťahal ho John na nohy.
„Nechaj ma aspoň otvoriť oči, otec“ protestoval.
„Ideme teraz, Dean,“ John ho vliekol cez miestnosť. Dean pocítil závan čerstvého vzduchu, keď jeho otec otvoril dvere. Hneď na to zastal. „Dean, teraz ťa posadím,“ povedal veľmi ticho. „OK?“
„Iste,“ Dean cítil v otcovom tele napätie. Vedel, že otec niečo uvidel.
„Nie!“ začul otcov výkrik, keď sa niečo zovrelo okolo jeho ramena. Myklo ním, udrel si hlavu o veraje. Niečo ním trhlo, cítil, že ho niečo ťahá, ale necítil žiadnu bolesť. Pomyslel si, že ho to musí držať za bundu. Dean počul otca. Zdalo sa mu, že počuje kričať svoj vlastný hlas, potom narazil do niečoho hlavou. Nebolelo to, ale stačilo to na to, aby ho to omráčilo. V okamihu predtým, než sa okolo neho rozprestrela temnota, začul zvieracie vrčanie a ucítil zápach hnijúceho mäsa a potom už nebolo nič.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
astík
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 488
Bydlisko : Praha
Nálada : with spn awesome
Registration date : 19.01.2012

OdoslaťPredmet: Behind the Wall of Sleep   14.10.12 20:48

just-me: nepřestaň překládat - je to perfektní - to sou nervy! moc děkuju! Smile
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
syd
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 109
Bydlisko : Praha
Registration date : 24.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   15.10.12 8:26

suprový pokráčko! člověk má aspoň po ránu v práci co dělat Twisted Evil Díky moc za překlad - je úžasný!!!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://supernatural-cz.blog.cz
FooFighterkaSN
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 314
Age : 24
Registration date : 11.05.2010

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   15.10.12 17:57

zboznujem tuto poviedku a dneskajsi preklad mi uobil velku radost Very Happy ...dakujem just-me:
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
bohdy
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1570
Age : 31
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   15.10.12 19:14

just-me: Rozhodně překládej dále, protože tahle povídka mě totálně pohltila!!! Každá kapitola je tak napínavá!!! Super!!! Velké díky za překlad 703
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
just-me
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 225
Bydlisko : Slovensko
Nálada : nevyliečitelný optimista...
Registration date : 26.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   21.10.12 19:46

Tak ako som sľúbila, pokračovania ste sa dočkali skôr, než za mesiac Laughing , tak dúfam, že sa bude páčiť. A keďže koncom štvrtej kapitoly sme sa prehupli do druhej polky poviedky, je tu už pomerne reálna šanca, že do Vianoc to snáď stihnem aj dokončiť. Wink Aj by sa patrilo, keďže mám rozrobené dva ďalšie SN projekty, ktoré kvôli prekladu (aj keď nie len kvôli nemu) zatiaľ stoja (a niekto konkrétny ma za to asi už zahluší Very Happy ).

„Zobudil som sa v nemocnici o tri dni neskôr,“ Dean sa započúval do zvuku Samovho dychu, skúšal odhadnúť bratovu reakciu. „Bol som z toho trochu rozbitý, nech už to bolo čokoľvek, ale bol som v poriadku. Myslel som si, že ma tak zložil ten úder do hlavy.“
„Bol si zdrogovaný,“ ozval sa Sam ticho. „Keby si bol zjedol ten koláč, čokoľvek to bolo, mohlo ťa to zabiť.“
„Hej, možno. Ale vieš, až doteraz ma to ani nenapadlo. Otec o tom vlastne už potom vôbec nehovoril. Poslal ma do New Orleansu krátko na to, čo som sa dostal z nemocnice,“ Dean sa odmlčal. „Huh.“
„Čo?“
„Počul som v správach o rangerovi, ktorého v Yellowstone zmlátili a zabili. Zaujímalo by ma, či to bol Stan,“ odvetil Dean.
„Aj vtedy si oslepol, že?“ spýtal sa Sam.
Oslepol som, že? Vôbec som na to nemyslel, myslel som si že... To bol dôvod, prečo tak otec spanikáril. Musel si uvedomiť, že niečo na mňa pôsobilo viac, než som si myslel. „Ale keď som sa zobudil v nemocnici, bol som už v pohode.“
„Myslím si, že si vtedy nejakým zázrakom nedostal plnú dávku. Dean, zdá sa ti, že je to rovnaké ako vtedy?“ spýtal sa Sam. Dean v bratovom hlase začul maličký náznak nádeje.
Dean si vzdychol, sústredil sa. Je to ako vtedy? Nezdá sa mi. Teraz mi najprv bolo špatne a cítil som sa blbo, žiadna ospalosť a po zobudení oťapenosť. Čokoľvek ma to vtedy zrušilo, nevedel som o tom, kým som sa nezobudil. A tá slepota bola tentokrát postupná, ako keby ma to malo najprv spraviť bezmocným a potom by ma dostal ten medveď.
„Hej,“ prerušil Sam jeho myšlienky.
„Čo je?“
„Myslím, že naposledy to bol ľadový medveď. Práve som našiel zápis v otcovom denníku. Musel som to prečítať už najmenej poltucta krát, ale predtým mi to nikdy nedávalo zmysel. Až doteraz mi to vlastne nedoplo,“ Sam stíchol, Dean počul šuchot stránok, ako ich Sam otáčal dopredu a dozadu, keď to čítal a hľadal rôzne odkazy.
„Sammy?“ Vieš o tom, že nevidím, čo tam hľadáš?“
„Čože? Och, bože, prepáč, Dean. Je tu zápis o tupilakoch.“
„Tupi – čo?“
„Inuitský duch pomstiteľ, vytvorený pomocou mágie a zvyčajne nadobúdal podobu ľadového medveďa alebo tuleňa.“
„Tuleňa?“
„Hej, tuleňa.“
„Pretože tulene sú desivé?“
„Démonické tulene, Dean,“ Do Samovho hlasu prenikol káravý tón.
„Óóó, Sammy, pozri sa, už prichádza, počuješ ho? Démonický tuleň, počujem ako svoje smrtiace plutvy ťahá po ľade. Zachráň ma pred tým tuleňom, Sammy, zachráň ma!“
„Sklapni, Dean, to nie je vtipné,“ Dean počul v bratovom hlase smiech.
„Toto je poriadne vtipné. Tulene? Ľadové medvede sú strašidelné, tulene ani nie.“
„Dokonca aj so smrtiacimi plutvami?“
„Obzvlášť so smrtiacimi plutvami,“ zasmial sa. Tulene, čo príde ďalej? Zabijácke vydry? Veveričky, ktoré pôjdu po očiach? Vražedné mole? Už vidím tie titulky „Človek ubitý vražednými moľami.“ To je proste úžasné, prežil som všetky tie pekelné monštrá, aby ma teraz dostal tuleň s rojom zabijáckych molí. Alebo, bože pomáhaj, veveričky. Skončím zabitý tuleňmi a veveričkami, zmasakrovaný moľami a nakoniec ma odvlečie medveď. Tak to je absolútne úchvatné.
„Dean?“ Samov hlas sa pretlačil pomedzi predstavy molí, ktoré po kúskoch odštipkávali z jeho nohy. Sranda, normálne to bolí, kto by si bol myslel, že mole vedia takto ublížiť. Som zvedavý, čo je to za druh, Sam bude vedieť. Mal by ich udržať čo najďalej odo mňa. Nie som si istý, koľko toho ešte vydržím.
„Dean?“ Sam znel vystrašene.
„Čo je, Sam?“ ozval sa Dean. Akurát, že mi to znie skôr ako “če sm“. O čo tu ide?
„Dean? Si tu?“
Čo tým, dopekla, myslíš? Samozrejme, že som tu. „Čo je, Sam? Čo sa deje?“ Tentoraz to bolo zrozumiteľnejšie. Väčšina z toho znela ako breptanie. „Sammy?“
„Môžeš otvoriť oči, Dean?“ Samov hlas znel zúfalo, vystrašene.
„Veľmi to nejde,“ zamrmlal. Teraz to znelo ako slová.
„Ale áno, pôjde to, no tak, Dean, otvor oči.“ Dean počul v bratovom pokojnom, chlácholivom hlase strach a paniku.
Dean otvoril oči, bol si istý, že to spravil, ale svet zostal aj naďalej temný. Kedy som ich vlastne zavrel? „Čo sa deje?“ tentoraz počul skutočné slová.
„Ako sa cítiš?“ spýtal sa Sam jemne.
„Fajn, čo si vravel o tých tuleňoch?“ Vedomie sa pomaly vracalo späť. Temnota, chlad, bolesť zo zranení, ktoré mal po tele a ešte niečo ďalšie. Opieral sa o niečo teplé a mäkké. Na pleciach cítil jemnú váhu, ktorá ho podopierala. Čo do pekla sa stalo?
„Čože?“
„Tulene so smrtiacimi plutvami.“
„Dean...“
„Sam? Čo je?“
„Ty... to bolo...“ Sam bojoval sám so sebou, aby tie slová zo seba dostal. Dean cítil bratovo napätie.
„Čo?“
„Bolo to pred viac ako hodinou, Dean.“
„Čože, nie nebolo, hovorili sme o tuleňoch...“
„Nie, Dean. Bolo to tak dávno. Robil si si srandu zo smrtiacich plutiev, zasmial si sa a potom, bolo to ako, neviem, akoby si dostal nejaký záchvat. Začal si mať kŕče, ja... nechcel som, aby si si ublížil... a potom si ochabol. Sotva si dýchal,“ Sam stíchol. „Odvtedy si sa nepohol.“
„Nie, to nie je pravda. Na chvíľku som stíchol, keď som premýšľal o vražedných moliach,“ protirečil Dean. Super, teraz zniem totálne šialene.
„Vražedné mole?“ reagoval jeho brat. Dean pocítil na čele jemnú ruku. „Myslím, že ti stúpa horúčka. Idem znova vyskúšať vysielačku.“
„Myslíš, že Charlie niekoho pošle?“
„Nie, ale možno zoženiem niekoho iného, čo povieš. Je tu viac, než len jeden kanál. Predtým som to neskúšal, pretože sme nevedeli, že Charlie je v tomto prípade hlavný záporák.“
„Prečo si to neskúsil, kým som bol mimo?“
„Ja...no...“ zakoktal sa Sam.
„To je v poriadku, Sammy, zavolaj teraz.“ Myslel si si, že umieram. Ani ja by som ťa neopustil, Sam. To je v poriadku, rozumiem.
Počul, ako jeho brat odišiel a začul kliknutie, keď zapol vysielačku. Ozvalo sa jemné šumenie, keď sa prístroj zahrieval. Počul, ako Sam mení frekvencie, kým sa pokúšal chytiť nejaký signál.
„Toto nebude fungovať,“ z reproduktora zapraskal Charlieho hlas.
„Čo nebude fungovať?“ odpovedal Sam.
„Pokúšať sa volať o pomoc, to nebude fungovať. Na druhom konci budem vždy len ja. Ako je Deanovi?“
„Dean je v pohode,“ odvetil Sam.
„Predtým si vravel niečo iné. Vravel si, že ho dostal ľadový medveď, že ho pekne doriadil. A stavím sa, že minulú noc sa to tak trochu zhoršilo.“
„Je v poriadku,“ zopakoval Sam.
„Iste, iste, že je.“ Charlieho smiech mal nádych hystérie. „A bude mu stále lepšie a lepšie.“
„Prečo to robíš?“ štekol Sam.
„Čo myslíš?“
„To nebola Deanova chyba,“ povedal Sam. Dean počul v jeho hlase záchvev hnevu. Pravdepodobne je dobre, že tu teraz Charlie nie je, súdiac podľa tónu jeho hlasu, Sam by teraz pravdepodobne spravil niečo poriadne násilné a krvavé, čo by neskôr ľutoval. Je to zvláštne, že to počujem, ale niekedy znie celkom ako otec.
„Ale je, jeho i vášho otca, ale ten démon ho dostal skôr ako ja, takže si užiješ všetku zábavu, ktorú som chystal pre Johna, prepáč, Sam, ale aj ty si Winchester. A čo je dobré pre jedného, je dobré pre všetkých.“
„Sama z toho vynechaj,“ zavrčal Dean. Zatiahneš do toho Sama a si mŕtvy. Neviem ako a neviem kedy, ale si mŕtvy.
„Dean?“ Charlie znel prekvapene. „Ešte stále ma počuješ? Ako sa majú tvoje oči?“ A čo malo dopekla znamenať toto? Samozrejme, že ťa počujem, ty... Och môj bože.
„Čo si mu dal?“ domáhal sa vysvetlenia Sam.
„Špeciálne prekvapenie, na ktorom som pracoval. Chvíľu to trvalo, než to bolo perfektné, vylepšoval som to po kúskoch pár rokov. Keď som si konečne myslel, že to mám, dal som to jednému svojmu kamarátovi, chudák Jim, sedel som vedľa neho, aby som sa uistil, že to má presne taký účinok, aký chcem,“ zlomyseľne sa zasmial. „Samozrejme, že som nevidel tie záchvaty, ale počul som ich, a Bill povedal, že keď zomrel, vyzeral poriadne zle, takže som bol šťastný. Odviezol ho a pochoval miesto mňa, kým ja som bol o toto potešenie okradnutý.“
„Čo si mu dal?“ Sam hovoril ticho, pokojne. „Čo sa bude diať?“ Jeho hlas zostával pokojný, ale Dean v ňom počul čistú zúrivosť.
„Kopec srandy a zábavy. Prišiel som o oči, prišiel som o nohu. Dean stratí oveľa viac, než to všetko skončí, pomaly a isto. Priamo pred tvojimi očami. Škoda, že to John prepásol. Och, a ešte stále je tu môj priateľ, ktorý vás loví. Vráti sa.“
„Viem o tupilakoch. Zbavím sa ho.“
„Jeho možno zvládneš, Sam, vždycky si bol chytrý chlapec, ale aj tak...“
„Čo?“
„Tvoj brat umrie, pekne a pomaly, ale umrie, nie je cesty späť, žiadna protilátka. Len smrť.“
„Za toto po tebe pôjdem a zabijem ťa, Charlie,“ povedal Sam ticho.
„Viem, že to spravíš. Ale Dean bude aj tak mŕtvy,“ Charlie sa smial. „Dobre, porozprávame sa neskôr. Hej, a keď začne kričať, daj mi vedieť. Jimovi trvalo skoro dva dni, než začal kričať. Chcem vedieť, ako to pôjde.“
„Si mŕtvy,“ ozval sa Sam. Dean počul kliknutie, ktoré vyplo vysielačku a umlčalo tak Charlieho hysterický smiech. Je úplne šialený. Som zvedavý, či sa mu to stalo na tom love, alebo už skôr. Každopádne, je mŕtvy. Zatiahol do toho Sama, a za to zomrie.
V malej miestnosti bolo ticho. Dean stále počul búrku besniacu vonku, ale jeho brat bol ticho. Dokonca sa stratil aj zvuk jeho dýchania. Nič, vyzeralo to skoro, ako keby ho tu Sam nechal, úplne samého v zime a tme.
„Sam?“ hanbil sa za strach vo svojom hlase. Kde je? Ešte pred minútou som ho počul, čo sa stalo? Čo Charlie myslel tým...?
Kroky, zneli tlmene, ako keby ich počul skrz vodu, ťahali sa cez miestnosť smerom k nemu. Ťažká váha dopadla na posteľ. „Dean...“
„To je v poriadku, Sam. Už som ti vravel, že je to nebezpečný biznis.“
„Charlie je blázon.“
„O tom niet pochýb.“
„Nie, myslel som, že môžem nájsť spôsob, ako sa z toho dostať,“ objasnil Sam. Dean v jeho hlase počul slzy. Vedel si ho teraz predstaviť. Slzy mu vyvierali v očiach, pomaly stekali po lícach.
„Viem, že hej, Sammy,“ Dean sa natiahol za bratovou rukou, zrazu na tom studenom tmavom mieste potreboval fyzický kontakt. Ticho pomaly narastalo, zvuky búrky utíchali. Vďaka bohu, možno sa búrka stíši natoľko, že sa budeme môcť odtiaľto dostať. Aj keď ešte neviem, akým spôsobom, keď Bill pomáha Charliemu.
Sam mu stisol ruku. „A nech sa deje čokoľvek, Dean, neodídem. Stále tu budem, OK?“
Vďaka, Sammy. „Ja viem, a Sam?“ Nie som si istý, či ťa mám o to požiadať, ale začínam si myslieť, že tentoraz sa z toho nedostanem.
„Áno?“
„Bez ohľadu na to, čo sa stane...“ Nie som si istý, či ťa mám o to požiadať. Vážne si nie som istý, ale dostal ťa do toho, netuším, čo si vlastne myslel, ale, Sam, nesmie sa z toho dostať, keď ťa do toho zatiahol, alebo keď sa pokúšal dostať otca, dobre?
„Och, nerob si starosti, Dean,“ v bratovom hlase začul oceľovo chladný, desivý tón, ktorý sa v Samovom jemnom prejave nikdy predtým neobjavil. „Charlie je už mŕtvy. Jedinou otázkou zostáva len to, ako ľahko zomrie.“


Naposledy upravil just-me dňa 06.11.12 19:00, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
astík
Crossroads demon
Crossroads demon


Počet príspevkov : 488
Bydlisko : Praha
Nálada : with spn awesome
Registration date : 19.01.2012

OdoslaťPredmet: Behind the Wall of Sleep   21.10.12 20:44

just-me: děsivé pokračování a perfektní překlad - děkuju Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
syd
Pocestný duch
Pocestný duch


Počet príspevkov : 109
Bydlisko : Praha
Registration date : 24.07.2008

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   22.10.12 14:40

just-me: jéééé, pokráááčko! SUPER! aspoň mám co dělat, než mi skončí pracovní doba Wink Díky moc
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://supernatural-cz.blog.cz
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   22.10.12 19:32

To tedy zní naprosto zlověstně - Dean pomalu umře, není léku. Sad Snad ještě Sam najde nějaký způsob, jak ho zachránit. Smile
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
bohdy
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1570
Age : 31
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   22.10.12 19:57

Tak to je fakt drsné!!! Vypadá to, že Dean příjde brzy i o sluch. Těším se na pokračování!!!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
just-me
Lovec v plienkach
Lovec v plienkach


Počet príspevkov : 225
Bydlisko : Slovensko
Nálada : nevyliečitelný optimista...
Registration date : 26.03.2011

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   06.11.12 19:39

Konečne zase raz posielam ďalšiu časť. Zase len kúsok, to aby ste vedeli, že na vás stále myslím Wink , aj napriek množstvu práce . A len čo nadriadeného a zbytok vedenia pre istotu s ním , dočkáte sa aj dlhšieho pokračovania... a možno dokonca aj dokončenia Wink

Kapitola 5

Words that grow read to your sorrow
Words that grow read no tomorrow


Vonku zavýjal vietor, plastikové sáčky, ktorými improvizovane opravil dvere sa vzdúvali a plieskali, napínali izolačnú lepiacu pásku, ktorá ich držala na mieste. Oheň s hlasným praskotom zaiskril a nad tým všetkým znel zvučný smiech. Chorý zvuk niekoho, zabávajúceho sa na utrpení jeho brata, bol to smiech niekoho, kto sa už načisto zbláznil.
„Si mŕtvy,“ Sam vypol rádio, aby umlčal Charlieho hysterický smiech. Horšie, než len mŕtvy, Charlie, zaplatíš za to, čo si spravil Deanovi. V minulosti i teraz.
Namrzene hľadel na rádio. Čo, dočerta, budem robiť? Ako mám Deana odtiaľto dostať? Čo Charlie myslel tým, že Dean ho ešte stále počuje? Och, bože.
„Sam?“ Deanov hlas znel pevne, ale Sam v ňom počul jemný podtón strachu.
Sam sa postavil a prešiel k posteli, opatrne sa posadil vedľa brata, snažiac sa neotriasť priveľmi Deanovým zraneným telom. „Dean...“
„To je v poriadku, Sam. Už som ti vravel, že je to nebezpečný biznis,“ odvetil jeho brat so zničeným úškrnom.
„Charlie je blázon,“ skonštatoval Sam. A to môže viesť k chybám. Dean, niečo môžem zvládnuť, niečo môžem vyriešiť.
„O tom niet pochýb.“
„Nie, myslel som, že môžem nájsť spôsob, ako sa z toho dostať,“ Sam cítil slzy vo svojich očiach, keď sa díval na Deana, bratove nevidomé oči sa obrátili jeho smerom.
„Viem, že hej, Sammy,“ Dean sa natiahol za jeho rukou.
Sam vzal jeho ruku do svojej. Neboj sa, Dean, nebudem si ťa kvôli tomuto doberať. Myslím, že tentokrát máš na to dosť dobrý dôvod. „A nech sa deje čokoľvek, Dean, neodídem. Stále tu budem, OK?“
„Ja viem, a Sam.“
„Áno?“
„Bez ohľadu na to, čo sa stane...“ ozval sa Dean ticho. Sam sa díval na súrodenca, ľahko dokázal prečítať emócie v jeho očiach. Videl slzy, ktoré sa držali na jeho lícach, dokonca aj teraz, keď bojoval so svojou žiadosťou.
„Och, nerob si starosti, Dean. Charlie je už mŕtvy. Jedinou otázkou zostáva len to, ako ľahko zomrie.“ Za všetko, čo ti urobil, Dean, umrie. A nezáleží na tom, čo ti hovorím, nebude to mať ľahké. Za toto nie.
„Dobre,“ odľahlo Deanovi. „Zaslúži si to za to, že ťa do toho vtiahol.“
„Čože?“ Sam bol z brata vyvalený, z jeho nahnevanej reakcie. Hádam neveríš tomu, že toto je ten dôvod, že nie? Dean, a neber to v zlom, ale fakt si niekedy myslím, že ti šibe. „Sklapni.“
„Čože?“
„Proste sklapni,“ Sam sa donútil k ľahkému tónu v nádeji, že jeho brat zareaguje zvyčajným spôsobom.
„Blbec.“
„Idiot,“ Sam sa usmial, táto výmena ho upokojila, ako vždy. „Nájdem cestu odtiaľto, Dean.“
„Máš niečo o našom priateľovi medveďovi a jeho parťákoch?“ spýtal sa Dean.
„Otec mal vo svojom denníku nejaké informácie o tupilakoch, dúfam, že tam niekde bude aj riešenie.“ Sam sa pozrel na Deana. Ten bol už niekoľko dlhých minút celkom ticho. Sam začal panikáriť. „Dean?“
„Huh, prepáč, zamyslel som sa. Niečo o... hmmm... po tom love v Montane. Dáš mi ešte chvíľku na premyslenie, ok?“
„Nepresiľ sa príliš všetkým tým premýšľaním,“ Sam vstal. „Zatiaľ čo budeš premýšľať, idem ešte navariť nejakú kávu, aj tak to chvíľu potrvá, že?“
„Sklapni, Sammy,“ uškrnul sa Dean.
Sam potlačil kanvicu ďalej do ohňa a nabral zhrudkovatenú kávu do šálok. Bol by som rád, keby tu bolo aspoň trochu mlieka alebo niečoho podobného do tej kávy. Je vážne otrasná. Zaujímalo by ma, či Dean nepotrebuje ďalšie lieky od bolesti. Pozrel na brata, Deanove líca boli červené, mútne oči svedčili o horúčke. Musím ho odtiaľto dostať. Potrebuje sa čo najskôr dostať do lekárskej opatery, kvôli tým ranám od medveďa, skôr než sa to zhorší. Sam dorobil kávu a sadol si na koniec postele. „Ako ti ide premýšľanie?“
„Je to ťažká práca,“ Dean si vzal šálku, ktorú mu Sam vtlačil do dlane. „Je tu niečo, ale nemôžem sa toho poriadne dotknúť. Veď vieš, je to priamo tu, viem to, len to nevidím.“ Odmlčal sa, sklopil pohľad a odvrátil sa od Sama.
„Dean?“ spýtal sa Sam ticho, vycítiac jeho zmenu nálady, Dean bol v tejto chvíli veľmi blízko zúfalstva. Videl to. „Bude to v poriadku.“ Musí to byť v poriadku, nie je žiaden iný spôsob, ako by to malo dopadnúť.
„Ja viem, že som už mŕtvy, vieš, v tom to nie je. To je pravdepodobne tá najjednoduchšia časť. Ale čo to vravel? Bol prekvapený, že ho ešte počujem? Myslíš...?“ Dean prehltol.
„Myslím si, že sa s tebou len zahráva,“ odvetil Sam. Bože, dúfam, že mám pravdu.
„Hej, možno...“ Dean otočil hlavou, vyzeralo to takmer, akoby sa pozrel na mladšieho bračeka. Slzy sa mu leskli v očiach.
„Nájdem riešenie, Dean,“ presviedčal ho Sam. „Všetkého, vrátane tvojich očí.“ Sľubujem, Dean.
„Ako, Sam? Charlie bol od toho lovu slepý. Nikto mu s tým nijako nevedel pomôcť a to hľadal odpovede všade možne. Volal každému liečiteľovi, na ktorého si spomenul, viem to, otec mi to povedal potom, čo Charlie volal Joeovi Bilagodymu, tomu Navajskému šamanovi. Nič sa už nedalo robiť.“ Odmlčal sa a zhlboka sa nadýchol. „Ako budem v tomto stave loviť? Som zbytočný.“ Sam v tých tichých slovách počul porážku, zúfalstvo, takmer rezignáciu.
„Dean,“ Sam sa na chvíľu odmlčal a potlačil narastajúcu zúrivosť na Charlieho. Za toto umrie a rozhodne to nebude mať jednoduché. „Nie si... Nemôžeš... Nemyslím si, že je to ten istý jed. Počul si ho, pracoval na ňom roky. Je to niečo iné, a keď už tá otrava bola spôsobená, môže byť aj odčinená.“ Dúfam, že je to pravda, Dean, a pokiaľ je tu čo len maličká šanca...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
bohdy
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1570
Age : 31
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   06.11.12 19:45

just-me: Moc děkuji za pokračování, i když to je jen kousek, jak píšeš. I tak jsem ráda. Tato povídka je skvělá a jsem zvědavá, jak to bude pokračovat dál, protože Deanův stav se zdá být bezvýchodný. Tak přeji pevné nervy v práci a když plánuješ , tak hlavně nenápadně
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Behind the Wall of Sleep   Today at 9:28

Návrat hore Goto down
 
Behind the Wall of Sleep
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 2 z 3Choď na stránku : Previous  1, 2, 3  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Seriál :: Fanfiction :: Dokončené poviedky :: just-me-
Prejdi na: