DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  RegistráciaRegistrácia  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny  StránkaStránka  Prihlásenie  

Share | 
 

 Minutes To Midnight - Wincest pg13

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
AutorSpráva
Fay
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 2327
Age : 29
Bydlisko : psychiatrické oddelenie NR - izba č.16
Nálada : *tudududú tudútúúúú*
Registration date : 03.03.2009

OdoslaťPredmet: Minutes To Midnight - Wincest pg13   07.11.11 14:26

Prakticky môže za všetko Nemix, pretože nebyť nášho včerajšieho stretnutia, asi by ma ani nenapadlo pozrieť do svojich starých zložiek s poviedkami. Takže nadávajte keď tak jej

Minutes To Midnight by Fay
Ok, moja prvá Wincest poviedka. Nie som so sebou úplne spokojná, prvá polovica sa mi páči veľmi, tá druha za ňou trochu pokrivkáva, ale snáď si to prečítate a dostanem objektívny názor.
Dean zomiera na poškodené srdce a Sam hľadá spôsob, ako ho zachrániť – 1x12 Faith, trochu inak.

1. True Colours

„Na tri.“ Povedal Dean potichu.
„Raz, dva, tri!“
Sam otvoril dvere od skrine a našiel tam skrývajúce sa dve vystrašené deti, zakrývajúce si svoje uši.
„Je to stále tu?“ spýtal sa Sam a deti prikývli.
„Dobre,“ Dean pozrel priamo na chlapca, „vezmi svoju sestru za ruku a poďme, dostaneme vás odtiaľto.
„Rýchlo!“ povedal Dean prudko, Sam vzal obe deti a rozbehli sa ku schodom.
„Bežte!“ zakričal Dean a Sam s deťmi vybehli zopár schodov, kým ho čosi chytilo za nohu a stiahlo na zem.
„Sammy!“ zakričal Dean a prebehol poza schody. Vystrelil z tasera, avšak netrafil svoj cieľ.
„Odveď ich odtiaľto.“
„Vezmi si toto.“ Sam hodil Deanovi svoj taser a vybehol aj s deťmi von. Dean pomaly prechádzal tmavú miestnosť.
„No tak.“ Namieril svoju baterku do rohu a zbadal beštiu pripomínajúcu vlkodlaka. Netvor vybehol proti Deanovi a sotil ho do steny. Dean spadol na zem do kaluže vody. Videl, ako sa rýchlo blíži k nemu a tak na neho vystrelil elektrickým prúdom z tasera. Netvor sa začal triasť pod vplyvom tisícich voltov, čo si však Dean nevšimol bolo, že taktiež stál v tej mláke. Elektrina prešla cez vodu a zelektrizovala Deanové telo. Netvor spadol na zem, zatiaľ čo sa Dean triasol. Hlavou mu prebehla jediná myšlienka predtým, než upadol do bezvedomia.
Sammy..

„DEAN! Zakričal Sam a rýchlo zbehol po schodoch k nehýbajúcemu sa telu.
„Dean, hej, hej, DEAN!“ zakričal a potriasol svojim bratom. Dean neodpovedal a Sama pohltila panika. Opatrne zodvihol nevládne telo a pod náporom jeho váhy ho pomaly vyniesol hore schodmi. Otvoril zadné dvere Impaly a uložil svojho brata na sedadlá. Prebehol okolo auta a vyrútil sa zo štrkovej cesty.

„Bude to v poriadku, bude to v poriadku!“ opakoval si nahlas a neustále kontroloval Deana ležiaceho na zadnom sedadle. Z nosa mu vytekala tmavočervená stužka krvi.
„Do riti!“ zakričal Sam a pridal plyn. Potreboval sa dostať do nemocnice. Rýchlo.

X x x x x x X

Dunelo mu v hlave a mal zaľahnuté v ušiach. Rukou si prešiel po zátylku a potriasol hlavou. Cítil pálčivú bolesť v pravom spánku. Pomaly otvoril oči a zistil, že už sa nenachádza v tmavom suteréne, ale v opustenej miestnosti. Podľa chabého zariadenia a ošúchaných tapiet si bol takmer istý, že je v motelovej izbe. Cez ťažké modré závesy prenikali dovnútra slnečné lúče.

Kedy prestalo pršať? Pomyslel si a pomaly vstal. Až do tej chvíle si neuvedomil, že ho bolí celé telo a rukou si prešiel po stuhnutom svalstve na stehne. Ostrá bolesť ho donútila posadiť sa naspäť na posteľ, ktorá zaprotestovala hlasným zavŕzganím. Rozhliadol sa okolo seba. Nenašiel jediný dôkaz toho, že tu so Samom bývali, oblečenie sa neváľalo na stoličke, zbrane sa nenachádzali na stole a hlavne nikde ani stopy po jeho malom bračekovi.

„Sam?“ povedal chrapľavo a rozkašlal sa. Chvíľu kašľal a škrabalo ho v hrdle. Čo sa to sakra deje? Znova sa pokúsil postaviť, tento krát pripravený na bolesť, ktorá však neprichádzala. Uvedomil si, že aj v hlave mu dunelo podstatne menej a jemný šum v ušiach bol oveľa prijateľnejší. Neisto prešiel k oknu a odtiahol závesy. Jeho oči na krátky moment ožiarilo prudké slnečné svetlo. Znova ich otvoril a rukou si tienil. Nemal najmenšie potuchy, kde sa nachádza, pred sebou videl pustatinu rozprestierajúcu sa do všetkých smerov.

„Čo to sakra?!“ zatiahol záves a prešiel do kúpeľne. Pohľad na svoj odraz ho šokoval. Pod očami sa mu ktoviekedy vytvorili tmavé kruhy, ktoré boli výraznejšie v kontraste s jeho bledou pokožkou. Pustil vodu a opláchol si tvár, potom naplnil pohár, ktorý ležal na kraji umývadla a napil sa. Cítil, ako mu studená voda steká dolu hrdlom a príjemne otupuje miznúce škrabanie. Vypil ešte jeden pohár a začal uvažovať nad tým, čo sa stalo.

Posledné, čo si pamätal bolo, ako mieri taserom na tú ohavnú beštiu. Vedel, že vystrelil, potom jeho myseľ vypovedala službu a pravdepodobne upadol do bezvedomia. Čo však robil v tejto prázdnej izbe? A kde bol Sam? Nutne potreboval hovoriť so svojím bratom, potreboval vedieť, že tie deti zachránili a sú v poriadku. Vyšiel z kúpeľne a rýchlymi krokmi prešiel až k dverám. Stlačil striebornú kľučku, dvere sa však neotvorili. Pokrútil hlavou a silným trhnutím ich otvoril. Vykročil na slnečnú terasu a znova sa rozhliadol. Motelová izba, z ktorej vyšiel bola jedinou budovou, ktorá sa široko ďaleko nachádzala. Malá budova uprostred ničoho.

No to je skvelé. Pomyslel si nahnevane a vykročil po zaprášenej ceste ktovie kam.

X x x x x x X

„Pane, prepáčte mi, ale musím sa spýtať. Nevidím tu v spise žiadne poistenie.“ povedala recepčná Samovi, ktorý sa opieral o pult a nervózne poklepkával rukou.
„Oh, správne, prepáčte.“ odvetil rozpačito a vybral zo svojej peňaženky kartičku, ktorú jej podal.
„Ďakujem, pán Burkovitz.“ prečítala meno na kartičke a začala vypisovať papiere. Sam prešiel k dvom policajtom stojacím v čakárni.
„Môžeme to dokončiť aj neskôr.“ ozval sa nižší muž a svoje oči upieral na Samovu tvár s ospravedlňujúcim sa pohľadom.
„Nie, to je v poriadku. Chceli sme ísť skratkou a tak sme tam odbočili. Ako sme mali otvorené okná, začuli sme výkrik a tak sme spomalili. Z toho domu sa ozval ešte jeden výkrik a tak sme zastavili a vbehli tam.“ vysvetľoval Sam a nervózne si rukou pretrel čelo. Čo im trvá tak dlho? Otočil sa do dlhej chodby vyhliadajúc doktora, ktorý Deana prijímal.
„A našli ste tie deti v suteréne?“ spýtal sa druhý policajt, tmavovlasý muž s miernou briadkou a Sam sa na ňho obrátil.
„Áno.“
„Vďaka Bohu, že ste ich našli.“
Sam sa znova otočil a zbadal doktora, ako k nim pomaly kráča.
„Ospravedlníte ma?“ spýtal sa policajtov, na odpoveď však nečakal a rýchlo kráčal oproti doktorovi.
„Doktor, je...“
„Váš brat je stále v bezvedomí,“ sledoval stúpajúcu paniku v Samovej tvári a položil mu ruku na rameno a pokračoval, „v tomto okamihu to však nie je kritické, čoskoro by sa mal prebrať.“

„A?“ povedal Sam drsnejšie, ako mal pôvodne v pláne, bol však na smrť vystrašený.
„Elektrický výboj, ktorý ho zasiahol, mu spôsobil infarkt. Obávam sa, že dosť silný. Jeho srdce je poškodené.“
„Ako poškodené?“ spýtal sa Sam so zatajeným dychom a jeho vlastné srdce bilo ako o závod.
„Spravili sme všetko, čo sme mohli. V momentálnom stave sa môžeme pokúsiť spraviť všetko pre to, aby sa cítil pohodlne. Má asi tri týždne, maximálne mesiac. Je mi to veľmi ľúto.“ odpovedal Samovi potichu. Tento týždeň to bol už tretí pacient, ktorému neostávalo viac času, ako mesiac života. Občas svoju prácu skutočne nenávidel.
„Nie, nie. Musí tu byť niečo...niečo čo môžete spraviť. Nejaká liečba, čokoľvek.“ vychŕlil zo seba Sam takmer prosebne a cítil, ako sa mu sťahuje hrdlo.
„Nedokážeme robiť zázraky. Skutočne ma to mrzí.“
Samovi sa začali oči napĺňať slzami a prikývol. Doktor mu podal ruku a rýchlo odišiel. Sam sa zosunul do plastikového kresla čakárne a hlavu si oprel do dlaní.

X x x x x x X

Cítil sa bezmocne, čo mu pripomenulo zážitok z dávnej minulosti, keď bol jeho život takmer bezstarostný, keď nemal potuchy o duchoch, vlkodlakoch ani démonoch, keď jeho jedinou starosťou bolo, kedy sa vráti ocko. John bol na jednom zo svojich dôležitých stretnutí, ako vždy hovorieval Sammymu a Dean ho vzal do zábavného centra, kde presedeli hodiny pri hracích automatoch. Sam bol tak zažraný do hry, že si nevšimol, keď sa Dean vytratil. Po nejakej dobe sa obrátil a zistil, že ostal úplne sám a panika, ktorá ovládla jeho myseľ stúpala, pretože ho nikde nevedel nájsť. Z toho, čo sa im John snažil vštiepiť do hlavy si zapamätal, že musí zostať na mieste, kde bol s Deanom naposledy a tak sa posadil na stoličku k automatu a snažil sa potlačiť slzy.

Chlapi neplačú, spomínal si na Deanové slová a rukou si pretrel slziace oči. Radosť a úľava zároveň sa dostavili asi sekundu po tom, ako zbadal široko sa usmievajúceho Deana s dvoma papierovými sáčkami, kráčajúceho k nemu.

„Myslel som si, že by sme si mohli dať niečo pod zub.“ posadil sa na stoličku vedľa Sama a podal mu papierový sáčok s burgerom.
„Ďakujem.“ široko sa usmial Sammy a Dean mu jemne rozcuchal vlasy.
„Od toho sú starší bratia. Starajú sa o tých malých.“ odvetil Dean a pustil sa do svojho slaninového burgeru.

X x x x x x X

Zodvihol hlavu a poutieral si zaslzenú tvár. Teraz sa musel postarať o svojho brata on. Vstal a prešiel k nemocničnej izbe, v ktorej ležal jeho braček. Zastavil sa pred dverami, zhlboka sa nadýchol a vstúpil dovnútra.

Dean ležal v posteli, zakrytý bielou plachtou a ruky položené na bruchu. Už dlhú dobu Sam nevidel na jeho tvári taký pokojný výraz, ako teraz. Vyzeral, akoby spal, skutočne spal, nedalo sa to ani porovnať s polospánkom, ktorý obaja bratia poctivo trénovali, keď boli mladší, ktorý ich nútil byť stále v strehu. Sam potichu zavzlykal a pritiahol si stoličku čo najbližšie k Deanovi. Do svojich teplých dlaní vzal Deanovú studenšiu a jemne mu ju šúchal, aby ju zohrial. Trvalo mu dlho, kým zodvihol pohľad od jeho ruky a pozrel mu do uvoľnenej tváre. Zhlboka sa nadýchol.

„Dean?“ povedal potichu, akoby sa chcel len uistiť, že spí, že sa čochvíľa preberie a ospalým hlasom mu vynadá, prečo ho budí tak skoro. Na Deanovej tvári sa však nepohol ani sval, žiaden náznak toho, že by sa mal zobudiť. Čo by Sam dal za to, aby mu Dean vynadal a potom sa začal sťažovať na všetko okolo seba, kým do svojho tela nedostane potrebnú dávku kofeínu. Mierne sa pousmial nad spomienkou na svojho otráveného bračeka po ráne a slzy mu začali znova kĺzať po stále vlhkej tvári.

„Dean, prosím ťa, Dean, pre všetko na svete, preber sa. Potrebujem ťa, Dean, prosím ťa.“ Oprel si hlavu o Deanovú zohriatu ruku a vzlykal, až kým ho plač nepripravil o posledné zvyšky energie a od únavy nezaspal.

X x x x x x X

Nevedel, ako dlho kráčal po tej zaprášenej ceste, pripadalo mu to ako celú večnosť a slnko nad jeho hlavou nepríjemne rozpaľovala jeho pokožku. Snažil sa spomenúť si na nejaký podstatný detail z dnešného lovu – nebol si úplne istý, mimo iných vecí, aký je deň, keď vchádzali do toho starého domu, obloha bola zatiahnutá a nepríjemný dážď kropil všetko naokolo – ktorý by dokázal vysvetliť, kde sa nachádza a kde sakra je Sam. Na Sama myslel aj keď v diaľke zbadal menšiu budovu. Pocítil určitú vlnu úľavy a pridal do kroku.

„To snáď. ..KURVA!“ zakričal Dean keď si uvedomil, že stojí pred motelovou izbou, ktorú opustil pred celou večnosťou.

Musel som ísť do akéhosi divného kruhu, pomyslel si a kopnutím otvoril dvere. Miestnosť však už nebola taká opustená, ako keď odchádzal. Na posteli sedela chrbtom k nemu žena v svetlých ramienkových šatách, ktoré sa jej vlnili pri kotníku.

„Kto ste?“ spýtal sa podráždene a treskol s dverami. Žena sa k nemu pomaly otočila a Dean ostal stáť na mieste v nemom úžase. To snáď... ale veď to... nemohlo to byť skutočné. Trasúcou rukou si pretrel oči, žmurkol, no žena sediaca na posteli tam stále bola. Letmo sa na ňho usmievala.

„Dean. Rada Ťa znova vidím.“ povedala Mary a poklepala rukou na posteľ. Nebol si istý, ako sa pohol, mal pocit, akoby jeho telo fungovalo na autopilot, oči stále nespúšťal zo svojej matky. Mŕtvej matky.

Posadil sa vedľa nej a na jeho tvári sa odzrkadľoval úžas spojený s tupou bolesťou, ktorú v sebe udržiaval roky. Tá bolesť, spomienka na jeho matku, ho nútila ráno vstať a bojovať s príšerami, pomáhať ľuďom a hlavne zabrániť temnote spôsobiť komukoľvek rovnakú bolesť.

„Ako... Čo sa ...“ koktal Dean, no Mary ho stavila, rukou pohladiac jeho rozpálené líce.
„Dean, nemáme veľa času. Musím s Tebou hovoriť,“ ruku nechala na jeho líci a pobozkala ho na druhé, „je to dôležité.“

Zavrel oči, hlasno si povzdychol a znova ich otvoril. Stále tam sedela, usmievala sa na ňho a z očí jej sršala láska ku svojmu dávno stratenému dieťaťu.
„Musíš sa pripraviť Dean. Musíš pripraviť Sammyho. Tvoj čas nastal a teraz musíš ísť.“ Jej tvár na chvíľu zahalil tieň smútku, Dean však premýšľal nad jej slovami, ktoré mu nedávali význam.

„Nerozumiem. A kde je Sam?“ prudko sa otočil do miestnosti, ktorá bola však stále rovnako prázdna.
„Sam je v poriadku. Pamätáš si, čo sa stalo?“ spýtala sa zvedavo a rukami prekryla Deanové dlane.
„Boli sme na love a ... Ten bastard.“ zasyčal Dean.
„Vieš čo sa Ti stalo zlatko?“ spýtala sa Mary naliehavo a Dean pokrútil hlavou.
„Dostal si zásah elektrickým prúdom.“ povedala smutne a na moment odvrátila zrak od jeho zelených očí, ktoré sa pomaly plnili porozumením.

„Ja.. ne... To nemôže.. Nie.“ pustil jej ruky a dlaňou si prešiel po tvári. Vedel, že tá hlúpa vec, ktorou ho zasiahol mala tisícku voltov, nebol si však úplne istý, čo tým presne chcela povedať. Bol snáď...

„Nie.“ Vycítila jeho myšlienky Mary a znova mu pozrela do očí. „Zatiaľ.“
„Čo tým myslíš zatiaľ?“ spýtal sa prudko a vstal. Znovu potriasol hlavou.
„To nemôže byť pravda, musíš niečo spraviť. Mami...“ potichu šepol a nechápavo hľadel do jej smutnej tváre.

„Niet čo spraviť. Nastal tvoj čas.“ Zopakovala a natiahla k nemu ruku. Dean sa inštinktívne odtiahol, akoby bola akousi hrozbou a o krok cúvol. Stiahla ruku a pokúsila sa na ňho usmiať.

„Dean, čoskoro bude po všetkom. Musíš to pochopiť.“ vstala a pristúpila k nemu. Tentoraz ostal stáť a pocítil jej ruku na svojej hrudi. Pozrel sa jej do tváre a jeho telo zaplavilo teplo spojené s pocitom, ktorý nikdy nezažil tak intenzívne, ako teraz. Pocit domova, pocit bezpečia, pocit, že niekam patrí. Všimla si, ako sa mu vyhladili vrásky na tvári a pohladila ho po líci.

„Už tomu rozumieš?“ spýtala sa a Dean prikývol.
„Musím sa vrátiť, kvôli Sammymu. Prosím?“ spýtal sa hlasom pripomínajúcim malé dieťa a Mary sa široko usmiala, chápajúc jeho postoj. Vedel, že s tým nič nespraví, no potreboval sa naposledy pozrieť do tváre svojho brata.
„Všetko má svoj čas. Budem na Teba čakať.“ pobozkala ho na líce a vyšla z izby.

„Kvôli Sammymu.“ zopakoval a posadil sa na posteľ. Odrazu sa cítil unavene, príliš unavene, a tak si ľahol a v okamihu, keď sa jeho tvár dotkla mäkkého vankúša, zaspal.
Kvôli Sammymu, našepkávalo mu podvedomie do bezsenného spánku.

X x x x x x X

Jeho viečka boli tak ťažké, že nedokázal otvoriť oči. Hlboko sa nadýchol a jeho telo sa naplo pod silnou bolesťou vystreľujúcou z jeho hrude. Zasyčal a znova sa pokúsil nadýchnuť.

Sam sa strhol a pozrel na svojho brata. Jeho ruka, ktorú stále držal sa mierne triasla.
„Dean?“ zodvihol sa a sledoval, ako Dean pomaly otvoril oči.
„Sammy.“ povedal uľavene Dean a chytil Samovú ruku. Bolesť mu vystreľovala do končekov prstov, ako sa snažil plytko dýchať a tvár sa mu skrútila od bolesti.
„Sestra!!!“ zakričal Sammy a prisunul sa bližšie k Deanovi. Rukou mu pohladil odrazu spotené čelo a netrpezlivo pozeral na dvere nemocničnej izby.
„Sammy, čo...Aaaah.“ vzdychol Dean a prudko stlačil Samovú ruku. Vtedy do izby vbehla sestrička a jeden pohľad na zraneného muža jej stačil na to, aby vybehla pre lieky. Sam vedel, že pochopila a tak sa znova obrátil na trpiaceho Deana.
„Dean, vydrž, o chvíľu sa Ti uľaví.“ snažil sa ho ukludniť a srdce mu besne bilo. Dean sa pokúsil uvoľniť a potichu vzdychol. Sestrička pribehla so striekačkou a pichla Deanovi dávku analgetík. Pohladila ho po ruke a potom mu chytila čelo len kúsok od miesta, kde mal Sammy svoju.

„Má teplotu. Môže to byť kvôli zlomeným rebrám. Prinesiem mu novú infúziu.“ povedala pohotovo a znova vybehla z izby.
Sam bol neskutočne nahnevaný. Doktor mu povedal o infarkte, ale zlomené rebrá nespomenul. Kto vie, čo ešte zabudol? Myšlienka na rozhovor s doktorom ho znova uvrhla do smútku a v snahe odohnať ju sa pozrel na Deana. Zdalo sa mu, že sa uvoľnil, pravdepodobne zabrali lieky, ktoré mu dala.

„Sammy...?“ šepol takmer nepočuteľne a Sam sa naklonil bližšie, aby ho počul.
„Dean, si v nemocnici,“ pochopil, čo sa chcel opýtať a snažil sa hovoriť čo najpokojnejšie, aj keď sa mu hlas mierne triasol, „ten bastard ťa dobre doriadil. Ale bude to v poriadku Dean, všetko bude v poriadku.“ pobozkal jeho rozpálené čelo. Dean zavrel oči a z miesta, kde ho Sam pobozkal cítil príjemné teplo navzdory chladu, ktorý ho obklopoval.
„Je mi... zima, Sammy.“ povedal trochu zreteľnejšie a pozrel sa do zaslzených očí svojho malého bračeka. Nemohol ho opustiť, nie teraz. Dúfal, že si to Mary rozmyslí, že to pochopí, keď uvidí Sammyho. Spomenul si na ten pocit, ktorý sa jeho telom plazil ako omamná látka keď sa ho dotkla a vzdychol. Neopustí Sammyho, nie takto.

„Vydrž, hneď sa vrátim.“
Vybehol na chodbu k sesterskej izbe a zbadal sestričku, ktorá Deanovi dala lieky proti bolesti. Prehrabávala veľkú skriňu s liekmi a vybrala veľkú fľašu s priesvitnou tekutinou.
„Má zimnicu.“ povedal vecne Sam a sledoval jej zdesený výraz.
„To kvôli tej teplote. Dám mu infúziu, to by mu malo pomôcť.“
Sam bol rozzúrený. „Malo? Môj brat sa trasie od zimy a vy mi poviete, že by mu to malo pomôcť? Spravte s tým niečo! Zohrejte ho, dajte mi nejaké prikrývky!“ kričal na ňu a triaslo ho od hnevu.
„Má vysokú teplotu. Nemôžeme ho zohrievať, musíme ho schladiť. Buď zaberie infúzia, alebo to budeme musieť spraviť inak. Toto je tá lepšia cesta, verte mi.“ povedala potichu. Poznala ten výraz, strach o milovanú osobu. Pristúpila k Samovi a pozrela mu do tváre.
„Verte mi.“ nežne sa usmiala a vykročila po dlhej chodbe k Deanovej izbe. Sam sa na moment oprel o drevenú zárubňu a zavrel oči. Chvíľu zhlboka dýchal, potláčajúc úzkosť a potom sa vrátil za Deanom.

Zdalo sa, že znova zaspal. Sestrička – podľa visačky sa volala Jane – mu zaviedla infúziu, pohladila ho po predlaktí, čosi zapísala do karty, ktorá visela na konci postele a odišla. Vo dverách sa otočila a sledovala Sama, ako sa posadil ku svojmu bračekovi a chytil ho za ruku. Smutne si povzdychla a odišla, nechávajúc Winchestrovcov na pospas osudu.

X x x x x x X





_________________
Nekecej a Vessluj!


COME TO THE DARK SIDE… WE HAVE COOKIES!!
They won’t make me leave you, Arthur.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://supernaturalcon.j2fans.cz/
Fay
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 2327
Age : 29
Bydlisko : psychiatrické oddelenie NR - izba č.16
Nálada : *tudududú tudútúúúú*
Registration date : 03.03.2009

OdoslaťPredmet: Re: Minutes To Midnight - Wincest pg13   07.11.11 14:39

2. I Turn To You

Sam nakričal na Deanového ošetrujúceho doktora, pretože mu nepovedal celú pravdu o zdravotnom stave jeho brata. Hlboko sa mu ospravedlnil.
„Prepáčte mi, bola to rušný deň, ja... Mrzí ma to. Ak chcete podať sťažnosť, úplne tomu rozumiem.“ Hrýzlo ho svedomie. Ako mohol niečo také opomenúť? Pohľad do utrápenej Samovej tváre mu to nijak nezľahčoval.
„Keď vášmu bratovi klesne teplota, môže odísť. Treba dávať pozor na tie rebrá, inak nevidím dôvod, aby tu ostával. Jedine ak...“
„Ak čo? Bude chcieť umrieť v nemocnici? V žiadnom prípade! Nechystám sa ho nechať jednoducho umrieť, už vôbec nie tu.“ Zvyšoval svoj hlas Sam a ľudia sediaci v hale sledovali napätý rozhovor dvoch mužov. Rýchlo znova získal sebakontrolu a povedal doktorovi tichšie, o to však nahnevanejšie: „Budem na vás myslieť, keď mu zaručím ten zázrak.“ A odišiel. Doktor rozumel jeho hnevu, po rokoch praxe už dôverne poznal štádium zapierania a bolo mu ľúto umierajúceho Deana, vedel však, že urobil všetko, čo bolo v jeho silách. V ten zázrak ale dúfal tiež, tak ako vždy.

X x x x x x X

Deanová teplota mierne klesla na druhý deň, rebrá mal zafixované a tak mohol takmer normálne dýchať, aj keď s bolesťami. Určite na tom mali podiel aj analgetiká, ktoré s radosťou prijal vždy, keď prišiel ich čas, nahlas to však nikdy nepovedal.
Znudene prepínal televízne stanice. Sam sa na moment zastavil vo dverách a sledoval ho. Vyzeral katastrofálne. Na jeho bledej tvári sa tmavé kruhy pod očami zdali byť obrovské a ruka s ovládačom sa mu mierne triasla.

Čoskoro mu prinesú ďalšie lieky, pomyslel si Sam. Za jeden deň zistil, že je Dean nervózny, kým príde nová dávka liekov od bolesti a aj keď to Dean popieral, určite bol tých krutých 20 minút v bolestiach.

Dean cítil Samov pohľad a tak na chvíľu odvrátil zrak od televízora. Žmurkol na ňho a ďalej klikal ovládačom. Sam vošiel do izby a posadil sa vedľa postele.
„Pozeral si niekedy cez deň telku? Je to katastrofa, nič tam nie je.“ povedal znudene a preklikával sa množstvom staníc, ktoré nemocnica zabezpečovala.
„Hovoril som s Tvojim doktorom.“ začal Sammy vážne a skúmavo sledoval Deanovú tvár.
„Ako niekto môže sledovať tie mexické kraviny.“ hneval sa Dean a klikal ďalej, ignorujúc Samovú poznámku. Sam si povzdychol.
„Dean.“
Dean vypol televízor, ovládač položil na nočný stolík a pozrel sa Samovi do očí. Bolo mu jasné, že to príde a Sam sa s tým len tak nezmieri.
„Dobre. Vyzerá to tak, že budeš musieť odísť bezo mňa.“ bojoval so svojimi myšlienkami Dean. Stále mu nepovedal o svojom divnom sne alebo čo to sakra bolo a vedel, že neexistuje nič na svete, čo by dokázalo zabezpečiť, aby zostal so Samom dlhšie, ako tie prekliate tri týždne. Snažil sa nedať na sebe nič poznať.
„O čom to hovoríš? Určite Ťa tu nenechám.“ presviedčal ho Sammy a chytil Deana za ruku. Dean zavrel oči a na chvíľku, na krátky moment sa pokúsil uveriť jeho slovám. Vedel, že tento krát neboli príčinou jeho bolesti v hrudníku zlomené rebrá, ale zlomené srdce. Ironické, ale doslovné.
„A radšej sa postaraj o moje auto, pretože inak Ťa budem chodiť strašiť.“ falošne sa usmial a divil sa, že dokázal Sama takto jednoducho oklamať.
„To vôbec nie je smiešne.“ krútil hlavou Sam, znova potláčajúc slzy, ktoré ho neľútostne pálili v očiach.
„Ale no tak, je to trocha smiešne.“ pohľad na zroneného Sammyho ho ničil a tak na chvíľu odvrátil svoj zrak. Cítil, ako ho Sam chytil za bradu a tak sa na ňho otočil. Jeho malému bračekovi tiekli slzy. Dean sa nenávidel. Nenávidel vidieť svojho Sammyho plakať, hlavne keď bol dôvodom on. Miloval ho viac ako svoj vlastný život a toto mu lámalo – a mal by prestať s tými metaforami, naozaj to nebolo vtipné – srdce.

„Pozri Sammy,“ povedal nežne a pohladil ho po líci, „čo viac dodať. Máme nebezpečnú prácu a ja som to posral. Koniec diskusie.“ Sam prikryl Deanovú ruku na jeho líci svojou a zhlboka sa nadýchol.
„Nehovor tak, dobre?“ hlas sa mu triasol, „Stále sú tu nejaké možnosti.“ Dean vedel, že sa kvôli Samovi musí držať pohromade.
„O akých možnostiach hovoríš? Oh, jasné, pohreb, alebo kremácia.“ Samom mierne trhlo a Dean sa nenávidel viac, ako doteraz, ak to vôbec bolo možné. „Viem, že to nie je jednoduché, ale ja tu zomriem...Čoskoro,“ dodal, kým v sebe našiel dostatok síl, „a Ty tomu nezabrániš.“
„Tak sa dobre pozeraj.“ odtiahol sa od neho a odišiel, ignorujúc Deana volajúceho jeho meno.

X x x x x x X

Posadil sa k sesterskej izbe a čakal, kým vyjde sestrička s Deanovými liekmi.
„Ah, Sam. Zľakla som sa.“ povedala Jane a usmiala sa na ňho. Jej úsmev zmizol hneď, ako sa na ňu obrátila Samová smutná tvár a posadila sa vedľa neho.
„Ako mu je?“ spýtala sa a položila mu ruku na rameno.
„Ako by mu mohlo byť? Už sa zmieril s tým, že umrie.“ odvetil Sam plačlivo. Pri Deanovi sa snažil držať skrátka, teraz sa prestal snažiť a začal potichu plakať. Tvár si zakryl rukami a po zápästiach mu stekali horúce slzy. Jane položila infúzny set na vedľajšiu stoličku a objala vysokého chlapca okolo ramien.

„Sam, musíš sa s tým zmieriť aj Ty. Nemôžeš nič spraviť a nech je to akokoľvek bolestivé, je to tak.“ šepla potichu a Sammy si ju pritiahol bližšie, hlavu opierajúc o jej rameno. Sedeli v objatí len chvíľu, keď ju Sam odtiahol a červenými očami jej pozrel do tváre.
„Musím to aspoň skúsiť. Je to môj brat. Nič nie je pre mňa dôležitejšie, ako on.“
Nevedela, čo mu na to má povedať a tak ho znova silne objala. Vzlykal a zatiaľ čo ho hladila po stuhnutom chrbte, rozmýšľal nad tým, čo môže spraviť.
„Keď mu dáš tie lieky, bude spať, však?“ potichu povedal do premočenej látky na jej ramene.
„Áno, musí si oddýchnuť.“ prikývla. Sam sa od nej odtiahol, poutieral si tvár do trička a pokúsil sa usmiať.
„Vrátim sa.“
„Dobre.“

X x x x x x X

Sedel pri stole v motelovej izbe, obklopený kardiologickými článkami a šúchal si ľavý spánok. Mal pocit, že nespal od Deanovej nehody, nemal to však v pláne, kým niečo nevymyslí. Zatvoril notebook a siahol po mobile. Už dva dni sa pokúšal dovolať Johnovi. Aj keď si to nerád pripúšťal, potreboval ho pri sebe. Túžil po tom, aby bol pri nich, aby ho objal a povedal mu, že to bude v poriadku, aby prišiel s nejakým prelomovým nápadom, ktorý jeho Deana zachráni. Jeho volanie však nebolo vypočuté a po štvrtom zvonení sa ozvalo známe, „Tu je John Winchester. Momentálne nie som v dosahu. Ak ide o pohotovosť, zavolajte môjmu synovi Deanovi...“ Zložil. Bol nahnevaný, unavený a predtým, ako sa vráti do nemocnice sa chcel ešte osprchovať. Vstal a cestou do kúpeľne sa zbavil oblečenia, ktoré sa nepríjemne lepilo na jeho spotenú kožu. Pustil na seba prúd vlažnej vody a hlavu si oprel o kachličky. Jeho mozog pracoval na plné obrátky. Za posledné štyri hodiny obvolal všetkých známych, ktorí by mu vedeli pomôcť, ľudí z Johnového denníka, zatiaľ však žiadna odozva. Nikto mu nevedel pomôcť, nikto nepoznal človeka, ktorý by dokázal dať Deanové srdce znova do poriadku. Možnosťou bola transplantácia, avšak pri takom krátkom čase, ktorý im ostával, tomu veľkú nádej nedával. Ľudia čakali na nové srdce mesiace, dokonca roky, Dean mal tri týždne. Prepadávajúci pocit úzkosti sa snažil zahnať studenou vodou, ktorá však spôsobila len to, že sa jeho telo začalo chvieť. Vyšiel zo sprchy a poutieral sa. V izbe sa obliekol, vzal notebook, mobil a vyrazil za Deanom.

X x x x x x X

Boli dve hodiny ráno a nemocničnú izbu osvetľovali jedine prístroje zaznamenávajúce Deanové vitálne funkcie a Samov notebook. Ubehol týždeň a Sammy stále nedostal nápad, ktorý by ich oboch zachránil.

Deanovi sa vrátila teplota. Aj keď to bol otrasný pocit, Sam bol trochu rád, pretože neexistoval iný spôsob, ako ho donútiť zostať v nemocnici a nevedel si predstaviť, že by ho priviedol do motelovej izby. Čo by vôbec robili? Sledovali televízor? To robil Dean aj tu, ale aspoň pod lekárskym dohľadom a s množstvom liekov na bolesť, ktorá ho trápila vďaka zlomeným rebrám. Vyzeral vychudnutejšie, kruhy pod očami boli tmavé ako sametová obloha a na mieste, kde mal zlomené dve rebrá sa mu vytvorila tmavomodrá modrina. Sammy sa zhlboka nadýchol a ďalej prehľadával internet. Ani nevedel, čo presne hľadá, len tak prechádzal rôzne fóra o poškodeniach srdca.

Dean zavzdychal a upútal tak Samovú pozornosť. Odložil notebook a prišiel k nemu. Posadil sa na posteľ a tak ako vždy chytil jeho ruku do svojich dlaní.
„Sammy...nie, nie, Sammy!“ vzdychal Dean zo sna a Sam si nebol istý, či ho má prebudiť. Pohladil ho po čele.
„Nemôžem tu Sammyho nechať, mami...“
Sam zdesene pozrel na Deanovú tvár a cítil, ako sa jeho ruka začala chvieť.
„Dean,“ povedal potichu, no Dean nereagoval. Ďalej sa triasol a šepkal slová, ktorým Sam nerozumel. Sam mu jemne potriasol ramenom a Dean sa strhol zo sna.
„Sammy?“ spýtal sa dezorientovane. Jeho búšiace srdce bolo počuť vďaka prístroju, ktorý divoko pípal. Jane strčila hlavu do dverí.
„Je všetko v poriadku?“ spýtala sa váhavo.
„Zlý sen.“ povedal Sam a svoju pozornosť obrátil k Deanovi. Ťažko dýchal a bolesť mu znova skrútila tvár do nepeknej grimasy. Jane vyšla na chodbu a podľa Samových predpokladov sa o chvíľu vrátila so striekačkou.
„Šššš Dean, to bude v poriadku.“ ukľudňovala vystrašeného Deana a rukou mu prebehla po čele.
„Teplotu nemá,“ povedala Samovi a odišla. Nedokázala pri tých dvoch chlapcoch tráviť veľa času, trhalo jej to srdce vidieť ich, ako sa trápia. Obľúbila si ich veľmi rýchlo a trochu ju to desilo. Možno to bolo vďaka tomu, že to boli v skutočnosti hrdinovia, ktorí riskovali svoje životy pri záchrane tých detí, možno kvôli oddanosti, ktorú videla na Samovej tvári vždy, keď sa čo len na meter priblížil k svojmu bratovi; možno kvôli láske, ktorej sa mohla priam dotknúť, ak by natiahla ruku. Vzdychla si a posadila sa za stôl v sesterskej izbe, kontrolujúc monitory z ostatných izieb.
„Sam...čo to...“ spýtal sa Dean stále rozpačito a pokúsil sa posadiť sa. Samová ruka ho zatlačila naspäť do matracov.
„Dean, zostaň ležať. Mal si zlý sen.“ povedal nežne Sam a rukou mu prechádzal po predlaktí. Deana to ukľudňovalo – nechcel si pripustiť, že za to môžu oblbováky, ktoré mu práve dali – a tak v tom pokračoval.
„Bol som v motelovej izbe.“ povedal pomaly Dean, spomínajúc si na sen, ktorý sa mu vracal celý týždeň.
„Už je dobre Dean, pššš.“ upokojoval Sammy a nahol sa k Deanovi, aby ho pobozkal na líce. Nikdy si nemyslel, že budú mať medzi sebou taký intímny vzťah. Vlastne, nikdy si nemyslel, že mu to Dean dovolí. Dean sa však nebránil a tak sa Sam prestal ovládať a za posledných pár dní prejavoval Deanovi viac nežnosti, ako za posledných dvadsať rokov.
„Nie Sam, počkaj...“ povedal Dean viac presvedčivo a tak sa Sam napriamil a pozorne ho sledoval.
„Bol som v motelovej izbe, v nejakej pustatine. Bola tam mama.“ Pri spomienke na Mary sa smutne pozrel do Samovej prekvapenej tváre.
„Sammy, povedala mi, že už nie je nič, čo by sme mohli spraviť. Povedala, že ma bude čakať.“
Sam nesúhlasne pokrútil hlavou, no neprerušil ho. Dean si povzdychol.
„Musíš sa s tým zmieriť Sam, kvôli mne. Je ťažšie Ťa tu nechať, keď vidím, ako sa trápiš.“
Mal podozrenie, že analgetiká zatemňovali Deanov mozog. Rozmýšľal nad tým celý týždeň, nikdy nezažil Deana takého zraniteľného, vydeseného, citlivého. Teraz si bol istý.
„Dean, nehovor tak. Vždy sa nájde spôsob, nemôžeš to len tak vzdávať.“
Vedel, že to nebude také jednoduché a vnútorne si nadával, prečo mu o tom nepovedal skôr.
„Povedala mi, že to bude v poriadku. Už na mňa čakajú Sam, cítil som to. Bolo to...“ zastavil sa. V Samovej tvári sa striedalo zdesenie s úžasom.
„To nemyslíš vážne. Dean! Čo sa to s Tebou stalo?“ povedal odrazu nahnevane jeho braček a mierne mu potriasol rukou.
„No tak, vzchop sa. Holými rukami dokážeš zložiť vlkodlaka, nebodaj to teraz len tak vzdáš? Kde je ten Dean Winchester, ktorý sa nebojí ničoho, ktorý skočí do jazera v ktorom je duch, aby zachránil malého chlapca?“
„Sam... Viem, že je to ťažké, ale ver mi, ak by bola nejaká možnosť, tak ju už nájdeš.“
„Nepodceňuj ma braček.“ ozval sa Sam rozzúrene a postavil sa. Dean ho chytil za ruku a prosebne mu pozrel do očí.
„Neodchádzaj.“
Tá prosba a výraz na jeho tvári by presvedčilo asi kohokoľvek a tak sa posadil naspäť a hlavu si oprel o jeho predlaktie.
„Ďakujem.“ zašepkal, rukou ho pohladil po vlasoch a pomaly zaspal. Sam chvíľu počúval jeho tlmené dýchanie, potom ho pobozkal na dlaň a uložil sa naspäť, držiac Deanovú ruku.

X x x x x x X

„Dean,“ prebudil ho jemný ženský hlas, „rada Ťa znova vidím.“ povedala Mary a pohladila ho po dlani. Otvoril oči a zistil, že sa znova vrátil do svojho sna.
„Prečo ma sem stále ťaháš? Nemôžeš mi dať pokoj?“ zavrčal na ňu a prevalil sa na bok. Mrzelo ho, že sa k svojej mame správal tak nepríjemne, viac ho však bolel pohľad do zmätenej Samovej tváre, keď sa pred pár hodinami zobudil.

Nemáš už veľa času, či už to spravíš, alebo nie, aj tak o dva týždne zomrieš.“ Počul besný smiech a zodvihol sa. Nesedela pred ním už jeho mama, ale Sam. Čo sa to sakra stalo? Jeho výraz znežnel.

„Sammy?“ spýtal sa neveriacky a sledoval svojho smejúceho sa brata. Nechápal, ako sa mohol Sam ocitnúť v jeho sne, kde sa rozprával len pred momentom so svojou mamou.
„Čakal si snáď niekoho iného?“ uškrnul sa na neho jeho malý braček a z očí mu nevyžarovalo nič dobré. Dean si pretrel oči a neveriacky pozeral na svojho brata.
„Čo tu robíš?“ spýtal sa potichu.

„Čoby, nepáči sa Ti, čo vidíš v snoch? Obaja veľmi dobre vieme, že to, po čom najviac túžiš, som ja.“ naklonil sa k svojmu bratovi a rukou ho pevne chytil za krk. „A vieme aj to, že to nikdy nebudeš mať.“ Zasmial sa a pobozkal ho. Nie tak, ako si Dean pamätal, nežne na líce, ale vášnivo na pery. Dean sedel ak omámený. Nechápal, čo to do Sama vošlo a prudko ho od seba odstrčil.
„Zbláznil si sa?“ pretrel si pery a pozrel Samovi do očí.
„Myslím, že ten kto sa zbláznil, si Ty. Si zvrátený Dean, predstavovať si v snoch svojho malého bračeka.“ Nepríjemne sa na ňho zaškeril. Toto nie je Sam, nemôže byť, prebleslo Deanovi hlavou a vstal.
„Ideš niekam?“ spýtal sa ho Sam a s mierne naklonenou hlavou zaujato sledoval, ako Dean prechádza hore dole po miestnosti.
„Musím sa zobudiť, musím sa zobudiť...“ šomral si Dean popod nos a Sam – alebo kto to vlastne bol – sa znova rozosmial.
„Takto to nefunguje.“ Pokrútil hlavou a Deanovi pripomínal skôr desaťročného Sama.
„A ako to potom funguje? Prečo ma nechceš pustiť?“ spýtal sa nahnevane. Sam sa postavil a chytil Deana za zápästia, priťahujúc ho bližšie k sebe.
„Ale ja SOM Tvoj brat.“ Úškrn z jeho tváre vymizol a Samová tvár znežnela.
„Mám strach Sam.“ povedal Dean a prijal ponúkané objatie. Sam mu rukou hladil chrbát a jemne ho bozkával na krku. Dean nevedel, prečo to robí, ale nebránil sa. Jeho objatie mu poskytovalo bezpečie a po dlhej dobe sa cítil spokojne. Sam ho od seba na moment odtiahol, aby ho mohol pobozkať, ako pred chvíľou. Tentokrát ho od seba neodstrčil, ale držal ho pevne a pobozkal ho naspäť.

„To je môj Dean,“ vydralo sa zo Samového hrdla a jeho slová Deana jemne šteklili na perách.
„Nikdy som nechcel...“
„Pšt, to je ok Dean,“ položil mu prst na pery a usmial sa, „ja viem. Nemohlo to byť inak.“
„Čo budeme robiť?“ spýtal sa potichu a hlavu oprel o Samové rameno.
„To čo vždy,“ povedal Sam a pritlačil si ho na hruď, „to čo vždy, Dean.“

X x x x x x X

Jemne sebou cukol, no rýchlo si uvedomil, že to bol len sen. Sammy potichu odfukoval na jeho ruke, druhou ho majetnícky držal okolo pásu. Chcel ho pohladiť po vlasoch, no nespravil to, uvedomoval si, že by ho to zobudilo a potreboval si urovnať myšlienky.
Čo to bolo za divný sen? Celý týždeň sa v snoch vracal do tej opustenej miestnosti a rozprával sa so svojou mamou, snažil sa vyjednávať, prosiť, plakať, spraviť čokoľvek, aby ho nechala žiť o niečo dlhšie. Dva týždne, mal už len dva prekliate týždne.
Prečo sa mu tento krát objavil Sam? Cítil sa zvláštne. Na jednu stranu ho desilo, že Sam v sne ho tak jednoducho prekukol, že vedel o jeho slabosti – alebo ako to nazvať – pre jeho bračeka a bolo mu z toho mizerne. Svojim zvráteným spôsobom bol aj rád. Vedel, že ten sen nemá s realitou nič spoločné a nikdy by si nedovolil pokúsiť sa o čokoľvek podobné s jeho „skutočným“ bratom, tento nový zážitok zo sna mu však poskytoval akúsi útechu a istotu, že ho tam bude znova čakať. Prečo bol na neho zo začiatku taký nepríjemný?
Z toľkých myšlienok ho začínala bolieť hlava a začalo ho zalievať teplo. Pravdepodobne teplota, povzdychol si a zavrel oči, čakajúc na sen, ktorý dlhú dobu po tom, ako zaspal, neprichádzal.

X x x x x x X

_________________
Nekecej a Vessluj!


COME TO THE DARK SIDE… WE HAVE COOKIES!!
They won’t make me leave you, Arthur.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://supernaturalcon.j2fans.cz/
Fay
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 2327
Age : 29
Bydlisko : psychiatrické oddelenie NR - izba č.16
Nálada : *tudududú tudútúúúú*
Registration date : 03.03.2009

OdoslaťPredmet: Re: Minutes To Midnight - Wincest pg13   07.11.11 15:06

3. Running Away

Sam pocítil čosi teplé pod svojou hlavou a zobudil sa. Deanová ruka bola horúca, akoby sa dotkol radiátora. Vedel, že sa jeho teplota nezlepšovala, doktori si ju nevedeli vysvetliť. Jeho rebrá sa hojili vcelku dobre, boli zafixované, žiadne vnútorné zranenia nespôsobili, infekciu tiež nedostal...

Sam zodvihol hlavu a všimol si Jane, ktorá práve Deanovi menila infúznu fľašu.
„Môžem pre ňho niečo urobiť?“ spýtal sa Sam rozospalo.
„Ostaň pri ňom a drž ho za ruku,“ povedala Jane a odvrátila sa od neho, utierajúc si slzy. S Deanom to vôbec nevyzeralo dobre. Snažili sa mu zraziť teplotu liekmi, vedela, čo bude nasledovať. Dala im ešte jednu kludnú noc a odišla.

Sam si oprel lakte o posteľ a hlasno zívol, čo zobudilo Deana. Rozospalo sa pozrel na Sama a po dobe, ktorá Samovi pripadala ako večnosť, sa na ňho usmial. Sam jeho úsmev opätoval.
„Tak čo Ruženka, vyspaný?“ zasmial sa a Dean si lenivo zívol.
„Keby si nevydával tie divné zvuky, čo vydávaš, tak by som spal ďalej.“ pousmial sa a natiahol sa k nočnému stolíku pre pohár vody.
„Keby si nebol rozpálený ako radiátor, tak by som sa nezobudil a nevydával tie divné zvuky, ktoré mimochodom,“ štuchol do jeho ruky, „vydávaš tiež. Snívalo sa Ti niečo pekné?“

Deanovi zabehlo a rozkašľal sa. Nevedel, či ho viac rozrušila bolesť strieľajúca z jeho rebier, alebo Samová vecná otázka. Akoby.. zahnal svoje myšlienky a sústredil sa na pravidelné dýchanie, keď videl Samov zdesený výraz. Bol si istý, že vyzeral tragicky – jednou rukou sa snažil udržať pohár s vodou a nevyliať ho na seba, druhú automaticky natiahol s bolestivému miestu na pravej strane hrudníka. Sam mu z ruky vzal pohár a utrápene sledoval Deana bojujúceho s kašľom. Po chvíle sa jeho dýchanie ukludnilo a oprel sa naspäť do vankúšov.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ho Sam a vrátil mu pohár.
„Samozrejme.“ odfrkol Dean a znova sa napil. Kedy mu tak vyschlo v hrdle?
„Mám zavolať sestričku?“ pokračoval Sam vo svojom vypočúvaní a Dean mávol rukou.
„Nechaj Jane, nech si trocha oddýchne. Mimo to, má aj iných pacientov, ako mňa. Neuveríš, ale aj takých, ktorých čaká viac času ako dva týždne.“ povedal Dean nedbalo a položil pohár naspäť na stolík. Samová tvár zosmutnela. Pomaly si začal zvykať na Deanové akceptovanie a zo všetkých síl sa presviedčal o tom, že to na ňho Dean len hrá.
„Myslím, že si ešte zdriemnem,“ uložil sa Dean pomaly, no potom dodal, „dáš na mňa pozor?“
„Vždy.“ sľúbil Sammy a vrátil sa do svojej pôvodnej polohy na Deanovej ruke.

X x x x x x X

Čas v nemocnici začal plynúť viac stereotypne. Dean väčšinu dňa a noci prespal a keď bol pri vedomí, ospalo si robil srandu zo Sama. Začalo to nevinne, Dean mu vyčítal, že je s ním celú dobu a Dean nemá chvíľu súkromia – na čo by mu bolo súkromie, keď sa nevie dostať poriadne z postele, zaujímalo Sama – a pokračovalo to narážkami na jeho zarastenú tvár, neupravené vlasy a nepríjemne páchnuce oblečenie. Po týždni to vzdal a pod Janeninou prísahou, že ak sa čokoľvek stane, hneď mu zavolá, sa rozhodol presunúť na pár hodín do motelovej izby, dopriať si teplú sprchu a možno trochu spánku v normálnej posteli.

Horúca voda príjemne ukľudňovala jeho stuhnuté svaly a tak zavrel oči a užíval si sprchu, kým sa neminula teplá voda. Oholil sa a vyšiel zo sprchy v boxerkách a svetlomodrom tričku a posadil sa k notebooku. Pri kontrole e-mailov ho zaujala správa od jeho priateľa Erica zo Stanfordu.

Sammy,
dlho som o Tebe nepočul. Volala mi Rebecca, vraj to s Tvojim bratom nevyzerá dobre. Veľmi ma to mrzí a ak potrebuješ pomôcť, moje číslo je v prílohe. Možno by sme spolu na niečo prišli.
Eric


Sam si jeho správu prečítal trikrát, kým mu to celé došlo. Prečo ho to nenapadlo skôr? Rýchlo si opísal číslo a vybehol z motelovej izby.

X x x x x x X

„Dean? Dean, zobuď sa.“ potriasol ním Sam. Bolo čoraz ťažšie ho zobudiť, teraz to však bolo dôležité a tak to Sam skúsil trochu silnejšie. Dean zažmurkal a keď zbadal Samovú tvár, široko sa usmial.
„Sammy...“ šepol potichu a Sam mal pocit, že ešte nie je plne pri vedomí.
„Dean, našiel som riešenie,“ povedal rýchlo a posadil sa na kraj postele, „viem, ako Ti pomôcť.“

Zdalo sa, že ho jeho slová konečne plne prebrali k vedomiu a mierne sa nadvihol.
„O čom to hovoríš? Vravel som, nie je...“
„Ale je,“ prerušil ho Sam, „písal mi jeden priateľ zo Stanfordu. Je to na dlhé rozprávanie a mám s ním dnes stretnúť, ale Dean, našiel som spôsob, ako Ťa zachrániť.“
„Sam, nechcem, aby si sa trápil viac, ako sa trápiš. Prosím Ťa, naozaj Ťa prosím, nechaj to tak.“
„Čo keby si na jeden krátky okamih mohol prestať myslieť na mňa a začal myslieť na seba? Vieš, čo Ťa čaká, až umrieš? Potrebuješ to tak súrne zistiť? Z toho ma láskavo vynechaj! Nebudem sa nečinne prizerať, ako môj brat umiera bez boja! Nie po tom všetkom.“ rozzúril sa Sam a odišiel.
Dean si povzdychol a ľahol si naspäť do postele, nechávajúc sa pohltiť teplotou zaplavujúcou jeho telo. Viem, čo ma čaká, pomyslel si. Ty.

X x x x x x X

„Prečo to nedokáže pochopiť?“ spýtal sa a zmenšil ich vzájomnú vzdialenosť na minimum. Sam ho objal pevnejšie a pobozkal ho na čelo.
„Pochopí.“ usmial sa. Dean jeho úsmev opätoval a zložil hlavu na jeho obnaženú hruď. Rukou mu pomaly prechádzal po ramene. Bol príjemne ospalý – aj keď vedel, že to v tejto realite nie je možné – a Sam mu rukou prechádzal vo vlasoch.
„Miluješ ma?“ spýtal sa ho Sam a Dean sa mierne odtiahol, aby mu videl do tváre.
„Navždy.“ Usmial sa a svoj sľub potvrdil bozkom. Sam ho príjemne hladil po chrbte.
„Zostaneš tu so mnou?“ spýtal sa nevinne, no z očí mu sršala žiadostivosť a naliehavosť.
„Musím... najprv sa musím rozlúčiť so Samom. A potom tu zostanem.“ povedal Dean pomaly, akoby si utrieďoval myšlienky. Celá táto situácia bola absurdná, chcel sa rozlúčiť so Samom, ale pritom mu ležal v náručí.
„Ešte týždeň.“ povedal potichu a Dean sa uložil naspäť na svojho brata/milenca.

„Ešte týždeň.“ zopakoval a nasal vôňu svojho bračeka.

X x x x x x X

Impala sa rútila prázdnymi cestami. Do Stanfordu mu zostávala necelá hodina cesty. Nenávidel to ticho, ktoré ho nútilo sústrediť sa na svoje myšlienky a tak zapol rádio. Z reproduktorov sa takmer ihneď ozvali známe tóny piesne od Blue Oyster Cult Don’t Fear the Reaper.

„Bravo Dean!“ nahnevane odfrkol a vybral kazetu. Chvíľu ladil stanice starého rádia, a kým našiel čosi počúvateľné. Auto zaplnili tóny pomalej gitary spojenej so sladkým hlasom speváčky. Nepočúval slová, ktoré spievala, bola to však príjemná pomalá pieseň a tak si vychutnával ladné zvuky gitary.

Po pol hodine skontroloval telefón. Stále ani slovo od Johna. Bol si istý, že si jeho odkazy vypočul, neunúval sa však ozvať. Asi mu skutočne na nás nezáleží, pomyslel si Sam.
Vrátil sa ku spomienkam na Erica. Na Stanforde patril Eric medzi vysokú študentskú elitu. Sam si nebol istý, či sa venoval psychológii, alebo prírodným vedám, prípadne obom naraz, Eric to nikdy nešpecifikoval a Sam sa ho na to v skutočnosti nikdy nespýtal. Bolo tu však niečo iné, čo ho presviedčalo, že práve on dokáže Deanovi pomôcť.

Ešte počas štúdia Eric vytvoril prazvláštnu skupinu študentov – väčšinou medici – ktorým dával lekcie z oživovania. Sam si dlhú dobu myslel, že išlo len o teoretické poznatky, raz ho však Eric na jednu zo svojich lekcii zavolal a Sam zistil, ako hlboko sa mýlil.

-

Vošiel do veľkej miestnosti, pripomínajúcu starý sklad a stál vedľa Erica, keď sa k nim pridalo šesť študentov. Podaktorí boli vyblednutí, čo malo pravdepodobne na svedomí nekonečné učenie sa. Aspoň to si Sam myslel. Nachádzalo sa tam kreslo, nepríjemne pripomínajúce zubárske a Sam sa mierne striasol. Vedľa neho stál stolík, defibrilátor, set na intubáciu a množstvo vecí, ktoré Sam poznal z častých návštev nemocníc, kvôli lovu samozrejme. Pozrel na Erica, ktorého tvár sa kto vie z akých príčin rozžiarila.

„Vítam nových členov. Moje meno je Eric a dnes vám prakticky predvediem resuscitáciu. Tom, môžeš?“
Vysoký bledý chlapec podišiel k Ericovi a Sam si všimol, že sa mu mierne triasli ruky. Čo to sakra...

„Najprv vám to ukážem na niekom, kto si celým procesom už prešiel. Ak sa čokoľvek z tejto miestnosti dostane von, budete potrebovať niekoho iného, aby vás oživil.“ povedal takmer výstražne a dve študentky sa zasmiali. Tom pristúpil k vani – kde sa tam nabrala plechová vaňa? – a vyzliekol sa do spodného prádla. Sam sledoval, ako vliezol dovnútra. Vaňa bola plná ľadových kociek a Tom sa klepal od zimy. Eric tomu však nevenoval žiadnu pozornosť a tak ho Sam s údivom sledoval.

„V škole vás učia samé teoretické poznatky, možno si odskúšate niečo na umelých figurínach, ale dôležitá je prax. Ak sa z vás majú stať skutoční doktori, budete si to potrebovať nacvičiť. Myslím, že je bezpečnejšie robiť to pod odborným dozorom, ako prísť o pacienta.“
Všetci študenti súhlasne prikývli a Eric pristúpil ku klepúcemu sa Tomovi. Z vrecka vytiahol injekčnú striekačku, čosi pošepol Tomovi a ten prikývol. Eric položil na stolík vedľa kresla hodiny a otočil sa ku „triede“, ktorá na ňho hľadela v nemom úžase.
„Nie je to prvýkrát, čo tento zákrok robím,“ uškrnul sa, „ale budem potrebovať vašu pomoc. Akonáhle vyprší časový limit 4 minút, je po ňom. Vďaka extrémne zníženej telesnej teplote udržíme jeho orgány pri živote, vpichnem mu určitú dávku kombinácie photozinu a steldinu. Je to špecifická kombinácia, miešaná v presne danom pomere, nech nikoho z vás nenapadne skúšať niečo také doma!“ výhražne zodvihol prst a keď skupinka prikývla, pokračoval.

„Technicky bude Tommy mŕtvy. Mozog však dokáže fungovať 4 minúty – v tej chvíli dostane dávku adrenalínu a vráti sa. Srdce však bude spomalené, je možnéápotreba intúbacie – aj keď úprimne, to sa už dlho nestalo – a kvôli tomu ste všetci tu.“
Študenti prikývli a Sam sa snažil spracovať informácie, ktoré sa práve dozvedel. Načo niečo také vôbec Eric robil? Zahrával sa o životmi študentov, akoby mu na nich vôbec nezáležalo. A načo ho vôbec pozýval? Svoje otázky si nechal pre seba a aj keď to nerád priznával, veľmi ho zaujímalo, čo sa bude diať ďalej.

Eric pristúpil k Tomovi a pozrel sa na hodinky.
„15 minút na schladenie vypršalo. Tom, si si istý, že to chceš spraviť?“ spýtal sa ho Eric povrchne, akoby poznal dopredu odpoveď. Tom sa triasol a jeho telo bolo neskutočne namodralé, ale prikývol. Eric vzal zo stolíka striekačku a vypichol jej obsah do Tomového ramena. Stlačil hodiny, na ktorých sa pustilo odpočítavanie, zmeral mu pulz a otočil sa na skupinku prekvapených študentov.
„Dámy a páni, máme tu mŕtvolu. Klamal som o tých 4 minútach, vyberieme ho už po troch, aby sme zabránili nejakému nežiaducemu poškodeniu.“
Pristúpil s Samovi. Sam na ňho spýtavo pozrel, no Eric ho rukou zastavil.
„Vysvetlím Ti to potom.“

Po dva a pol minúte – Sam mal pocit, že sú to najdlhšie dve minúty v jeho živote, jeho srdce bilo ako splašené a od nervov sa mu triasli ruky – sa Eric vrátil ku vani s Tomom a pichol mu druhú injekciu.
„Ideme na to!“ zakričal a dvaja chlapci zo skupinky k nemu pribehli a pomohli mu Toma vybrať a položiť na kreslo. Zabalili ho do deky a chvíľu sa Samovi zdalo, že sa preberie sám. Keď sa na hodinách ukázali tri minúty, začal skutočný zhon. Dvaja chlapci pomáhali prebrať Toma, Eric stál vedľa nich a usmerňoval ich, ako skutočný lekár.
„Oživujte chlapci, lebo ho stratíme.“ sledoval stopky. Pri treťom elektrickom šoku sa Tom prudko posadil a zhlboka sa nadýchol. Niečo podobné videl Sam iba vo filmoch a bol skutočne zdesený. Tom lapal po dychu a Eric ho poklepal po ramene.

„Výborne Tom. Užil si si jazdu?“ spýtal sa ho Eric a podal mu pohár vody. Napil sa a potom sa usmial. Sam nechápavo sledoval výrazy na tvárach všetkých prítomných a potom sa ospravedlnil a vyšiel na vzduch. Posadil sa na betónový kváder a hodinu sedel vonku, stále v šoku z toho, čo sa vonku stalo.

Po hodine vyšla celá skupinka von. Všetci sa zdali byť relatívne v poriadku, jedno dievča sa klepalo viac ako ostatné a jej kamarátka ju podopierala, ako krívala popri ňom. Venovala Samovi jeden pohľad a plachý úsmev a pokračovala v rozhovore so svojou priateľkou. O chvíľu vyšiel aj Eric.
„Potrebujem pohárik, čo Ty na to?“ spýtal sa Sama, poklepal ho po ramene a vykročil k miestu, kde mal zaparkovaného starého Mustanga. Sam prikývol a nasledoval ho, umierajúc túžbou po vysvetlení.

-

Sam si vnútorne nadával, že si na Erica nespomenul skôr. Zabíjanie a oživovanie – ak sa to tak dalo vôbec nazvať – nebolo vôbec podstatné. Dôležité bolo to, čo bolo medzi tým. Eric Samovi rozprával o tom, ako to raz sám skúsil, o svojom zážitku z druhého sveta.

Ako mohol byť taký hlúpy a nespojiť si to?

Nikdy som nemal taký pocit bezpečia, ako na tom mieste, spomínal si, ako povedal Eric, po treťom poháriku tequily, bol som na záhrade, len tak ležal v tráve a rozprával sa – a hlavne sa mi nesmej – so svojím mŕtvym psom.

Sam si vtedy myslel, že to Eric nemyslel vážne, jeho zasnený pohľad a prázdne poldecáky pred ním vraveli za seba, potom však zvážnel a pozrel sa mu hlboko do očí.

Chcel, aby som zostal s ním. Povedal mi, že už bude všetko dobré, vraj to naši pochopila a zmieria sa s tým. Chcel som s ním zostať, bolo mi tam ozaj príjemne a veľmi mi chýbal. Zažili sme tam spolu nádherné chvíle... Potom ma vrátili, videl si ako.

Sam si to konečne všetko spojil do hromady. Dean sa dostával do „svojho“ sveta, niekam, kde sa cítil bezpečne. Predtým nerozumel, prečo hovorí o ich mame, myslel si, že je to spôsobené horúčkou. Spomienky na rozhovor s Ericom ho presvedčili o opaku.
„Veľmi mi chýbal,“ vravel Eric. Sam vedel, že Deanovi chýba ich mama, sám ho presvedčil na tom moste o tom, ako si hlboko ctí jej pamiatku.

Bol som v motelovej izbe, v nejakej pustatine.“ spomenul si Sam na Deanové slová. Síce tomu nemohol uveriť, ale tam sa Dean cítil naozaj bezpečne, po boku ich otca a – dúfal – po jeho boku. Prečo do čerta nedvíha otec telefón?

Musíš sa s tým zmieriť Sam, kvôli mne. Povedala mi, že to bude v poriadku. Už na mňa čakajú Sam, cítil som to.“ Rovnako, ako vravel Eric o svojom – nech je to akokoľvek neuveriteľné – psovi.

„Musím sa rýchlo dostať k Ericovi,“ povedal si Sam pre seba a pridal plyn.

X x x x x x X

Impalu zaparkoval za Ericov starý Mustang. Ruky sa mu od vzrušenia triasli, keď zaklopal na dvere. Počul vnútri akýsi pohyb a potom sa dvere rozleteli.
„Sam, kamoš, som rád, že si prišiel. Poď ďalej, poď.“ ukázal mu Eric smer a obaja muži vošli dovnútra. Zaviedol ho do obývačky, ponúkol mu čaj a keď Sam odmietol, posadil sa oproti nemu.
„Bola to dlhá odmlka Sam, ako žiješ?“ spýtal sa, no potom si uvedomil, kvôli čomu Sam prišiel a zvážnel.
„Prepáč, ja som...prepáč.“
„Je to v poriadku Eric. Nechápem, prečo ma to nenapadlo skôr, zavolať Ti, keď som videl na vlastné oči Tvoje..“ odmlčal sa, nebol si istý, ako mal pomenovať to, čo v tej starej budove videl.
„Asi si jednoducho neveril tomu, čo som vravel.“ usmial sa na neho chápavo. „Ako Ti môžem pomôcť? Určite si nad tým všetkým uvažoval, len v tom celom nevidím spojitosť. Myslel som na teba a preto som Ti ten e-mail napísal, skutočne som nerozmýšľal nad tým...“ zhlboka sa nadýchol, „neviem, akoby to mohlo v tvojej situácii pomôcť.“

Sam mu porozprával o všetkom, čo mu Dean o svojich snoch povedal a Eric sa na chvíľu zamyslel.
„Povedalo Ti niektoré z tých decák, čo k tebe chodili, čo videlo?“ spýtal sa Sam zvedavo.
„Už tomu asi rozumiem,“ povedal Eric a vstal, „počkaj.“
Vrátil sa s veľkou knihou a Sam sa cítil ak naspäť na škole. Dean nevedel pochopiť to čaro výskumu, nerozumel, čo na tom Sama bavilo, teraz však bol medzi svojimi a tak sa z neho mohol stať „knihomoľ“, ako ho Dean rád nazýval.

„Veľmi som sa tým nezaoberal, kým som nevedel, čo to obnáša, dlho som si myslel, že sa človek jednoducho ponorí do temnoty, posmrtný život či ako to vôbec nazvať ma vôbec nenapadol. Potom som si to však celé prežil sám a začal som sa tým zaoberať, veď to poznáš.“ usmial sa na Sama.
Ani si nevieš predstaviť, ako dôverne to poznám , pomyslel si Sam, no nechal ho, aby pokračoval.
„Ide o určitú formu rieky Styx. Zdroje sa pri jej opise dosť líšia, niektorí spomínajú nebeskú záhradu, iné obyčajnú tmavú miestnosť so stolom a dvoma stoličkami. Čo je podstatné je, že tam by sa malo rozhodnúť o osude danej duše.“ vysvetlil Eric a ukázal mu knihu, ktorú držal v rukách. Obsahovala množstvo obrázkov, ktoré znázorňovali, čo mu Eric vysvetľoval.
„Takže nie je pravda, že ideš buď do neba, alebo do pekla?“ spýtal sa Sam s úškrnom. Nikdy sa nad tým takto nezamýšľal, po tom množstve duchov, ktoré videl prestal na niečo podobné vôbec veriť.
„Ako sa to vezme. Budhisti veria v reinkarnáciu, určite Ti je známa Kniha mŕtvych v Indii, kde sú spísané mená ľudí už od roku 1011. Pred Kristom.“ dodal dôležito Eric a sledoval Sama, ako listuje v jeho knižke.

„Keď človek celý život koná dobro, prakticky by mal ísť do neba, aspoň tomu tak ľudia veria. Nie je to ale dôležité, pretože tu,“ poklepal po obrázku tmavej miestnosti so stolom, ktorú pred chvíľou opisoval, „sa sčítajú kladné a záporné body, alebo ako to nazvať a podľa toho sa rozhodne.“
„A kto určuje, kam pôjdeš ďalej?“ spýtal sa Sam zaujato. Eric ho naozaj prekvapil.
„Záleží od viery. Kresťania to napríklad pripisujú svätému Petrovi, ktorý drží v rukách ich knihu života a podľa toho ich posiela hore, alebo dole,“ zasmial sa. Sam mu venoval jeden nepríjemný pohľad a tak sa vrátil ku knihe.
„ Myslím, že som to tu niekde videl. Až tak hĺbkovo som sa tomu nevenoval, skôr ma zaujímalo, čo je to za miesto.“

Chvíľu listoval v knihe a Sam si nervózne poklepával nohou.
„Vidíš, vedel som, že som to niekde čítal. V gréckej mytológii bol pánom rieky Styx – jednou z riek podsvetia Hádes.“ nechápavo na seba obaja pozreli a Eric pokračoval v čítaní.
„Styx, ako jednou z riek podsvetia bola známa svojim prepravcom, ktorý duše prevážal na druhú stranu, odkiaľ pokračovali svojou cestou, ktorá bola určená im pôsobením v ríši živých. Bola známa ako hranica medzi svetom živých a mŕtvych. Svoje meno získala podľa príslušnej bohyne – Styx.“
„Takže prakticky ide o gréckeho boha. Skvelé.“ odfrkol Sam a uvedomil si, že by celkom prijal pohárik. Zahnal túto myšlienku a obrátil sa na nechápajúco sa tváriaceho Erica.

„Je tam napísané, ako ho zabiť?“ spýtal sa, akoby to bola najbežnejšia vec na svete.
„Sam, zbláznil si sa? Nemôžeš zabiť gréckeho boha.“ začal protestovať Eric. Veriť v posmrtný život bola jedna vec, ale v zabíjaní gréckych bohov ho odmietal podporovať.
„Pochybujem, že ide o gréckeho boha. Väčšina legiend o bohoch a bohyniach je výmysel, druhú časť majú na svedomí poltergeisty, duchovia alebo unudení démoni.“ poznamel Sam a vstal.
„Budem potrebovať Tvoju pomoc Eric.“
„Čo máš na mysli?“ spýtal sa zvedavo a žmurkol na ňho.
„Potrebujem navštíviť moju verziu podsvetia.“

X x x x x x X


_________________
Nekecej a Vessluj!


COME TO THE DARK SIDE… WE HAVE COOKIES!!
They won’t make me leave you, Arthur.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://supernaturalcon.j2fans.cz/
Fay
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 2327
Age : 29
Bydlisko : psychiatrické oddelenie NR - izba č.16
Nálada : *tudududú tudútúúúú*
Registration date : 03.03.2009

OdoslaťPredmet: Re: Minutes To Midnight - Wincest pg13   07.11.11 15:26

4. Knockin' on Heaven's Door

Sam sa posadil do kresla a sledoval Erica, ako pripravuje všetko potrebné. Vaňa už bola napustená ľadom a studenou vodou a Sam skontroloval telefón. Štyri neprijaté hovory od Deana, dva od Jane. Teraz nebola správna doba, na rozhovor a tak ho zaklapol a vrátil naspäť do vrecka bundy, ktorú prehodil cez stoličku.
„Ako si môžeš byť istý, že sa ocitneš na rovnakom mieste, ako Dean?“ spýtal sa Eric zvedavo.
„Pretože nepoznám bezpečnejšie miesto, ako po jeho boku.“ povedal Sam a tajne dúfal, že to tak skutočne bude.
„Sam, musím Ti povedať pár dôležitých vecí, ktoré som nespomenul, keď si tu bol na pozorovaní. Ako prvé – tá voda je nechutne ľadová. Bude Ti hrozná zima, budeš chcieť utiecť. Za druhé – bude to kurevsky bolieť. Neviem, či si už niekedy mal omrzliny,“ odmlčal sa, kým Sam nepokýval hlavou, „tak nejak podobne to bolí. Vopred ma to mrzí. Mám tu pripravené prikrývky, keď Ťa vyberiem von. Hlavne nepanikár, viem, že sa to ľahko hovorí, ale nerobím to prvýkrát. Ak máš nejaké otázky, myslím, že teraz, alebo nikdy.“

„Čo tá resuscitácia?“ spýtal sa Sam a v hlave sa mu vynorila spomienka na dvoch mladých študentov oživujúcich svojho priateľa.
„Banalita. Nie je to prakticky ani potrebné, jedine ak by Ti vypovedalo srdce. Myslím ale, že si v dobrom zdravotnom stave, takže niečo podobné nehrozí.“
Sam mu venoval spýtavý pohľad a tak bol nútený mu to vysvetliť.
„Budeš si o mne myslieť, že som bastard, ale robím to hlavne kvôli tým prachom. 500 dolárov na jednu skupinu. A okrem toho, dodáva im to pocit, že skutočne niekoho zachránili. To, že je to absolútne nepotrebné, vedieť nemusia.“
„A nie je to nebezpečné, oživovať niekoho, kto sa aj tak sám preberie?“
„To nikdy nevieme, či sa preberie sám, alebo mu bude treba pomôcť. Keď to robia, je ten človek prakticky ešte stále mŕtvy. Nikdy sa mi nestalo, aby sme to robili na živom človeku. Teda.. no veď rozumieš.“ Nervózne si prešiel rukou po zátylku.
„Pripravený?“
„Na vlastnú smrť asi nebudem nikdy pripravený. Ale môžeme to skúsiť.“ odvetil Sam rozhodne a začal sa vyzliekať. Pristúpil k Ericovi v boxerkách a pozrel sa mu do očí.
„Eric, nech sa stane čokoľvek, nenechaj ma umrieť,“ povedal viac vystrašene, ako mal v pláne a tak sa na ňho usmial, „kvôli Deanovi.“
Eric súhlasne prikývol a čakal, kým Sam vlezie do vane.

„Sakra, to je ľadové.“ pretlačil Sam cez drkotajúce sa zuby a zaťal päste. Eric mal pravdu, prvé, čo ho napadlo bolo vyliezť a držať sa od toho mrznúceho miesta čo najďalej. Musel to však pretrpieť, pre svojho veľkého bračeka bol ochotný spraviť čokoľvek. Aj zomrieť, ak by to pomohlo.
Pomaly sa zosunul hlbšie do vane a ľadové kocky mu pokryli hrudník. Vaňa nebola prispôsobená na jeho vysokú postavu a tak mal pokrčené kolená, ktoré vytŕčali ponad ľadové kryhy.
„Si pripravený Sam?“ spýtal sa Eric naposledy a Sam prikývol. Eric sa k nemu naklonil a pošepol mu, „Pozdravuj Barnie.“ potom vpichol ihlu do jeho ramena a Sam cítil, ako sa mu horúca tekutina dostáva do zmrznutého krvného obehu. Zavrel oči a sústredil sa na Deana.

X x x x x x X

Nebol si istý, kedy ľadová voda z vane zmizla. Sedel v prázdnej vani v kúpeľni motelovej izby a ďakoval pánu Bohu za oblečenie. Pomaly vyšiel z vane, keď začul tichý rozhovor z vedľajšej miestnosti. Pomaly sa presunul k dverám a počúval.

„Dean, si v poriadku?“ spýtal sa ho jeho hlas a Sam nechápal. Nevravel Dean, že videl Mary? Prečo by videl Sama, ktorý je stále nažive? Posunul sa bližšie ku dverám a mierne ich pootvoril, aby počul lepšie.
„Sam sa stále nevrátil. Povedal mi, že našiel riešenie. Skutočne je nejaké riešenie?“ spýtal sa Dean s nádejou v hlase a Sam sa mierne pousmial. Bol rád, že začal zvažovať jeho slová. Znova sa ozval jeho hlas.
„Nie, nie je iné riešenie. Sam sa s tým nevie vyrovnať. Ale pochopí. A neboj sa, on sa vráti.“ Nasledoval zvuk, ktorý Sam len ťažko dokázal definovať a tak ešte raz postrčil do dverí, ktoré sa však s vrzgotom otvorili. Pred jeho očami sa objavila posteľ, v ktorej ležal jeho brat s...S ním. Ak to bolo vôbec možné?

„Dean?“ spýtal sa a vkročil do izby. Dean nechápavo pozeral z jedného Sama na druhého. Sam po jeho boku sa posadil a usmial sa.
„Takže si ma nakoniec našiel.“ Usmial sa a vstal. Pred Samom stála jeho presná napodobenina. Nahá. Pozrel zmätene na Deana a potom znova na seba. Nevedel si na tú myšlienku zvyknúť.
„Môžem Ti to zjednodušiť, ak chceš,“ povedal Sam pred ním úlisne, „ale asi by to rozrušilo Tvojho brata.“ Izbou sa rozľahol smiech, jeho smiech a Sam nespúšťal oči z Deana.
„Pošli ho naspäť.“ prikázal Sam.

„Sammy, čo sa to..“ začal Dean, no lusknutím prstov odrazu zmizol. Sam vzhliadol na miesto, kde ešte pred chvíľou stál on sám. Miesto jeho odrazu tam stála útla blondínka zabalená do bielej plachty.
„Čakala som na túto príležitosť veľmi dlho. Takto je to asi lepšie, však Sammy?“ spýtala sa a Sam stŕpol.
„Jesse.“ Pošepol a sledoval, ako sa k nemu pomaly približovala.

X x x x x x X

Dean sa strhol z divného sna, lapajúc po dychu. Čo to sakra malo znamenať? Ležal so Samom v posteli a odrazu sa tam objavil.. druhý Sam? Ale veď to nebolo možné. Všetky sny z predchádzajúcich dvoch týždňov boli úplne nereálne, ale stále to boli sny o ňom a o Samovi. Prečo sa tam zrazu objavili dvaja? Ten druhý Sam – pripadal si ako úplný magor, keď vôbec nad niečím takým rozmýšľal – sa tváril šokovane, keď ho zbadal v objatí... so sebou. Čo ak to bol jeho skutočný Sammy? Čo ak naozaj prišiel na to, ako to celé zastaviť? Mal pocit, že sa mu od toľkých myšlienok roztrhne hlava.
Natiahol sa po mobilný telefón a znova vytočil číslo svojho bračeka.

X x x x x x X

„Už je to koľko, pol roka?“ spýtala sa ho Jess a ruku mu položila na srdce. Ohúrený Sam sa zhlboka nadýchol a zavrel oči. V duchu si opakoval, že to nie je Jess.
„Samozrejme, že som to ja.“ odpovedala a zasmiala sa. Ten smiech mu chýbal.
„Kto si?“ spýtal sa Sam a otvoril oči. Jess stiahla svoju ruku a uškrnula sa.
„Si veľmi zvedavý, Sammy.“ zavrčala, potom sa otočila a prešla k posteli. Spustila za zem plachtu a pred Samom sa obliekla. Bola presne taká, akú si ju pamätal. Jemná svetlá pokožka sa pri každom jej pohybe akoby zavlnila. Musel sa ovládať, aby sa jej kúzlom nenechal zlákať. Vrátila sa k nemu už oblečená.
„Tak mi povedz, načo si prišiel. Nie žy by som to nečakala.“ Ruky si oprela o boky a sledovala ho.
„Nechaj Deana na pokoji.“ povedal Sam odrazu nahnevane. Jess sa rozosmiala.
„Povedal som niečo smiešne?“ spýtal sa urazene a sledoval, ako si rukou prešla po vlasoch, ktoré jej padli do tváre.
„Dean pôjde so mnou.“ povedala jasne a prestala sa smiať.
„Prečo je pre Teba taký dôležitý?“ spýtal sa jej a posadil sa na posteľ. Začínal cítiť, ako sa mu telom nepríjemne rozlieha chlad.
„Myslím, že sa o Erica budem musieť raz a navždy postarať.“ Povedala skôr pre seba, ako pre Sama. Chvíľu pozorovala jeho tvár.
„Dean je tu spokojný. Má tu to, čo mu Ty v realite nikdy nedáš. Začal sa sem vracať častejšie, jeho čas sa pomaly naplnil. Ale nie je ten dôležitý. Tým dôležitým v tomto príbehu si Ty.“ poslednú vetu povedala potichu a Sam jej ju takmer odzeral z pier. Ukázala rukou na hodiny, ktoré sa objavili na stene. Malá ručička bola tesne pred dvanástkou a veľká pár minút pred celou.

„Ja... potrebujem ho. Viac, ako som si doteraz myslel. To, čo sa mu stalo...“
„Sam. Ušetri ma. Vyplakávať sa môžeš na jeho ramene, prípadne na jeho pohrebe, keď nastane ten správny čas.“
„Jesse,“ povedal, no potom sa zarazil, „či čo to vlastne si. Povedz mi, čo mám spraviť, aby si ho nechala ísť a ja to spravím.“ Smutne jej pozrel do očí a vedela, že to myslí vážne.
„Čokoľvek?“ spýtala sa.
„Čokoľvek,“ zopakoval a prikývol, „len nechaj Deana žiť.“
„A čo ak Ti poviem, že chcem, aby si tu zostal?“ pomaly sa k nemu priblížila a rukou ho pohladila po vlasoch. Mala nad ním akúsi magickú moc, ktorej sa túžil oddať.
„Zostanem.“
„Hlupáčik. Musíš sa naučiť vyjednávať. Ale že si to ty Sammy, nechám Deana ísť.“ usmiala sa.
„Len tak?“ spýtal sa jej neveriacky. Nikdy neboli veci také jednoduché.
„Nič na svete nie je len tak. Vrátim sa pre Teba.“
„Kedy?“ To bola jeho jediná otázka. Vedel, že druhú šancu mu nedá a myslel vážne to, čo povedal. Naozaj bol rozhodnutý spraviť čokoľvek na záchranu svojho brata. Aj umrieť. Hlavne po tom, čo videl.
„Budeš sa musieť nechať prekvapiť. Možno to budú mesiace, možno roky. Ale vrátiš sa sem. Mám pre Teba dôležitú úlohu, no nie teraz, nie dnes. Keď bude všetko pripravené, vrátim sa.“ posadila sa vedľa neho a chytila jeho ruku do svojich dlaní.
„A Dean?“
„Dean môže ísť. Vráti sa sem tak či tak.“ povedala mu to, na čo myslel. Pozrel na hodiny a čas sa na nich vrátil. Nevedel presne určiť, kde sa nachádzala malá ručička, veľká však jasne žiarila na čísle 15.

„A ja sa nevrátim?“ spýtal sa nechápavo. Podľa toho, čo pochopil z Ericovej knihy sa na toto miesto dostane každý, či už chce, alebo nie.
„Ty sa vrátiš, keď Ťa budem potrebovať. Ostatní, keď príde ich čas,“ žmurkla na ňho a potom dodala, „Eric Ťa o chvíľu preberie. Pozdrav odo mňa Deana.“
„Počkaj!“ zakričal, keď sa začala pomaly vytrácať. Obrátil sa na ňho už len slabý tieň.
„Takže Deanové srdce bude v poriadku?“ spýtal sa.
„Zajtra ráno bude tvoj Dean fungovať ako hodinky. Snaž sa ho dovtedy nezabiť, inak je to celé...“ Na rozlúčku mu ešte zamávala a ocitol sa sám.

X x x x x x X

„Aaaaaah!“ vykríkol Sam. Eric odskočil od vane asi na meter, hlasno nadávajúc.
„Pomôž mi von.“ vydrkotal zo seba Sam a trasúc sa snažil dostať z ľadovej vody. Eric mu podal ruku a prisunul mu stoličku, na ktorú sa Sam s radosťou zvalil. Hrozne sa triasol a cítil pálčivú bolesť na každom centimetri svojho tela. Eric ho pohotovo zakryl dvoma dekami, do ktorých sa Sam rýchlo zabalil. Potom mu podal pohár s vodou.
„Sam, Sam, si v poriadku?“ spýtal sa Eric vystrašene. Sam prikývol a cítil, ako sa mu pomaličky rozlieha telom teplo. Príliš pomaličky.
„Čo sa stalo?“ povedal odrazu dychtivo a Sam na ňho škaredo pozrel. Triasol sa od zimy a Eric sa ho vypytoval na také hlúposti. Eric si to asi uvedomil, pretože ho ďalej neobťažoval otázkami. Trvalo asi hodinu, kým sa Sam dokázal postaviť a obliecť. Potom pozrel na Ericovú zvedavú tvár.
„Pohárik.“ prikázal a Eric radostne vykročil za ním.

X x x x x x X

„Takže si sa s tým rozprával?“ spýtal sa ho Eric nadšene po tom, ako do seba Sam nalial pohárik tequily.
„Čo myslíš, čo som tam asi robil?“ povedal Sam nevraživo a dýchal si na stále skrehnuté ruky. Potom mu Sam porozprával, čo sa tam stalo, vynechajúc však zopár detailov, ktoré boli buď príliš osobné, alebo nebezpečné pre niekoho, ako bol Eric.
„Vysvetli mi jednu vec. Ako dokážeš za hodinu vystriedať 6 ľudí, keď len ja som sa tam hodinu drkotal?“
„Hodinu? Bol si tam tak dve minúty. Ako to, že si sa dokázal prebrať bez adrenalínovej inekcie?“ Eric pomaly vykríkol. Sam ho chvíľu nechápavo pozoroval, potom si studenou rukou pretrel tvár a zvážnel.
„Poslala ma preč.“
„Ako je to možné? Každý, KAŽDÝ, čo sa s ňou stretol mi vravel, že ho presviedčal, teda, presviedčala, aby pri nej ostal. Ako to, že Teba poslala preč?“ spýtal sa a potom rýchlo dodal, „Má to niečo spoločné s Deanom?“
Sam rozmýšľal, ako mu má na jeho otázku odpovedať. Nechcel mu povedať, akú dohodu s Jess spravil, dokonca Ericovi ani nepovedal, že videl svoju mŕtvu priateľku, len že išlo ženskú postavu.

„Dean bude v poriadku. Tiež úplne nerozumiem, prečo ma poslala preč a nenechala si ma tam. Eric, stalo sa niekedy, že by nejaký z Tvojich študentov.. no veď vieš, operáciu alfa nezvládol?“
Eric sa rozosmial.
„Operácia Alfa, to je dobré Sammy. Myslím, že si to nechám patentovať.“ Keď si však všimol Samov znudený výraz, pokračoval. „Nie, zatiaľ sa každý vrátil v poriadku. Teda. Nie celkom. Jedno dievča to akosi psychicky nezvládlo a spáchalo samovraždu.“ povedal potichu Eric.
„Poznal si ju aj predtým?“ spýtal sa ho Sam.
„Nie. A poviem Ti, cítil som sa hrozne. Bola v jednej z prvých skupín. Zabila sa mesiac po tom, ako vyliezla z tej prekliatej vane.“
„Je možné, že videla niekoho, kto jej bol veľmi blízky. A chcela sa tam vrátiť.“
„Ale prečo by tam neostala hneď?“
„Pretože ich vždy nejak oživíš.“ povedal mu Sam, na čo práve myslel. Chvíľu obaja sedeli v tichu.
„Eric, musím sa vrátiť za Deanom. Sľúb mi, že už sa do tej vane nikdy nevrátiš.“ povedal Sam a podal mu ruku.
„Nemám to v pláne. To, čo si mi povedal ma vydesilo dostatočne.“
A to ani nevieš všetko, pomyslel si Sam, no miesto toho povedal, „Ďakujem Ti za pomoc. Dávaj na seba pozor.“
„Zbohom Sam.“

X x x x x x X

Sam nastúpil do Impaly, keď sa jeho telefón rozvibroval. Takmer zabudol na množstvo neprijatých hovorov a tak ho rýchlo zodvihol.
„Sam? Vďaka Bohu. Kde si? Vieš ako som sa bál?“ rýchlo zo seba dostal Dean.
„Dean, som v poriadku. Som ešte v Standforde, akurát odchádzam. O dve hodiny som tam.“
„Musíme sa porozprávať.“ šepol Dean.
„Dve hodiny.“ zopakoval Sam a zložil telefón. Museli sa súrne porozprávať. Možno to stihnem za hodinu a pol. Motor sa s rachotom naštartoval a Sam vyšiel z príjazdovej cesty.

X x x x x x X

Keď zaparkoval auto na nemocničnom parkovisku a vypol motor, ostal ešte chvíľu sedieť vo vnútri. Nebol si istý, čo presne Deanovi povie. Že videl jeho sny? Že ich chápal? Že ho to nedesilo, práve naopak? V hlave sa u vytváralo milión možných verzii dialógu, ktorý spolu budú čoskoro viesť a začínal mať strach.
Znamenalo to, že sa niečo medzi nimi dvoma zmení? Mal povedať Deanovi o svojej dohode, alebo ho nechať v nevedomosti a jedného dňa si len tak umrieť?
Potriasol hlavou a vystúpil z auta. Skôr či neskôr tomu bude musieť čeliť, tak načo to zbytočne odkladať.

X x x x x x X

Vošiel do Deanovej izby chvíľu po jedenástej večer. Dean vyzeral, že znova spí a Sam si nebol istý, či ho má zobudiť. Chcel vedieť, či sa do toho sna vrátil, aj keď mu Jess sľúbila, že ho nechá na pokoji. Podišiel k jeho posteli a posadil sa na stoličku, ktorá bola na rovnakom mieste, ako keď odchádzal. Chvíľu sledoval svojho spiaceho brata a potom sa donútil potriasť mu rukou.

„Dean.“ povedal potichu, akoby mu chcel dopriať ešte chvíľu spánku. Dean rozospalo otvoril oči a keď zbadal Sama, pretrel si ich rukou.
„Sammy?“
„Dean, som tu. Ako sa cítiš?“ spýtal sa starostlivo Sam a ako zvyčajne chytil Deanovú ruku do svojich dlaní. Dean sebou mierne cukol, no ruku nechal v Samových.
„Teplota ustúpila asi pred troma hodinami. Len tak, z ničoho nič.“ Povedal radostne a usmial sa na Sama. Sam si uvedomoval, že ma stále bolesti a aj keď Jess sľúbila, že dá jeho srdce do poriadku, nebol si istý, či jeho zázračné vyliečenie zahŕňalo aj dve zlomené rebrá.
„Stále to bolí?“ spýtal sa Sam a natiahol ruku k jeho zraneniu. Dean ho užasnuto sledoval.
„Je... je to lepšie.“
„Dobre.“
„Sam, čo sa stalo?“ spýtal sa ho Dean prezieravo a Sam mu porozprával o tom, ako sa stretol s Jess, vynechávajúc časť o svojej neurčitej dohode.
„Takže ma nechá len tak ísť?“ spýtal sa Dean zvedavo a pokrútil hlavou.
„Dean, neprotestuj. Asi stačilo len pekne poprosiť.“ mierne sa zasmial Sam a Dean na neho spravil grimasu. V miestnosti zavládlo na dlhý moment ticho, každý sa nechal pohltiť svojimi vlastnými myšlienkami.

„Sammy,“ začal opatrne Dean, „to čo si videl... ja...“ Sam ho však utíšil najúčinnejším spôsobom. Naklonil sa, pozrel mu do očí a potom ho pobozkal. Skutočný Sam ho skutočne pobozkal! Bozky, ktoré dostával od Sama v sne sa ani zďaleka nepodobali tomu reálnemu. Ich perami akoby preletel elektrický prúd a keď sa ich jazyky dotkli, Deanovi sa zatočila hlava a keby neležal v posteli, určite by to s ním hodilo o zem. Pár sekúnd Sam láskal Deanové ústa svojimi bozkami a potom sa odtiahol.
„Je to v poriadku Dean. Vravel som Ti, že bude všetko v poriadku. Od toho bratia sú.“ unavene sa na ňho usmial a zívol si.

Dean bol zmätený. Nebol si úplne istý, či sa mu sny začali pliesť s realitou a potreboval si to raz a navždy vyjasniť.
„Takže... sme...“
„Áno Dean. Sme v pohode.“ predbehol ho Sam a žmurkol na ňho. Dean sa usmial a pritiahol ho znova k sebe, aby ho pobozkal. Nevedel sa nabažiť jeho bozkov.
„Si si istý, že nemôžeme dnes v noci ujsť?“ spýtal sa dúfajúc Dean a Sam sa rozosmial.
„Vidím, že Ti skutočne je oveľa lepšie.“ povedal a palcom mu prešiel po líci.
„Môžu za to Tvoje zázračné ruky.“ odpovedal Dean a asi po prvý raz v živote ho Sam videl červenať sa.
„Pozri,“ povedal Sam, „Tvoje srdce bude síce v poriadku, ale tvoje rebrá sa len tak samé od seba nezrastú. Čo keby...“
„Som veľmi zvedavý, ako to chceš vysvetliť doktorovi. Myslím, že si zvyknem na to, ako ma budú obletovať reportéri, keď sa dozvedia o mojom zázračnom uzdravení. Mal by si si pripraviť reč na tlačovku Sammy, bude z Teba celebrita.“ rozosmial sa Dean a jeho smiech bol pre Samové uši ako anjelská pieseň.
„Po polnoci padáme.“ dodal Sam a prevrátil očami, keď sa na Deanovej tvári objavila grimasa pripomínajúca malé dieťa.
„Zatiaľ sa môžeš pritúliť tu ku mne.“ navrhol Dean potichu a Sam si nebol istý, či počul správne.
„Prosím?“ spýtal sa svojho brata a Dean sa tváril urazene.
„Ale nič.“ dodal a mávol rukou.
„Myslel som si, že sa mám pritúliť k Tebe, ale keď nič, tak nič.“ odvrátil svoj pohľad Sam.
„Ideš?“ spýtal sa Dean a keď na neho Sam pozrel, musel sa znova rozosmiať. Dean sa posunul na svojej posteli a odokryl plachtu, priamo pozývajúc Sama k sebe.
„Zjavne to nerobíš prvýkrát v živote,“ povedal Sam a vyzliekol si bundu, ktorú hodil na stoličku.
„Chceš ma snáď uraziť? Pretiahol som viac sestričiek na nemocničných posteliach, ako si Ty za celý svoj život videl.“ Povedal Dean hrdo a Sam sa znova rozosmial. Vkĺzol k nemu a rukami ho objal okolo pása. Dean mierne zasyčal, no keď sa Sam pokúsil odtiahnuť, rukou ho zastavil.
„Zostaň.“ poprosil Dean a Sam si ho pritiahol bližšie k sebe, rovnako, ako v Deanovom sne, avšak oveľa reálnejšie.
„Navždy.“ Povedal a pobozkal svojho brata do vlasov.

X x x x x x X

Chvíľu po polnoci Sam v polospánku počul, ako sa zvuk na monitore sledujúcom Deanové srdce upravil z nepravidelného na pravidelný a pobozkal svojho brata na čelo.
„Dean, je čas.“ potichu mu pošepol a cítil, ako sa Dean posadil.
„Ako rebrá?“ spýtal sa ho a vyliezol spod teplej prikrývky.
„Stále zlomené.“ povedal Dean smutne, no potom, akoby si až neskôr uvedomil, že nezomrie o pár dní, sa jeho tvár rozžiarila.
„Vypadnime odtiaľto.“ vyhŕkol takmer nezrozumiteľne Dean a začal si vyberať veci z ruksaku, ktorý ležal v rohu. Rýchlo sa prezliekol – a Sam by klamal, keby tvrdil, že si nevšimol jeho nahý zadok – a pristúpil k Samovi. Sam ho chytil na zátylku a vášnivo ho pobozkal. Každý ich bozk jeho telo rozochvel a Sam si bol istý, že si na to nikdy nezvykne. Ich pery boli stále spojené, keď sa usmial.

„Vypadnime.“ Dean sa odtiahol a vykročil do tmavej chodby. Sam sa rozhliadol po nemocničnej izbe, v ktorej strávili takmer tri týždne. Za tú dobu sa toľko vecí zmenilo. Takmer prišiel o svojho brata, ktorého teraz získal v úplne inom smere. Táto zmena ho čiastočne desila, no bolo to to, čo skutočne chcel a kvôli čomu sa obetoval. Do momentu, kým nevidel Deana v jeho sne so samým sebou si nebol istý, či je to naozaj ten smer, ktorým sa chcel vybrať. Teraz si však bol istý. Pomaly vykročil z izby, nechávajúc za sebou spomienku na prísahu, ktorú Jesse dal. Jedného dňa príde o všetko. Príde o svojho Deana. To však ale neznamenalo, že s ním nemôže byť, kým je ešte čas.

Sebecké, pomyslel si Sam, ale tak nádherne skutočné, až sa mu to vypaľovalo do morku kostí. Teraz nezáležalo na tom, čo príde zajtra, o mesiac, o rok, záležalo len na nich dvoch.


_________________
Nekecej a Vessluj!


COME TO THE DARK SIDE… WE HAVE COOKIES!!
They won’t make me leave you, Arthur.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://supernaturalcon.j2fans.cz/
bohdy
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1570
Age : 31
Bydlisko : Vlčovice, ČR
Nálada : Viva slash!!!
Registration date : 18.09.2010

OdoslaťPredmet: Re: Minutes To Midnight - Wincest pg13   07.11.11 17:24

Fay: Jsem moc ráda, že měla na tebe Nemix takový vliv Laughing Ta povídka je fakt super!!! Ráda jsem si zavzpomínala na staré dobré časy, kdy si byli bratři tak blízcí a vše spolu sdíleli... v tvé povídce toho sdílí více než dost Doufám, že časem vyhrabeš ještě nějaké jiné své povídky Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
janča
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1214
Age : 26
Bydlisko : Vysočina
Nálada : docela fajn
Registration date : 29.07.2009

OdoslaťPredmet: Re: Minutes To Midnight - Wincest pg13   07.11.11 19:59

Fay: I když ta bratrská láska byla chvílemi dost silná, přímo na tělo (a tohle moje parketa není), tvoje dílko se mi jako celek líbilo a přečetla jsem si je ráda. Až budeš před vánocemi uklízet a "vymeteš" něco ze šuplíku, tak sem s tím. Wink
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Fay
Diabolský admin
Diabolský admin


Počet príspevkov : 2327
Age : 29
Bydlisko : psychiatrické oddelenie NR - izba č.16
Nálada : *tudududú tudútúúúú*
Registration date : 03.03.2009

OdoslaťPredmet: Re: Minutes To Midnight - Wincest pg13   08.11.11 17:56

Bohdy - no jo, ja mám len také vykopávky, prvá, druhá, max 3 sérka Very Happy Je tam ešte nejaké J2, ale skôr som sa rozhodla, že keďže sedím celé dni doma a zabíjam čas, tak by to chcelo trocha oprášiť angličtinu (a vzhľadom na to, že začínam mluvit, tak aj slovenčinu Very Happy ) a tak som sa pustila do pokračovania jedného prekladu ( a do nového prekladu). Uvidíme, ako dlho ma to bude baviť, lol. Je to zvláštne sa k tomu vrátiť po tak dlhej dobe, ale je to ako droga, zasiahne znova pod kožu a už sa toho nezbavím, hehe. (I'm back, damnit!)

Janča - jj, ja som upozorňovala, že je to wincest :p Som rada, že sa páčilo Wink

_________________
Nekecej a Vessluj!


COME TO THE DARK SIDE… WE HAVE COOKIES!!
They won’t make me leave you, Arthur.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://supernaturalcon.j2fans.cz/
Nemix
Winchester
Winchester


Počet príspevkov : 1137
Age : 31
Bydlisko : Praha
Nálada : ...s TFW jde všechno líp...
Registration date : 04.02.2010

OdoslaťPredmet: Re: Minutes To Midnight - Wincest pg13   11.01.12 23:15

teda Fay normálně se stydím tak já mám na tebe takový vliv a povídku si přečtu až teď - no nepraštila by jsi mě - já sebe jo

takže k povídce - díky Fay, po hrozném pracovní dni jsem se zcela ponořila do naprosto zasněné (aspoň pro mě) povídky 702 moc se mi líbilo, jak jsi tento díl zpracovala a ta myšlenka, že za záchranu Deana bude muset Sam jednou zaplatit - to bylo hodně dobré - hmmmm a to oživování a vůbec ten nápad s tou smrtí záměrně způsobenou - tak to se mi líbí

koukám, že tě budu asi muset ovlivňovat častěji, protože jestli někde po šuplících doma schováváš ještě další takovéto poklady, tak sem s nima Very Happy

hi hi a nikdo mi nenadával, za celou tu dobu co tu povídka je, takže je to v cajku Very Happy Fay koukej sem zase něco přihodit - bo dobrého wincestu není nikdy dost
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Minutes To Midnight - Wincest pg13   Today at 5:25

Návrat hore Goto down
 
Minutes To Midnight - Wincest pg13
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
 :: Seriál :: Fanfiction :: Dokončené poviedky-
Prejdi na: